História archívu

Za historického predchodcu Štátneho archívu v Košiciach môžeme považovať župný archív z obdobia bývalých uhorských municípií (archív Abovskej župy, Turnianskej župy, od roku 1882 archív Abovsko-turnianskej župy). Župný archív mal najprv na starosti v 17. a 18. storočí župný notár, neskôr protokolista-registrátor župného archívu, z ktorého sa začiatkom 19. storočia vyvinula funkcia župného archivára. Jeho úlohou bolo usporiadať župný archív a vyhotoviť indexy ku kongregačným, vojenským a cirkevným spisom. Písomnosti Abovskej župy sa od poslednej tretiny 18. storočia uschovávali v druhej budove župného domu (dnes sídlo Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27), kde boli uložené až do zániku Abovsko-turnianskej župy v roku 1922. Po vytvorení Košickej župy v roku 1923 sa archív Abovskej, Turnianskej, Abovsko-turnianskej župy preniesol z priestorových dôvodov do Prešova, kde bol umiestený v župnom dome. V dôsledku spisovej rozluky medzi vojnovou Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom sa v roku 1942 premiestnili písomnosti župných archívov späť do župného domu v Košiciach. Časť z nich však bola v rokoch 1943 a 1944 evakuovaná na maďarské územie odkiaľ sa vrátila až v roku 1960. Neustále presúvanie písomností a tiež chýbajúca archívna ochrana zo strany štátu v rokoch 1945 – 1951 sa prejavili poškodením materiálu a jeho čiastočnou stratou.

Organizačné začiatky moderného archívnictva súviseli so vznikom oblastných pobočiek Pôdohospodárskeho archívu. V roku 1948 bola zriadená oblastná pobočka Pôdohospodárskeho archívu v Košiciach. Jej úlohou bolo sústreďovať, spracovávať a sprístupňovať archívny materiál pochádzajúci z činnosti poľnohospodárskych a lesníckych subjektov. Významnú úlohu zohrala aj pri záchrane a získaní písomností rodových archívov. Po zavedení krajského územnosprávneho členenia v roku 1949 došlo ku zriaďovaniu krajských archívov na Slovensku. Na území Košického kraja bol zriadený Krajský archív uznesením Rady KNV č. 176 z 19. apríla 1951 s účinnosťou od 10. mája. Vedením Krajského archívu bol poverený Eugen Bidovský. Základ archívnych fondov Krajského archívu tvorili predovšetkým bývalé župné archívy z územia Košického kraja a archív Spišskej župy v Levoči. Tieto župné archívy obsahovali aj registratúry slúžnovských úradov, súdnych orgánov z obdobia panovania Jozefa II. a rakúskeho absolutizmu v 19. storočí. Z hľadiska výkonu archívnych prác sa v rokoch 1951 – 1953 okrem prijímania archívnych prírastkov odstraňovali najväčšie nedostatky porušenia štruktúry niektorých fondov, vykonal sa súpis archívnych fondov a pristúpilo sa k usporadúvaniu a lokalizácii fondov. V roku 1952 boli do Krajského archívu prevzaté a predbežne usporiadané cirkevné matriky. K fondom župných archívov pribudla v roku 1952 registratúra Košickej župy 1923 – 1928.

Prijatím vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. zo 7. mája 1954 o archívnictve došlo k zmene krajských archívov na štátne archívy. Štátny archív v Košiciach s pobočkou v Levoči sa stal jedným z vedecko-výskumných pracovísk, ktoré riadila Slovenská archívna správa Ministerstva vnútra. Ďalšou organizačnou zmenou bolo začlenenie bývalých pôdohospodárskych archívov do štátnych archívov 1. januára 1956. Štátny archív v Košiciach prevzal už v júli 1955 pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Košiciach aj v Levoči, ktoré sa stali jeho II. oddelením. Následkom územnej reorganizácie štátnej správy v roku 1960, pri ktorej došlo k vytvoreniu Východoslovenského kraja a zrušeniu Prešovského kraja, sa k Štátnemu archívu v Košiciach pričlenil Štátny archív v Prešove ako jeho pobočka. Zároveň sa zrušilo košické pracovisko II. oddelenia a jeho fondy z územia spišského regiónu sa delimitovali do pobočky v Levoči. V rámci organizačných zmien v roku 1969 sa zo Štátneho archívu v Košiciach natrvalo odčlenili obe pobočky, z ktorých vznikli samostatné štátne archívy v Prešove a v Levoči. Územná pôsobnosť Štátneho archívu v Košiciach sa odvtedy vzťahovala na okresy Košice-mesto, Košice-vidiek, Michalovce, Rožňava a Trebišov.

Štátny archív v Košiciach v rokoch 1954 – 1970 naďalej viedol Eugen Bidovský. Mal veľký podiel na vypracovaní základnej orientačnej pomôcky archívu Štátny archív v Košiciach. Sprievodca po archívnych fondoch I., II. Významnú archivársku posilu získal Bidovský po začlenení pobočky pôdohospodárskeho archívu do Štátneho archívu v Košiciach v osobe Ing. Ladislava Andrášiho. Jeho úvody ku katalógom a inventárom, ktorých spracoval počas svojho dlhoročného pôsobenia vyše štyridsať, dosahujú vysokú odbornú úroveň.
Trvalým problémom Štátneho archívu v Košiciach bol nedostatok úložných priestorov a nevyhovujúce podmienky v priestoroch bývalého župného domu, ktorý zároveň slúžil aj ako sídlo Jednotného, neskôr Mestského národného výboru. K pozitívnej zmene došlo až v roku 1973. Pre nové sídlo košického regionálneho archívu sa podarilo získať priestory nájomného domu na Bačíkovej 1. Pracovníci archívu pod vedením nového riaditeľa Ladislava Ružičku (1971 – 2000) vykonávali brigádnické práce na rekonštrukcii a adaptácii tejto dvojposchodovej budovy. Zrekonštruovaná budova archívu bola slávnostne odovzdaná do užívania 11. mája 1988. V roku 1990 prevzal archív do svojho užívania budovu bývalej ubytovne na Vodárenskej 10. Rekonštrukcia tohto objektu, ktorá zahŕňala inštaláciu posuvných regálov, sa ukončila v roku 2003.

Po prijatí zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach sa Štátny oblastný archív v Košiciach premenoval na Štátny archív v Košiciach. Stal sa Štátnym archívom s regionálnou územnou pôsobnosťou s pobočkami v Košiciach, Rožňave, Michalovciach a Trebišove. V rokoch 2001 – 2015 bola riaditeľkou PhDr. Milena Ostrolucká.

Integrálnou súčasťou Štátneho archívu v Košiciach sa stala jeho bývalá pobočka Košice. Pôvodne odborné zariadenie Okresného národného výboru v Košiciach, neskôr Okresného úradu v Košiciach, od 2003 Ministerstva vnútra SR, plnilo úlohy štátnej správy na úseku archívov a registratúr pre okresy Košice-okolie a Košice-mesto. Vznik takéhoto archívu bol spojený s vládnym nariadením č. 29/1954 o archívnictve zo 7. mája 1954. Na plnenie úloh okresného archivára a prevoz archívneho materiálu z obcí okresu nastúpil v roku 1956 Pavol Gálik. Po územnej reorganizácii v roku 1960 došlo k zlúčeniu archívov okresu Košice-okolie a okresu Moldava nad Bodvou. Prijatím zákona č. 149/1975 Z. z. o archívnictve bol okresný archív zaradený do sústavy štátnych archívov. Spravoval archívne dokumenty zriaďovateľských orgánov, štátnych orgánov a organizácií pôsobiacich v územnom obvode Košice-vidiek. Od roku 2003 vykonáva archív štátny odborný dozor v okrese Košice-mesto. Po Pavlovi Gálikovi prevzal funkciu okresného archivára František Kaifer, po ňom Imrich Kozák. V rokoch 1978 – 2015 archív viedla PhDr. Margita Krajňáková.

Na základe zákona č. 266/2015 Z. z., platného od 1. novembra 2015, sa pobočky štátnych archívov stali pracoviskami, košickým pracoviskom sa popri archívoch Trebišov, Michalovce a Rožňava stal aj Archív Spišská Nová Ves. Od rovnakého dátumu Štátny archív v Košiciach vedie PhDr. Richard Pavlovič, PhD.