História archívu

O nás

Štátny archív v Bytči vznikol na základe vládneho nariadenia č.29/1954 Zb. o archívnictve. Svoju činnosť však začal až 2. mája 1955 ako právny nástupca Krajského archívu v Bytči. Archív mal územnú kompetenciu vtedajšieho Žilinského kraja. Teritórium /stredné Považie, Kysuce, Rajecká dolina Orava, Liptov a Turiec/ bohaté ma historické udalosti dalo základ hodnotnej pramennej báze archívu.

V súčasnosti archív spravuje 1365 archívnych fondov a zbierok, čo predstavuje takmer 12000 bežných metrov archívneho materiálu. Najstaršia písomnosť pochádza z roku 1263 /Rod Záborský/ Medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie patria fondy historických stolíc a neskorších žúp Trenčianskej /1491-1931/, Turčianskej /1486-1922, Oravskej /1582-1922/ a Liptovskej /1391-1922/, štyri fondy verejnosprávnych výborov týchto žúp /1876-1918/ a fondy 22 slúžnovských úradov /1849-1922/ z ich teritória. Novšie verejnosprávne inštitúcie reprezentujú fondy Podtatranskej a Považskej župy /1923-1926/ a písomnosti župy Tatranskej a Trenčianskej z rokov 1940-1945. Do tejto skupiny patria aj písomnosti krajských úradov z rokov 1949-1960, najmä materiál Krajského národného výboru v Žiline. Z justičnej správy sú významné pomerne ucelene zachované fondy súdov tzv. Bachovej éry, ako i písomnosti Krajských súdov v Ružomberku a v Trenčíne /1871-1949/.Spisy retribučných ľudových súdov z územia bývalého Žilinského kraja sú z rokov 1945-1948. Mladšie obdobie justičnej správy je zastúpené fondami Krajský súd v Žiline , Krajská prokuratúra v Žiline z rokov 1949-1960 a pod. Veľmi hodnotnou a na pramene bohatou je skupina , ktorú tvoria archívy 12 feudálnych panstiev a 81 rodových archívov. Cirkevné archívy reprezentujú predovšetkým písomnosti františkánskych kláštorov v Pruskom /1607-1950/ a v Žiline /1701-1945/ a zbierka cirkevných matrík /1628-1955/.Zvláštny význam majú fondy úradov pre správu štátnych a neštátnych lesov. Najcennejší je fond Riaditeľstvo štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, ktoré pôsobilo v rokoch 1851-1944.V archíve sú uložené aj pozoruhodné písomnosti Liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši /1884-1918/, Komitétu utečencov hornej Oravy a Spiša /1944-1948/, družstva Demänovských jaskýň v Liptovskom Mikuláši /1922-1954/ a iné. Obsahovo zaujímavá je aj zbierka listín /1294-1848/.Najnovšia skupina fondov sa vytvára v súčasnosti zo súborov fondov hospodárskych organizácii, ktoré ukončili svoju činnosť v procese transformácie ekonomiky hospodárstva po roku 1989. V posledných rokoch sa obohatila aj skupina osobných fondov a rodinných archívov.

V súčasnosti medzi hlavné úlohy archívu patrí preberanie, odborné sprístupňovanie a ochrana archívnych dokumentov, Pre vytváranie budúcich ucelených archívnych fondov je nevyhnutná aj činnosť archivárov na úseku predarchívnej starostlivosti. Okrem toho venujeme veľkú pozornosť správnej agende /výpisy, odpisy, informácie, potvrdenia doby zamestnania, vyhľadávanie archívneho materiálu pre majetkovoprávne a dedičské účely a pod./ Vyhotovujeme tiež genealogické rešerše pre našich i zahraničných žiadateľov.
Bádateľňu archívu navštívia ročne stovky domácich i zahraničných záujemcov, ktorí môžu okrem iného využívať odbornú knižnicu archívu a služby fotolaboratória.

História

vysunutého pracoviska  Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči,

sídliaceho v Žiline, ul. Framborská  9 a 15.

             Okresný archív v Žiline s pôsobnosťou pre okresy Bytča a Žilina vznikol v roku 1960 zlúčením bývalých okresných archívov v Bytči, Rajci, Žiline a Mestského archívu v Žiline, ktorý sa začlenil do okresného archívu v roku 1961.

História budovania Mestského archívu v Žiline siaha do 14. storočia. Najdôležitejšie listiny boli uložené v tzv. tajnom archíve. Prvý súpis listín vznikol už v 17. storočí.  Z roku 1843 je zachovaný zoznam písomností archívu, ktorý vypracoval Ľudovít Stárek. Mestský archív mal svoje sídlo  v budove starej radnice na námestí, zanikol po reorganizácii štátnej správy v roku 1960. Okresný archív v Žiline bol pôvodne umiestnený v budove bývalej Vysokej školy dopravnej v Žiline na Moyzesovej ulici. V roku 1961 sa archív presťahoval do historických hospodárskych objektov a kaplnky (postavených v roku 1745) pri Budatínskom zámku v Žiline. Tieto objekty boli v správe Považského múzea v Žiline. Nevhodné podmienky pre úschovu archívnych dokumentov a narušená statika objektov boli v roku 1993 dôvodmi na presťahovanie archívu do suterénnych priestorov mestského úradu na Námestí obetí komunizmu 1. Po výpovedi z nájmu sa v roku 2003 musel archív, ktorý sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bytči, presťahovať do nových priestorov. Archív bol umiestnený do dvoch budov v Žiline, nachádzajúcich sa  na ulici  Framborská 9 a 15. V týchto priestoroch sídli archív dodnes. Obe budovy boli postavené pred viac ako 100 rokmi, pôvodne ako obytné domy. Stavebné úpravy pre potreby archívnych miestností sa uskutočnili v roku 2006.  Po reorganizácii sústavy štátnych archívov v roku 2015 sa archív v Žiline stal súčasťou Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči ako jeho vysunuté pracovisko, v ktorom v súčasnosti pracujú 4 zamestnanci. Archív sa v oblasti sprístupňovania zameral od počiatku na spracovanie najdôležitejších archívnych fondov. Väčšie mestá a mestečká v regióne mali svoju samosprávu od stredoveku. Písomnosti z nich sa zachovali vo fondoch Mestečko Bytča 1617 – 1871 a Rajec 1476 – 1871. Tieto fondy tvoria listiny, knihy zo zasadnutí zastupiteľstva, spisy a iné. Najvýznamnejším fondom v žilinskom archíve je Magistrát mesta Žilina z rokov 1321 – 1922. Vo fonde sa nachádzajú uložené listiny od roku 1321 do 18. storočia, medzi nimi i najstaršie mestské privilégium od kráľa Karola Róberta, výsady mesta potvrdzované viacerými panovníkmi a iné listiny vyhotovené na pergamene. Z nich najznámejšie je Privilegium pro Slavis z roku 1381, ktorým kráľ Ľudovít I. zrovnoprávňuje žilinských Slovákov s tamojšími Nemcami. Výnimočnú skupinu tiež tvoria úradné knihy, najmä zápisnice mestského zastupiteľstva z rokov 1378 – 1922. Najstaršiu mestskú knihu - nazývanú  v odbornej literatúre Žilinská kniha - tvoria zápisy z rokov 1378 – 1561. Vo fonde sú uložené aj rôzne listy od významných uhorských šľachticov - Turzovcov, Esterháziovcov, Františka Vešeléniho, Žofie Bošniakovej a mnohých iných. Písomnosti fondu odzrkadľujú významné postavenie mesta ako hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho strediska severozápadného Slovenska. Okrem starších písomností týkajúcich sa mesta Žiliny má archív spracované  fondy okresných úradov do roku 1945,  notárske úrady okresov Bytča a Žilina, niektoré mestské a miestne národné výbory, Okresné národné výbory v Bytči, Rajci a v Žiline do roku 1960, združenia živnostníkov, obchodníkov, remeselníkov do roku 1952 a aj osobné fondy viacerých významných žilinských osobností.

Dôležitými archívnymi fondami sú fondy urbárskych spoločenstiev lesov a pasienkov z rokov 1887 – 1958, ku ktorým je vypracovaný podrobný katalóg. Veľmi využívanými  archívnymi dokumentami sú stavebné spisy, v ktorých je zachytený vývoj architektúry v okrese Žilina a Bytča od začiatku 19. storočia. V posledných rokoch sa do popredia záujmu bádateľskej verejnosti dostáva štúdium matrík, nielen pre genealogický výskum, ale matričné údaje sú potrebné aj ako doklady v rámci správnej agendy, najmä pre účely dodatočných dedičských konaní. Pred zlúčením v roku 2015 mal žilinský archív vo svojej úschove 634 archívnych fondov v rozsahu 3500,5 bežných metrov. Bohatá knižnica archívu sa začala budovať od roku 1964, v súčasnosti je v nej evidovaných 5741 knižných titulov.