História archívu
O nás
Štátny archív v Bytči vznikol na základe vládneho nariadenia č.29/1954 Zb. o archívnictve. Svoju činnosť však začal až 2. mája 1955 ako právny nástupca Krajského archívu v Bytči. Archív mal územnú kompetenciu vtedajšieho Žilinského kraja. Teritórium /stredné Považie, Kysuce, Rajecká dolina Orava, Liptov a Turiec/ bohaté ma historické udalosti dalo základ hodnotnej pramennej báze archívu.
V súčasnosti archív spravuje 1365 archívnych fondov a zbierok, čo predstavuje takmer 12000 bežných metrov archívneho materiálu. Najstaršia písomnosť pochádza z roku 1263 /Rod Záborský/ Medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie patria fondy historických stolíc a neskorších žúp Trenčianskej /1491-1931/, Turčianskej /1486-1922, Oravskej /1582-1922/ a Liptovskej /1391-1922/, štyri fondy verejnosprávnych výborov týchto žúp /1876-1918/ a fondy 22 slúžnovských úradov /1849-1922/ z ich teritória. Novšie verejnosprávne inštitúcie reprezentujú fondy Podtatranskej a Považskej župy /1923-1926/ a písomnosti župy Tatranskej a Trenčianskej z rokov 1940-1945. Do tejto skupiny patria aj písomnosti krajských úradov z rokov 1949-1960, najmä materiál Krajského národného výboru v Žiline. Z justičnej správy sú významné pomerne ucelene zachované fondy súdov tzv. Bachovej éry, ako i písomnosti Krajských súdov v Ružomberku a v Trenčíne /1871-1949/.Spisy retribučných ľudových súdov z územia bývalého Žilinského kraja sú z rokov 1945-1948. Mladšie obdobie justičnej správy je zastúpené fondami Krajský súd v Žiline , Krajská prokuratúra v Žiline z rokov 1949-1960 a pod. Veľmi hodnotnou a na pramene bohatou je skupina , ktorú tvoria archívy 12 feudálnych panstiev a 81 rodových archívov. Cirkevné archívy reprezentujú predovšetkým písomnosti františkánskych kláštorov v Pruskom /1607-1950/ a v Žiline /1701-1945/ a zbierka cirkevných matrík /1628-1955/.Zvláštny význam majú fondy úradov pre správu štátnych a neštátnych lesov. Najcennejší je fond Riaditeľstvo štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, ktoré pôsobilo v rokoch 1851-1944.V archíve sú uložené aj pozoruhodné písomnosti Liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši /1884-1918/, Komitétu utečencov hornej Oravy a Spiša /1944-1948/, družstva Demänovských jaskýň v Liptovskom Mikuláši /1922-1954/ a iné. Obsahovo zaujímavá je aj zbierka listín /1294-1848/.Najnovšia skupina fondov sa vytvára v súčasnosti zo súborov fondov hospodárskych organizácii, ktoré ukončili svoju činnosť v procese transformácie ekonomiky hospodárstva po roku 1989. V posledných rokoch sa obohatila aj skupina osobných fondov a rodinných archívov.
V súčasnosti medzi hlavné úlohy archívu patrí preberanie, odborné sprístupňovanie a ochrana archívnych dokumentov, Pre vytváranie budúcich ucelených archívnych fondov je nevyhnutná aj činnosť archivárov na úseku predarchívnej starostlivosti. Okrem toho venujeme veľkú pozornosť správnej agende /výpisy, odpisy, informácie, potvrdenia doby zamestnania, vyhľadávanie archívneho materiálu pre majetkovoprávne a dedičské účely a pod./ Vyhotovujeme tiež genealogické rešerše pre našich i zahraničných žiadateľov.
Bádateľňu archívu navštívia ročne stovky domácich i zahraničných záujemcov, ktorí môžu okrem iného využívať odbornú knižnicu archívu a služby fotolaboratória.
História
vysunutého pracoviska Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči,
sídliaceho v Žiline, ul. Framborská 9 a 15.
Okresný archív v Žiline s pôsobnosťou pre okresy Bytča a Žilina vznikol v roku 1960 zlúčením bývalých okresných archívov v Bytči, Rajci, Žiline a Mestského archívu v Žiline, ktorý sa začlenil do okresného archívu v roku 1961.
História budovania Mestského archívu v Žiline siaha do 14. storočia. Najdôležitejšie listiny boli uložené v tzv. tajnom archíve. Prvý súpis listín vznikol už v 17. storočí. Z roku 1843 je zachovaný zoznam písomností archívu, ktorý vypracoval Ľudovít Stárek. Mestský archív mal svoje sídlo v budove starej radnice na námestí, zanikol po reorganizácii štátnej správy v roku 1960. Z pôvodných priestorov na Moyzesovej ulici v Žiline sa v roku 1961 archív presťahoval do historických hospodárskych objektov a kaplnky (postavených v roku 1745) pri Budatínskom zámku v Žiline. Tieto objekty boli v správe Považského múzea v Žiline. Nevhodné podmienky pre úschovu archívnych dokumentov a narušená statika objektov boli v roku 1993 dôvodmi na presťahovanie archívu do suterénnych priestorov mestského úradu na Námestí obetí komunizmu 1. Po výpovedi z nájmu sa v roku 2003 musel archív, ktorý sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bytči, presťahovať do nových priestorov. Archív bol umiestnený do dvoch budov v Žiline, nachádzajúcich sa na ulici Framborská 9 a 15. V týchto priestoroch sídli archív dodnes. Obe budovy boli postavené pred viac ako 100 rokmi, pôvodne ako obytné domy. Stavebné úpravy pre potreby archívnych miestností sa uskutočnili v roku 2006. Po reorganizácii sústavy štátnych archívov v roku 2015 sa archív v Žiline stal súčasťou Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči ako jeho vysunuté pracovisko, v ktorom v súčasnosti pracujú 4 zamestnanci. Archív sa v oblasti sprístupňovania zameral od počiatku na spracovanie najdôležitejších archívnych fondov. Väčšie mestá a mestečká v regióne mali svoju samosprávu od stredoveku. Písomnosti z nich sa zachovali vo fondoch Mestečko Bytča 1617 – 1871 a Rajec 1476 – 1871. Tieto fondy tvoria listiny, knihy zo zasadnutí zastupiteľstva, spisy a iné. Najvýznamnejším fondom v žilinskom archíve je Magistrát mesta Žilina z rokov 1321 – 1922. Vo fonde sa nachádzajú uložené listiny od roku 1321 do 18. storočia, medzi nimi i najstaršie mestské privilégium od kráľa Karola Róberta, výsady mesta potvrdzované viacerými panovníkmi a iné listiny vyhotovené na pergamene. Z nich najznámejšie je Privilegium pro Slavis z roku 1381, ktorým kráľ Ľudovít I. zrovnoprávňuje žilinských Slovákov s tamojšími Nemcami. Výnimočnú skupinu tiež tvoria úradné knihy, najmä zápisnice mestského zastupiteľstva z rokov 1378 – 1922. Najstaršiu mestskú knihu - nazývanú v odbornej literatúre Žilinská kniha - tvoria zápisy z rokov 1378 – 1561. Vo fonde sú uložené aj rôzne listy od významných uhorských šľachticov - Turzovcov, Esterháziovcov, Františka Vešeléniho, Žofie Bošniakovej a mnohých iných. Písomnosti fondu odzrkadľujú významné postavenie mesta ako hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho strediska severozápadného Slovenska. Okrem starších písomností týkajúcich sa mesta Žiliny má archív spracované fondy okresných úradov do roku 1945, notárske úrady okresov Bytča a Žilina, niektoré mestské a miestne národné výbory, Okresné národné výbory v Bytči, Rajci a v Žiline do roku 1960, združenia živnostníkov, obchodníkov, remeselníkov do roku 1952 a aj osobné fondy viacerých významných žilinských osobností.
Dôležitými archívnymi fondami sú fondy urbárskych spoločenstiev lesov a pasienkov z rokov 1887 – 1958, ku ktorým je vypracovaný podrobný katalóg. Veľmi využívanými archívnymi dokumentami sú stavebné spisy, v ktorých je zachytený vývoj architektúry v okrese Žilina a Bytča od začiatku 19. storočia. V posledných rokoch sa do popredia záujmu bádateľskej verejnosti dostáva štúdium matrík, nielen pre genealogický výskum, ale matričné údaje sú potrebné aj ako doklady v rámci správnej agendy, najmä pre účely dodatočných dedičských konaní. Pred zlúčením v roku 2015 mal žilinský archív vo svojej úschove 634 archívnych fondov v rozsahu 3500,5 bežných metrov. Bohatá knižnica archívu sa začala budovať od roku 1964, v súčasnosti je v nej evidovaných 5741 knižných titulov.
Archeologický výskum
Ukončenie tretej etapy archeologického výskumu v roku 2023.
Obyvatelia Bytče a okolia zvyknú nazývať renesančnú dominantu mesta "zámkom". Keďže však ide o reprezentatívne sídlo šľachtica s funkčnými prvkami obranného charakteru (bašty, hradba, strieľne), terminologicky je správne tento objekt označovať ako kaštieľ.
Pôvodne na mieste súčasného kaštieľa stála menšia pevnosť, ktorá pôvodne patrila nitrianskemu biskupstvu a neskôr sa vo vlastníctve vystriedalo viacero súkromných majiteľov (Podmanickí, Pongrácovci, Gašpar Horvát atď). Pevnosť mala podobu štvorhrannej veže a palisádového opevnenia, pričom významná časť tohto staršieho mestského hradu bola odkrytá v nádvorí a časť zasahovala pod západné krídlo kaštieľa. Táto stredoveká, zrejme drevozemná alebo hrazdená veža mala rozmery 7 x 7 m, a teda bola dostatočne rozľahlá aj na bývanie. Dnes už nie je možné určiť, koľko poschodí veža mala. Toto stredoveké sídlo vyhorelo niekedy v polovici 16. storočia a onedlho na to získal majetok do vlastníctva František Turzo, ktorý nechal vybudovať kaštieľ, ako ho dnes poznáme.
V lete tohto roku sa uskutočnila tretia etapa archeologického výskumu, ktorý sa zameral na bezprostredné okolie kaštieľa a nádvorie. Počas výskumu archeológovia objavili tisíce artefaktov, vrátane keramiky, kovových predmetov, sklenených terčíkov a ďalších artefaktov.
Jedným z najzaujímavejších objavov bol padací most, ktorý bol postavený spolu s kaštieľom. Premosťoval zrejme akúsi suchú priekopu, ktorá mala podobu rozľahlej a hlbokej murovanej šachty. Súčasne s ním bola v prejazde veže pod úrovňou podlahy zapustená šachta padacieho mosta, odkiaľ personál most obsluhoval pomocou reťazí. Pod šachtou bola ešte zahĺbená ďalšia murovaná stavba – z tehál vybudovaná klenbová miestnosť, ktorú možno považovať za pivnicu, alebo ľadovňu. V súčasnosti je takmer po strop zasypaná.
Z hnuteľných nálezov bol najväčším prekvapením nález pípy z nádrže (azda suda), ktorou sa čapovalo pivo, víno, prípadne iná tekutina. Tento predmet pochádza zo stredovekých vrstiev v exteriéri zaniknutej stredovekej veže, s ktorou azda súvisel. Podobné pípy objavené na Slovensku a v ďalších európskych krajinách možno datovať do rozmedzia 1400 až 1700 rokov.
V roku 2024 bude výskum pokračovať doskúmaním drevených konštrukcií v exteriéri zaniknutej obytnej veže, ktoré počas sezóny 2023 už nemohli byť doskúmané.
Murovaná konštrukcia padacieho mosta pre hlavnou vežou.
Pípa z nádrže
Ľadovňa alebo pivnica pod hlavnou vežou.
Archeologický výskum v Bytči pokračuje aj v roku 2023.
Archeologický výskum kaštieľa v Bytči pokračuje aj tento rok. Považské múzeum, Kysucké múzeum a Slovenské národné múzeum v Martine realizujú už druhú sezónu výskumu, ktorý sa tentoraz sústredil na nádvorie. Minulý rok boli na nádvorí v dvoch sondách zachytené viaceré murivá staršie ako kaštieľ. Úlohou tohtoročných prác je zistiť o niekdajšej zástavbe priestoru dnešného nádvoria čo najviac. Zatiaľ bol odkrytý fragment novovekej kamennej dlažby nádvoria, niekoľko murív a vetracie okienko do pivnice predturzovskej stavby, čiastočne skúmanej už v minulom roku. Staršia zástavba pozostávajúca z murovaných objektov sa objavuje skôr vo východnej polovici nádvoria. Naopak, v západnej polovici murivá absentujú. Zdá sa, že v tejto časti bude možné skúmať najstaršiu etapu niekdajšieho hradu, ktorá pozostávala zrejme z drevozemných stavieb, neskôr zničených požiarom. Drevené budovy pravdepodobne obkolesovala palisáda z drevených kolov, po ktorých sa zachovali kolové jamy. Z niekdajších drevených stavieb sa do dnešných dní zachovali už len výrazne spálené vrstvy. Súčasný stav výskumu zatiaľ neumožňuje presnejšie časové určenie jednotlivých fáz zaniknutého hradu v Bytči, a to ani jeho drevenej, ani mladšej, murovanej podoby.
PhDr. Zuzana Staneková (PM)
Mgr. Danka Majerčíková (KM)
Mgr. Marek Both (SNM)
Viac informácií sa nachádza na našej facebook stránke.
Archeologický výskum
Prvý archeologický výskum kaštieľa v Bytči, v ktorom sídli Štátny archív SR sa pomaly chýli ku koncu. Výskum realizuje Považské múzeum zriaďované Žilinským samosprávnym krajom pod vedením archeologičky Zuzany Stanekovej, odborne sa na ňom podieľajú archeológovia Danka Majerčíková z Kysuckého múzea a Marek Both zo Slovenského národného múzea v Martine. Archeologický výskum začal 27. júla 2021. Vykopávky prebiehajú v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Počas archeologického výskumu bolo dovedna otvorených sedem archeologických sond. Štyri boli situované na nádvorí kaštieľa , tri v priestore medzi kaštieľom a obvodovou hradbou. Viac informácií sa nachádza na našej facebook stránke.
Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči stojí na začiatku svojej už dlhšie očakávanej rekonštrukcie. Zástupcovia Ministerstva vnútra SR, Žilinského samosprávneho kraja, Žilinskej univerzity, Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a mesta Bytča podpísali 30. apríla 2021 Memorandum o spolupráci v oblasti generálnej opravy Kaštieľa Bytča a digitalizácie archívnych dokumentov Štátneho archívu Žilina so sídlom v Bytči. Strany Memoranda považujú za výzvu, zodpovednosť ako aj povinnosť konkrétne prispieť pri zachovaní a starostlivosti o kultúrne dedičstvo našich predkov pre ďalšie pokolenia. Prejavom ich dobrej vôle sa otvorila určite dlhá a náročná cesta výskumov, rekonštrukcie a sprístupnenia Bytčianskeho zámku ako i ochrany a digitalizácie fondov. Veríme, že to bude cesta so šťastným koncom!
