Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

História archívu

Štátny archív v Nitre je archívom s krajskou pôsobnosťou a patrí medzi najväčšie štátne archívy na Slovensku. Vznikol 1. júla 1969, avšak ako dedič a právny nástupca predošlých archívnych inštitúcií v Nitrianskom kraji má za sebou poldruha desaťročia integračného vývoja. Základom jeho vzniku sa stali župné archívy v Nitre, Zlatých Moravciach a Komárne, ktoré prevzal a zlúčil v roku 1949 zriadený Krajský archív v Nitre. Koncom roku 1952 sa Krajský archív v Nitre presťahoval so všetkými materiálmi do zámku v Bojniciach, kde sa v zmysle vládneho nariadenia č. 29/1954 o archívnictve pretvoril v Štátny archív v Bojniciach. V roku 1956 sa s ním zlúčila aj bojnická pobočka Pôdohospodárskeho archívu, ktorá sa stala jeho druhým oddelením. Vývoj tohto archívu ukončila územná reorganizácia v roku 1960, v dôsledku ktorej sa bojnický archív stal pobočkou Štátneho archívu v Bratislave a v roku 1961 bol premiestnený do Nitry. V roku 1961 boli do tohto archívu presťahované aj archívne fondy a zbierky zrušenej trenčianskej pobočky Štátneho archívu v Bratislave (jej archívne súbory boli neskôr v roku 1982 delimitované do Štátneho archívu v Bytči). Po ustálení organizačnej siete štátnych archívov, nezávislom na administratívnom rozdelení Slovenska, bola nitrianska pobočka Štátneho archívu v Bratislave transformovaná  v roku 1969 na Štátny archív v Nitre. Sľubný vývoj archívu bol v nasledovných rokoch pretrhnutý nedostatkom vlastných priestorov, čo v roku 1972 viedlo k jeho presťahovaniu do provizórneho sídla v Dolných Krškanoch a k následnému rozdeleniu jeho archívneho bohatstva na niekoľko celkov do provizórnych depotov takmer po celom západnom Slovensku (Šaľa, Malá Lúč, Bytča, Bratislava), čo výrazne negatívne ovplyvnilo stav spracovania a sprístupnenia jeho rozsiahlych archívnych fondov a zbierok. Na základe archívneho zákona č. 149/1975 sa upravil názov archívu na Štátny oblastný archív v Nitre. Obdobie provizória trvalo až do roku 1986, keď sa začala stavať pre archív moderná účelová budova v Ivanke pri Nitre, adaptovaná zo staršieho secesného kaštieľa, slávnostne odovzdaná do užívania 20. júna 1996. Od januára 2003 sa názov archívu zmenil na Štátny archív v Nitre a jeho súčasťou sa stali pobočky v Bojniciach, Komárne, Leviciach, Nitre (so sídlom v Horných Krškanoch), Nových Zámkoch a Topoľčanoch, ktoré do konca roku 2002 boli zariadeniami okresných úradov. K poslednej zmene došlo 1. novembra 2015, keď sa v zmysle novely č. 266/2015 Z. z. pobočky transformovali na pracoviská štátneho archívu. Pracoviskami Štátneho archívu v Nitre sa po organizačnej zmene stali Archívy Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa a Topoľčany. Organizačná zmena sa najviac dotkla pobočky v Nitre (so sídlom v Horných Krškanoch), ktorá bola k 1. novembru 2015 zrušená a zlúčená so Štátnym archívom v Nitre.

Štátny archív v Nitre ako štátny archív s regionálnou územnou pôsobnosťou vykonáva predarchívnu starostlivosť, rozhoduje o vyraďovaní registratúrnych záznamov, vykonáva štátny odborný dozor, preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov, ním zriadených a založených právnických osôb, univerzít, právnických osôb v oblasti hospodárskeho života a fyzických osôb spoločenského života regionálneho výrazu so sídlom a pôsobnosťou v jeho územnom obvode, ktorým sú okresy Nitra, ktorá je zároveň aj sídlom kraja a Zlaté Moravce. Okrem uvedených odborných činností pracovníci archívu zabezpečujú výkon správnej agendy a umožňujú prístup k archívnym dokumentom pre odbornú i laickú verejnosť. Každoročne archív vybaví priemerne 450 bádateľov a vybaví 800 až 1000 bádateľských návštev. Zlúčením s pobočkou v Nitre sa tento počet takmer zdvojnásobí.

K 1. 11. 2015 spravuje archív (vrátane zlúčenej pobočky v Nitre) 1707 archívnych súborov v rozsahu 11 943,620 bm. Na základe organizačnej zmeny platnej od 1. 11. 2015 sa delí na 2 oddelenia (oddelenie služieb verejnosti a oddelenie spracovania archívnych dokumentov) a 5 pracovísk (Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany). Odborní pracovníci sa okrem sprístupňovania archívnych fondov zaoberajú plnením výskumných úloh a aktívne aj publikačnou a osvetovou činnosťou (prednášky, výstavy, exkurzie, média), ktorá významnou mierou prispieva k rozvoji regionálnej histórie Nitrianskeho kraja.

Štátny archív v Nitre uchováva a ochraňuje archívne dokumenty k dejinám Nitrianskeho kraja a okresov Nitra a Zlaté Moravce od 13. storočia až do súčasnosti. Jeho najstarším archívnym dokumentom je stredoveká pergamenová listina z roku 1268 a najvzácnejšou najstaršia listina v národnom jazyku (slovakizovanej češtine) na Slovensku – dlžobný úpis Stibora zo Stiboríc z roku 1422. Celkovo eviduje približne 550 stredovekých listín do roku 1526, z ktorých podstatná časť je súčasťou archívneho fondu Uzovič z Kyneku. Najstaršie a najvzácnejšie archívne dokumenty, časovo siahajúce až do 13. storočia, obsahujú archívne fondy šľachtických rodov, panstiev a veľkostatkov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria archívne fondy rodov Aponi, Forgáč, Uzovič, Huňady, Očkai, Botka, Tarnóci, Zerdaheli, Bodó, Medňanský a panstiev Bojnice, Mojmírovce, Želiezovce, Veľká Maňa, Horné Obdokovce a Tovarníky. Základnými a svojim obsahom najrozsiahlejšími archívnymi fondmi sú fondy historických stolíc a žúp zachované od 16. storočia do roku 1922 a žúp pôsobiacich po tomto roku v Československej republike do zrušenia župného zriadenia v roku 1945. Kongregačné zápisnice a spisy archívnych fondov Komárňanskej, Nitrianskej a Tekovskej župy podávajú svedectvo z rôznych odvetví verejnej správy a súdnictva. Medzi najvyhľadávanejšie archívne dokumenty z nich patrí daňový súpis Nitrianskej stolice z roku 1752, ktorý sa radí k najpodrobnejším v Uhorsku, krajinské daňové súpisy z roku 1828, kompletné sčítanie obyvateľstva z roku 1869 pre Nitriansku, Tekovskú a Komárňanskú župu a písomnosti šľachtických rodov pôsobiacich na územiach uvedených žúp. Medzi ojedinele zachované archívne fondy patrí fond Stolice arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch (1620-1851) s údajmi o zaniknutej skupine predialistov a fond Tekovsko-hontianskej župy pôsobiacej na okupovanom území Maďarska v rokoch 1938 až 1945. Medzi najdôležitejšie archívne fondy štátnej správy, verejnej správy a súdnictva po roku 1945 patria fondy Krajského národného výboru v Nitre, Krajského úradu v Nitre, Krajského súdu v Nitre a Krajskej prokuratúry v Nitre. Z trestnoprávnych zariadení sú v štátnom archíve uložené písomnosti Trestnice v Leopoldove z rokov 1855 až 1958. K mimoriadne vyhľadávaných archívnym fondom, najmä kvôli riešeniu majetkovoprávnych vysporiadaní, patri fondy oblastných osídľovacích úradov v Nitre, Komárne a Nových Zámkoch a pracovných skupín pre pozemkovú reformu z rokov 1946 až 1950. K dejinám školstva možno využiť archívne fondy župných a obvodných inšpektorátov v Nitre a Komárne z rokov 1875 až 1942. Štátny archív v Nitre spravuje tiež celú sériu dokumentov náboženských organizácií, ktoré sú vo väčšine prípadov v polohe zmluvných depozitov. K rozsiahlejším archívnym súborom patria tiež archívne fondy hospodárskych organizácií (podnikov a firiem) regionálneho významu z územia Nitrianskeho kraja. K najvýznamnejším patria písomnosti obuvníckej firmy Baťa z Partizánskeho, cukrovaru a mlynu v Nitre, lodeníc v Komárne a Pozemných stavieb v Nitre. Štátny archív v Nitre tiež spravuje celú sériu dokumentov náboženských organizácií, ktoré sú vo väčšine prípadov v polohe zmluvných depozitov. Najčastejšie využívanými sú dokumenty rozsiahlych archívnych fondov piaristov v Nitre (1699-1950) a Prievidzi (1597-1950) a ich gymnázií. Zo zbierok patrí medzi najvyužívanejšie rozsiahla Zbierka cirkevných matrík z rokov 1621-1957 s cirkevnými matrikami z celého Nitrianskeho kraja, využívaná bádateľmi najmä na štúdium genealógie.

Zlúčením s pobočkou v Nitre (so sídlom v Horných Krškanoch), ktorá vznikla v roku 1952, sa obohatilo archívne bohatstvo Štátneho archívu v Nitre o početné fondy okresnej úrovne. Pribudli archívne fondy štátnej správy a samosprávy, justície a školstva pôsobiacich od polovice 19. storočia na územiach okresov Nitra, Zlaté Moravce a zaniknutého okresu Vráble. K najstarším a najvýznamnejších z nich patrí archívny fond magistrátu mesta Nitry s písomnosťami zachovanými od roku 1609, k najrozsiahlejším fondy bývalých Okresných národných výborov v Nitre, Zlatých Moraviec a Vrábľoch z rokov 1945 až 1990 a fondy Okresných súdov a prokuratúr v Nitre, Zlatých Moravciach a Vrábľoch z obdobia 1872 až 1985. Vývoj samosprávy je možné študovať vo fondoch notárskych úradov (s písomnosťami zachovanými už od roku 1708), národných výborov v období 1945 až 1990 a obecných úradov po roku 1989. Údaje k školstvu obsahujú fondy základných, stredných a učňovských škôl. K výskumu spoločenského života možno využiť celé spektrum archívnych fondov cechov, spolkov a záujmových organizácií.

Zamestnancom archívu a prezenčne aj bádateľom je k dispozícii rozsiahla knižnica špecializovaná na históriu, pomocné vedy historické a dejiny správy a práva, ktorá eviduje okolo 25 000 zväzkov kníh. Bádateľom je tiež k dispozícii rozsiahla zbierka novín a časopisov regionálne zameraných na územie Nitrianskeho kraja, s titulmi od konca 18. storočia.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

Služby pre verejnosť:
pondelok - štvrtok 7:30 - 15:00 hod.

Bádateľňa:
pondelok - štvrtok 8:00 - 14:00 hod.

Na štúdium archívnych dokumentov je potrebné sa vopred objednať na tel. č. 037/656 42 63