Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 19. jún 2021, sobota
 

Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Územná pôsobnosť  |  Ako sa k nám dostanete  |  Aké dokumenty u nás nájdete  |  Organizačná štruktúra  |  Veda a výskum  |  Správy o činnosti  |  Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Základom triedenia archívnych súborov medzi jednotlivými archívmi je podľa novelizovaného zákona o archívoch a registratúrach princíp teritoriálnej proveniencie. Štátny archív v Nitre je inštitúcia s územnou regionálnou (krajskou) pôsobnosťou. Bezprostredná teritoriálna pôsobnosť jeho sídla sa na okresnej úrovni vymedzuje obvodom okresov Nitra a Zlaté Moravce. Súčasná štruktúra archívnych fondov uložených štátnom archíve je však omnoho zložitejšia, aj v dôsledku toho, že je výsledkom dlhého historického vývinu tejto inštitúcie, ktorý do istej miery protirečí zmienenému základnému princípu.

   Archív v čase vzniku prevzal viacero archívnych súborov od svojich priamych predchodcov. Z Krajského archívu v Nitre získal rozsiahle fondy troch žúp (Nitrianskej, Tekovskej a Komárňanskej) a poštátnené cirkevné matriky. Zo zrušenej pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Bojniciach neskôr prebral archívne súbory rodov a panstiev, z ktorých prevažná časť je v súčasnosti, aj napriek vykonaným delimitáciám, uložená v Štátnom archíve v Nitre.

   V praxi sa postupne presadil princíp preberania archívnych dokumentov od pôvodcov na základe trojstupňovej hierarchie, ktorá zodpovedala systému archívov a ich rozdeleniu na ústredné, oblastné a okresné pri rešpektovaní ich teritoriálnej kompetencie. Na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve preberali štátne oblastné archívy, medzi ktoré patril aj predchodca Štátneho archívu v Nitre, archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti krajských národných výborov a iných krajských a oblastných orgánov, organizácií a zariadení a ich predchodcov, štátnych hospodárskych organizácií, družstevných podnikov a družstiev zriadených vyššími družstevnými organizáciami s oprávnením zriaďovať podnikové archívy. Na základe rozhodnutia ministerstva vnútra mohla byť teritoriálna pôsobnosť vymedzená aj mimo územného obvodu príslušného archívu. Od roku 1992 sa v súvislosti so zrušením národných výborov zmenila aj formulácia ustanovení zákona tak, že oblastné archívy preberali dokumenty od krajských a oblastných štátnych orgánov, ich organizácií a predchodcov, ako aj právnických a fyzických osôb, ktoré určilo ministerstvo vnútra[PK1] .

   Od 1. januára 2003 na Slovensku vznikli štátne archívy s regionálnou pôsobnosťou s pobočkami, na ktoré sa transformovali bývalé štátne okresné archívy. Podľa zákona č. 395/2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov štátne archívy preberali všetky typy dokumentov pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov, samosprávnych krajov, obcí a nimi zriadených právnických orgánov, iných právnických osôb a významných fyzických osôb, ktoré nezriadili archív. Súčasne sa však v praxi rešpektovala predošlá zásada, podľa ktorej sídla regionálnych archívov naďalej preberali dokumenty od pôvodcov s regionálnou kompetenciou a pobočky dokumenty od pôvodcov s okresnou a miestnou pôsobnosťou. Teritoriálna pôsobnosť Štátneho archívu v Nitra bola po prvýkrát v zákone nepriamo definovaná prostredníctvom vymedzenia územných obvodov jeho pobočiek (okresy Nitra, Zlaté Moravce, Prievidza, Komárno, Levice, Nové Zámky, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany).

   Výsledkom zmien v zákone bola od 1. novembra 2015 nielen zmena teritoriálnej pôsobnosti Štátneho archívu v Nitre (odčlenením okresu Partizánske a pričlenením okresov Šaľa, Dunajská Streda, Komárno), ale aj jeho zlúčenie s bývalou nitrianskou pobočkou. V dôsledku toho sú v Štátnom archíve v Nitre v súčasnosti uložené všetky typy archívnych fondov, ktoré sa v minulosti nachádzali v štátnych okresných archívoch, resp. neskôr v pobočkách štátnych archívoch a ktorých pôvodcovia mali miestnu či okresnú pôsobnosť[PK2] .

   Základné a kmeňové archívne fondy v Štátnom archíve v Nitre pochádzajú z činnosti orgánov verejnej moci. Táto skupina je zastúpená  najpočetnejšie a okrem iného ju tvoria archívne fondy troch historických žúp uložené pod názvami Nitrianska župa I, Tekovská župa a Komárňanská župa I. Možno k nim priradiť aj súbor Dolnonitrianska župa 1850 – 1861, ktorá vznikla dočasným rozdelením pôvodnej Nitrianskej župy v období Bachovho neobasolutizmu. Historické župy zanikli ku koncu roku 1922 s výnimkou Komárňanskej župy, ktorú zrušili už v roku 1919. Z činnosti jej nástupcov pochádzajú archívne fondy Rábsko-komárňansko-ostrihomská župa 1919 – 1922 a Komárňanská župa II 1919 – 1924, ktorá pokračovala v činnosti na maďarskom území. Župné fondy patria medzi najrozsiahlejšie, najzložitejšie, vnútorne najviac členené a veľmi často sa predkladajú na štúdium. Dokumenty týchto fondov možno využiť na štúdium prakticky všetkých oblastí spoločenského vývinu a súdnictva na regionálnej a miestnej úrovni. Najstaršie župné písomnosti, predovšetkým zápisnice z kongregácií šľachty sa v knižnej forme zachovali od 16. storočia do roku 1849. Študujú sa najmä daňové súpisy z rokov 1752 a 1828, ale aj písomnosti štatistického charakteru. Dokumenty tohto typu reprezentuje najmä sčítanie obyvateľstva z roku 1869 z teritória všetkých troch žúp. Individuálne sčítacie operáty, z ktorých sú vyhotovené kópie na mikrofilmoch, patria k najviac využívaným oddeleniam a dokumentom župných fondov. V rámci súboru Nitrianska župa I sa zachovali aj hárky zo sčítania obyvateľstva z roku 1919 z okresov Nitra, Nové Zámky a Šaľa, ktoré sú ojedinelým typom týchto dokumentov v našich archívoch. Spolu s pasovými písomnosťami a šľachtickými písomnosťami ich študujú hlavne bádatelia pri genealogickom výskume[PK3] .

   Z činnosti šiestich žúp, ktoré v rovnakom počte existovali v prvej Československej republike v rokoch 1923 až 1928 i prvej Slovenskej republike v období 1940 až 1945, je v Štátom archíve v Nitre uložený archívny fond Nitrianska župa II, resp. Nitrianska župa III. Oba súbory obsahujú písomnosti dokumentujúce prakticky všetky stránky života nitrianskeho regiónu, ktorý však bol v oboch prípadoch podstatne rozdielne teritoriálne vymedzený.

   Keďže do územnej kompetencie archívu patria i južné oblasti západného Slovenska, sú v ňom uložené fondy troch maďarských arbitrážnych žúp z rokov 1938 až 1945 (Tekovsko-hontianska, Komárňanská, Nitriansko-bratislavská). Je to najvyšší počet súborov tohto typu uložený v jednom archíve na Slovensku, hoci z naposledy uvedeného fondu sa zachovalo iba málo využiteľné torzo. V Štátnom archíve v Nitre sa ako v jedinom archíve na Slovensku nachádzajú aj osobitne uložené samostatné fondy verejnosprávnych výborov všetkých troch žúp z tohto obdobia[PK4] .

   Unikátnym archívnym fondom je Stolica arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch 1714 – 1848. Je jedným z nemnohých súborov klasifikovaných v skupine výsadných území a dokumentuje činnosť tohto osobitného správneho celku.

   Z úrovne okresnej verejnej správy pochádza Štátnom archíve v Nitre viacero typov súborov. Z obdobia od polovice 19. storočia až do ich zániku v roku 1922 sú v ňom uložené fondy slúžnovských úradov. Z celkového počtu 23 súborov tohto typu takmer polovica pochádza z teritória Nitrianskej župy (12 archívnych fondov), menší počet z Tekovskej (6 fondov) a Komárňanskej župy (5 fondov). V roku 1923 vznikli v Československu politické okresy, z činnosti ktorých sa zachovali tri archívne súbory. Písomnosti archívnych fondov Okresný úrad v Nitre, resp. v Zlatých Moravciach sú k dispozícii až do roku 1945. Okresný úrad vo Vrábľoch však zanikol v roku 1938 po pripojení k Maďarsku, takže jeho nástupcom sa v období 1938 – 1945 stal Hlavnoslúžnovský úrad vo Vrábľoch uložený v štátnom archíve ako osobitný fond[PK5] .

   Miestnu správu reprezentuje najmä torzovito zachovaný Magistrát mesta Nitra 1605 – 1922. Podstatnú časť tohto fondu tvoria úradné knihy z rokov 1681 – 1922, spisová agenda sa zachovala najmä z 18. storočia. Z činnosti nástupcu magistrátu pochádza fond Mestský úrad v Nitre, v ktorom sa nachádza aj cenná dvojzväzková Pamätná kniha mesta Nitry z obdobia 1923 – 1945 so záznamami vzťahujúcimi sa aj k staršiemu obdobiu. V štátnom archíve je uložených viac než 30 fondov, ktoré pochádzajú z činnosti obvodných notárskych úradov od 19. storočia do ich zániku v roku 1945. Ich pôvodcovia pôsobili na teritóriu súčasných okresov Nitra a Zlaté Moravce a uvedené fondy sú primárnym prameňom pre výskum všetkých oblastí regionálnych dejín na úrovni obcí[PK6] .

   Po prechode frontu sa v Československu vytvárali národné výbory, pričom v rokoch 1949 – 1990 sa ustálil ich trojstupňový systém. Stali sa zastupiteľskými orgánmi štátnej moci a štátnej správy. Na krajskej úrovni plnil tieto úlohy v rokoch 1949 – 1960 Krajský národný výbor v Nitre, z činnosti ktorého pochádza rozsiahly archívny fond rozčlenený do 16 oddelení, ktoré tvoria jeho bývalé odbory. Národné výbory na okresnej úrovni reprezentujú tri fondy. Dva z nich (Okresný národný výbor vo Vrábľoch resp. Zlatých Moravciach) sú dôležité, avšak rozsahom menšie, keďže ich pôvodcov zrušili v roku 1960. K najrozsiahlejším a najdôležitejším archívnym fondom uloženým v Štátnom archíve v Nitre patrí Okresný národný výbor v Nitre 1945 – 1990 s početnými oddeleniami, ktoré reprezentujú jednotlivé odbory. Významné sú aj tri fondy mestských národných výborov– v Nitre, Vrábľoch a Zlatých Moravciach. Všetky tri sú ohraničené rokom 1990[PK7] .

   Dokumenty zo skupiny pôvodcov zahrnutých medzi štátne odborné úrady od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1945 možno využiť najmä pre štúdium problematiky školstva (župné školské inšpektoráty, resp. okresné školské inšpektoráty), lesníctva (štátne okresné lesné správy, štátne lesné úrady) a výstavby (štátne stavebné úrady). Zo skupiny špecializovanej štátnej správy z obdobia 1945 až 1949 sú najdôležitejšie fondy Oblastných úradovní osídľovacích úradov z oblasti okresov na južnom Slovensku, resp. z okresov Handlová a Prievidza. Z tohto obdobia pochádzajú aj žiadané písomnosti fondov pracovných skupín pre pozemkovú reformu. Oba typy fondov často využívajú bádatelia pre riešenie majetkovoprávnej problematiky.

   Fondy klasifikované v skupine súdnictvo, ktoré vznikli do roku 1871, keď ešte súdna agenda nebola definitívne oddelená od verejnej správy, majú spravidla menší rozsah. Najstaršie samostatné súbory vznikli počas krátkodobo trvajúceho jozefínskeho obdobia (1786 – 1790). S výnimkou tohto obdobia sú súdne záležitosti až do roku 1849 samostatnými oddeleniami a pododdeleniami troch už uvedených a mimoriadne štruktúrovaných župných fondov.

   Dlhšie trvalo obdobie existencie samostatných súdov oddelených od verejnej správy počas Bachovho neoabsolutizmu. V tomto období vznikli archívne fondy viac než desiatich okresných súdov menšieho rozsahu z teritória, ktoré bolo súčasťou Dolnonitrianskej, Tekovskej a Komárňanskej župy (s príslušnými zmenami). S výnimkou súboru Okresný súd v Komárne 1851 – 1861 všetky pochádzajú s časovými medzerami z obdobia rokov 1850 až 1854, keď boli tieto súdy zrušené. Ich súdna kompetencia, ktorú vykonávali na okresnej úrovni sa dostala až do roku 1871 do pôsobnosti slúžnovských úradov. Pramene k štúdiu tejto problematiky sa preto nachádzajú v už spomínaných archívnych fondoch, ktoré vznikli z ich činnosti. Torzovito sa zachovali fondy 4 urbárskych súdov (Komárno, Nitra, Ostrihom, Zlaté Moravce) z rokov 1856 až 1861, z ktorých možno čerpať informácie k sporom o lúky, pasienky a lesy. Spomedzi fondov z oblasti súdnictva na regionálnej úrovni patria medzi najdôležitejšie župné súdy, osobitne Župný súd v Nitre 1849 – 1861, ku ktorému sú pričlenené aj pozemkové knihy z viac než 60 obcí z rokov 1851 až 1852.

   Najdôležitejšie archívne súbory z oblasti súdnictva tvoria rozsiahle fondy troch krajských súdov z obdobia 1872 až 1949 (Komárno, Nitra, Zlaté Moravce). Členia sa do niekoľkých manipulačných období a mnohých oddelení, resp. pododdelení. Okrem trestnej a občianskej agendy sú dôležitým prameňom k dejinám poľnohospodárstva, pretože ich súčasťou sú aj pozemkové knihy, komasačné mapy chotárov obcí a  spisy medzi ktorými sa spravidla nachádzajú aj tereziánske urbáre. Ich firemné oddelenia sú súčasne aj jedným z najvýznamnejších prameňov k dejinám firiem, obchodných spoločností a korporácií. Na okresnej úrovni základné archívne fondy z tohto obdobia pochádzajú z činnosti okresných súdov (Nitra, Zlaté Moravce, Vráble), ktoré sa zachovali od 70. rokov 19. storočia do 50. rokov 20. storočia. Nezachovali sa však v úplnosti a základnými oddeleniami sú záležitosti všeobecné (najmä pozostalostné, pozemkovoknižné a firemné) a trestné.

   V skupine fondov zaradených do skupiny armáda a bezpečnosť sú najdôležitejšie súbory, ktoré vznikli z činnosti policajných komisariátov v Komárne a Štúrove v rokoch 1923 až 1938. V štátnom archíve sú uložené aj fondy pochádzajúce z činnosti oblastných, resp. okresných četníckych a neskôr žandárskych veliteľstiev. Činnosť Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) po II. svetovej vojne reprezentujú fondy jej oblastných veliteľstiev z Komárna, resp. Levíc, okresné oddelenia ZNB a početné, avšak rozsahom malé fondy pochádzajúce z činnosti pátracích staníc a staníc ZNB. Všetky uvedené typy archívnych súborov pri časovom ohraničení neprekračujú obdobie začiatku 50. rokov.

   Jednu z najpočetnejšie zastúpených skupín archívnych fondov v Štátnom archíve v Nitre tvoria tie, ktoré vznikli v oblasti hospodárstva. Pôvodcovia najdôležitejších súborov mali nadregionálny a regionálny význam. Medzi nich patria fondy pochádzajúce z činnosti komárňanských lodeníc, ktoré využívajú aj bádatelia z regiónu mimo strednej Európy. K významnejším patria i fondy cukrovarov v Nitre, Pohronskom Ruskove, Šuranoch či mlynov a pekární v Nitre. V štátnom archíve sú uložené i súbory pochádzajúce z činnosti takých významných firiem, ich predchodcov i nástupcov ako napr. nitrianska Plastika, novozámocký CALEX a Elektrosvit, vrábeľská TESLA, šuriansky ELITEX, komárňanské Závody ťažkého strojárstva či levické podniky Levitex a Palma. Významné fondy pochádzajú z činnosti firmy Baťa v Bošanoch a Partizánskom. Je na nich naviazané množstvo samostatných súborov malého rozsahu pochádzajúcich z prevádzok, ktoré patrili k predchodcom firmy Baťa, ale aj nástupníckych podnikov a organizácií (Závody 29. augusta v Partizánskom a iné). Podobný charakter majú aj fondy pochádzajúce z činnosti Juhoslovenských celulózok a papierní v Štúrove. Viaceré archívne súbory sa viažu na oblasť stavebníctva. S fondom Pozemné stavby v Nitre súvisí niekoľko desiatok samostatných fondov drobných firiem, ktoré boli neskôr do tohto podniku včlenené. V stavebníctve pôsobil i podnik Stavoprojekt v Nitre, z činnosti ktorého pochádza i jeden z najrozsiahlejších fondov v štátnom archíve.

   Početné fondy, ktoré vznikli v oblasti hospodárstva pochádzajú z činnosti družstevných pôvodcov. Sú to predovšetkým jednotné roľnícke družstvá, ale aj stavebné družstvá a podniky. Tieto súbory pochádzajú z obdobia po II. svetovej vojne. Fondy potravných družstiev vznikli v predchádzajúcom období. Ide spolu o viac než 50 súborov, z ktorých najstaršie dokumenty pochádzajú výnimočne z obdobia pred I. svetovou vojnou (napr. Potravné družstvo v Mojmírovciach 1899 – 1956).

   Z činnosti politických strán sa zachovali archívne fondy až z obdobia po II. svetovej vojne. Všetky pochádzajú výlučne z činnosti KSS, a to na rôznej úrovni straníckych štruktúr. Aj ich časový rozsah ovplyvnili zmeny v administratívnom členení štátu. Niektoré z nich sú nahor časovo vymedzené rokom 1960, a to tak v prípade Krajského výboru KSS Nitre, ako aj okresných organizácií tejto strany vo Vrábľoch a Zlatých Moravciach. Najrozsiahlejším archívnym fondom tohto typu s najväčším bádateľským potenciálom je preto Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Nitre 1949 – 1989. K tomuto typu fondov je možné priradiť aj nepočetné súbory, ktoré pochádzajú z činnosti základných, dedinských, resp. závodných organizácií KSS.  
Podobnými typmi súborov sú rôznorodé početné archívne fondy klasifikované v skupine organizácií Národného frontu z obdobia 1945 – 1990. Reprezentujú ich zväčša základné organizácie, miestne skupiny, ale aj okresné výbory spoločenských organizácií. Viac než 60 archívnych fondov uložených v štátnom archíve pochádza z činnosti odborového hnutia. S výnimkou dvoch fondov miestnych organizácií Odborových jednôt republikánskych zamestnancov z 30. rokov, všetky ďalšie pochádzajú z obdobia po druhej svetovej vojne a ich pôvodcom sú organizácie Revolučného odborového hnutia (ROH). Z organizácií pôsobiacich na krajskej úrovni do roku 1960 sa zachoval fond Krajská rada ROH v Nitre a viac než 10 súborov pochádzajúcich z činnosti krajských odborových zväzov. Na okresnej úrovni je najdôležitejším fondom Okresná odborová rada (OOR) v Nitre z obdobia 1946 až 1990, keďže OOR v Zlatých Moravciach a Vrábľoch ukončili činnosť v roku 1960. Najpočetnejšie súbory pochádzajú z činnosti závodných výborov ROH.  
Oblasť vedy a kultúry reprezentujú početné fondy, ktoré vznikli z činnosti kultúrnych centier, múzeí, divadiel, galérií, knižníc v nitrianskom regióne, ale aj troch predchodcov Štátneho archívu v Nitre (Krajský archív v Nitre 1949 – 1954, Oblastná pobočka Pôdohospodárskeho archívu v Nitre 1948 – 1955, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Nitre, pobočka Nitra 1951 – 2014). Komplexnosť a obsah archívnych fondov pochádzajúcich z činnosti škôl determinuje nielen stav ich zachovania, ale reflektujú aj úroveň rozvoja školstva v regióne. Všetky súbory tvoria takmer výlučne úradné knihy, a to školské, resp. triedne katalógy a iba výnimočne spisový materiál. Tieto často žiadané dokumenty sa preto využívajú takmer výlučne na správne účely. V Štátnom archíve v Nitre je v súčasnosti uložených približne 300 archívnych fondov škôl od polovice 19. storočia až do súčasnosti. Takmer všetky pochádzajú z činnosti základných škôl. Učňovské školstvo reprezentuje iba jeden súbor, odborné školstvo šesť fondov, stredné odborné školy a gymnáziá po tri fondy.

   Oblasť zdravotníctva reprezentujú rozsahom menšie fondy, ktoré pochádzajú z činnosti nemocníc (napr. Fakultná nemocnica v Nitre 1900 – 2009, Štátna nemocnica v Nitre 1939 – 1949), sanatórií, liečebných ústavov, detských domovov, organizácií okresnej starostlivosti o mládež, zborov liečebných fondov a ďalších pôvodcov.  

   Väčšina archívnych fondov pochádzajúcich z činnosti náboženských organizácií uložených v štátnom archíve má charakter depozitov. K najvýznamnejším patrí Správa biskupských majetkov v Nitre 1558 – 1949. Nachádzajú sa v ňom rôzne pramene k hospodárskym dejinám obcí, ktoré boli súčasťou biskupstva[PK8] .   
Viaceré archívne fondy tejto proveniencie možno využiť pri štúdiu problematiky školstva. Je to predovšetkým skupina súborov pochádzajúcich z činnosti piaristického rádu. Spomedzi siedmich fondov tohto typu sú najdôležitejšie a najrozsiahlejšie dva – Piaristi v Prievidzi 1666 – 1950 a Piaristi v Nitre 1699 – 1950. Štruktúra usporiadania oboch fondov vrátane zachovaných písomností je podobná. Sú rozčlenené do štyroch oddelení (kolégium, školstvo, pastorácia, cenzúra/rôzne písomnosti). Tieto dokumenty patria medzi najstaršie pramene k výskumu dejín školstva, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Nitre[PK9] .

   Najstaršie archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Nitre sú súčasťou viac než 50 fondov rodov a panstiev. K najcennejším patria stredoveké listiny z obdobia pred rokom 1526. Nachádzajú sa v šiestich archívnych fondoch tohto typu. Spolu je ich 285 z celkového počtu 312. Prevažná väčšina z nich – až 238 – je súčasťou súboru Užovič (Uzsovics) z Kyneku, pričom v tomto fonde sa nachádza aj najstarší dokument uložený v štátnom archíve. Je ním donačná listina kráľa Belu IV z roku 1268 vyhotovená na pergamene. V tomto fonde je uložená i najstaršia papierová listina z roku 1347. Veľmi hodnotné sú aj originály armálesov – výsadných listín, ktorými panovník nobilitoval fyzické osoby, ale mohol ich udeliť aj právnickým osobám. Ich súčasťou sú spravidla aj miniatúry udelených erbov a sú hodnotné aj výnimočnosťou výtvarného stvárnenia. Vo fondoch tohto typu sa spravidla nachádzajú písomnosti k majetkovoprávnym záležitostiam, kúpnopredajné zmluvy, súpisy usadlostí, korešpondencia, prípadne fotografie či informácie o verejnej, odbornej a umeleckej činnosti členov rodín. Tieto archívne fondy možno významnou mierou využiť aj na skúmanie hospodárskych a regionálnych dejín. Napríklad zo súboru Huňady z Mojmíroviec možno čerpať informácie o činnosti Karola Appela, priekopníka inovácií v poľnohospodárstve a organizátora prvých dostihových pretekov v strednej Európe. K najdôležitejším archívnym fondom rodov v štátnom archíve patrí okrem už spomínaného súboru Užovič (Uzsovics) z Kyneku 1268 – 1908 aj Aponi (Apponyi) z Oponíc 1744 – 1944, Bodó zo Sľažian (1254) 1535 – 1949, Botka z Malých Vozokán (1361) 1493 – 1896, Forgáč (Forgách) z Gýmeša 1779 – 1945, Friesenhof z Krásna 1789 – 1949, Huňady (Hunyady) z Mojmíroviec (1245) 1336 – 1932, Lülei (Lüley) z Luly 1276 – 1746, Očkai (Ocskay) z Malanty (1435) 1505 – 1938 a Šóki (Soóky) zo Šalgoviec 1419 – 1857. V rovnakej skupine sú klasifikované aj fondy panstiev, resp. veľkostatkov, na ktoré sa transformovali v druhej polovici 19. storočia. V štítnom archíve je uložených viac než 10 takýchto súborov. Niektoré sa zachovali ako väčšie celky s rozsahom prevyšujúcim 70 bm, ako napr. Veľkostatok rodiny Pálfi (Pálffy) v Bojniciach (1390) 1614 – 1949, resp. 50 bm – Veľkostatok rodiny Stummer v Tovarníkoch (1347) 1589 – 1942 či Veľkostatok v Želiezovciach 1547 – 1947. K významnejším fondom patria aj Veľkostatok rodiny Stummer v Horných Obdokovciach z rokov 1820 – 1946, Panstvo vo Veľkej Mani z rokov 1670 – 1917, z neskoršieho obdobia aj Veľkostatok Tomáša Baťu v Bojniciach 1926 – 1949[PK10] .

   V Štátnom archíve v Nitre je uložených takmer 30 archívnych fondov, ktorých pôvodcami boli rodiny a osoby. Takmer všetky patria medzi menšie fondy a väčšina z nich nepresahuje rozsah 1 bm. Súčasťou viacerých sú však cenné dokumenty. Vo fonde Ákoš Gejza Teodor Gyürky sa napr. nachádzajú v súčasnosti už aj zdigitalizované fotografie, ktoré pôvodca fondu vyhotovil na rôznych miestach počas I. svetovej vojny. Z najvýznamnejších osobností, ktorých fondy sú uložené v štátnom archíve možno uviesť právnika a historika Aurela Rutšeka, prvého rektora Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre Bohumila Dušeka, poľnohospodárskeho ekonóma a prvého riaditeľa bratislavskej pobočky Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky Viktora Gejmovského a ďalších. Viaceré osobné fondy dokumentujú činnosť archivárov, ktorí pôsobili v Štátnom archíve v Nitre, resp. v jeho predchodcoch. Do tejto kategórie patria archívne fondy Juraj Fojtík, Jozef Dobrovodský, no predovšetkým súbor Otmar Gergelyi, ktorý je najrozsiahlejším osobným fondom v štátnom archíve. Obsahuje nielen dokumenty, ktoré ilustrujú mnohostrannú vedeckú a odbornú činnosť tohto archivára, historika, muzeológa a organológa, ale aj množstvo excerpt, fotografií a písomností zbierkového charakteru.

   V klasifikačnej skupine cechy a živnostenské spoločenstvá sa nachádza iba jeden súbor, ktorý pochádza z činnosti cechov. Je to rozsahom menší fond Cech blanárov v Zlatých Moravciach z roku 1711. Časť písomností využiteľných pre štúdium problematiky cechov je súčasťou osobitnej zbierky. V uvedenej skupine prevládajú archívne fondy úradovní roľníckych komôr, resp. živnostenských spoločenstiev z 20. až 40. rokov 20. storočia[PK11] .

   Obdobie vzniku archívnych fondov zaradených medzi záujmové organizácie a spolky je dané ich vymedzením, takže sa medzi nimi iba výnimočne nachádzajú súbory z rokov 1945 – 1990. Väčšina fondov pochádza z posledných rokov existencie Uhorska. Prevažná časť vznikala v medzivojnovom období, zriedkavejšie počas Slovenskej republiky do roku 1945. Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávala Nitra pri organizovaní Hornouhorského vzdelávacieho spolku (FMKE) je potrebné uviesť fond pochádzajúci z činnosti jeho župného výboru. K mestu Nitra sa viaže aj 7 archívnych fondov, ktoré pochádzajú z činnosti rôznych spolkov kresťansko-sociálneho charakteru. Najstaršie písomnosti väčšiny týchto rozsahom menších súborov vznikli už pred rokom 1918. V štátnom archíve sú uložené aj fondy niekoľkých organizácií Červeného kríža, charitatívnych a poľovníckych spolkov, hasičských jednôt a iné. Nepočetné fondy tohto typu pochádzajú aj z obdobia po roku 1989 (napr. Český spolok v Nitre[PK12] ).

   Veľmi rôznorodé, avšak bádateľsky využívané informácie poskytujú početné zbierky uložené v Štátnom archíve v Nitre. K najvyhľadávanejším patria tri zbierky matrík. Najcennejšia a najdôležitejšia je zbierka cirkevných matrík rozčlenená na oddelenie prvopisov a druhopisov. Sú v nej zaradené matriky narodených, resp. pokrstených, sobášených a zomrelých z teritória Nitrianskeho kraja v hraniciach z obdobia 1949 – 1960. Jej súčasťou sú matriky piatich vierovyznaní (rímskokatolícke, ev. a. v., ev. reformované a izraelitské). V Štátnom archíve v Nitre je uložená i jediná ortodoxná matrika na Slovensku, ktorá vznikla v prostredí srbskej komunity v Komárne s najstarším záznamom z roku 1740. Najstaršie matričné záznamy v štátnom archíve vznikli v roku 1621 a nachádzajú sa v spoločnej matrike rímskokatolíckej farnosti v Komárne. K najcennejším dokumentom patrí matrika Ev. a. v. farského úradu v Uhrovci so záznamom o krste Ľudovíta Štúra. V zbierke štátnych matrík sa doposiaľ nachádzajú najstaršie štátne matriky z okresov Nitra a Zlaté Moravce od roku 1895 prevažne po rok 1906. Do zbierky druhopisov sú okrem štátnych matrík z tohto teritória zaradené aj druhopisy z ďalších okresov územnej pôsobnosti štátneho archívu a jeho pracovísk podľa stavu do roku 2015[PK13] .

   Vyhľadávaným a využívaným súborom pre účely prípravy výstav, exkurzií i publikácií je Zbierka plagátov, letákov a dobovej dokumentácie z rokov 1857 až 2017. V kontexte slovenských archívov má špecifický charakter unikátna Zbierka papierových mortuárií 1799 – 1910. Jej obsahom sú smútočné oznámenia vo forme pohrebných, resp. smrtných štítov vyhotovené na papieri alebo z hodvábu, súčasťou ktorých je aj vyobrazenie erbu zomrelého šľachtica

   Základom vzniku niektorých zbierok sa stali diplomatické kritériá. Patrí medzi ne predovšetkým zbierka listín z rokov 1255 – 1876. Vnútorne sa člení na stredovekú časť, v ktorej sa nachádza 27 dokumentov, z ktorých 25 možno klasifikovať ako originálne stredoveké listiny, resp. stredoveké odpisy. Početnejšia je novoveká časť zbierky, ktorá obsahuje takmer 130 listín z obdobia po roku 1526. Medzi najvzácnejšie patria nielen ojedinele zachované turecké listiny zo 17. storočia, ale aj erbové listiny, napr. pre Ondreja Erdélyiho z roku 1625. Významná je aj zbierka máp a plánov z rokov 1735 až 1964, súčasťou ktorej sú cenné atlasy zo začiatku 19. storočia a mapy viažuce sa k jednotlivým sídlam a geografickým celkom na regionálnej úrovni. Do tejto kategórie možno zahrnúť aj zbierku Foto – fono – kino z rokov 1900 až 1999. Dôležité sú aj obsahovo tematické súbory ako napr. Zbierka cechových písomností z rokov 1550 až 1920 či Zbierka vinohradníckych štatútov z obdobia 1774 až 1884[PK14] .

   Časť zbierok sa viaže na konkrétne historické udalosti. Z obdobia I. svetovej vojny pochádza zdigitalizovaná Zbierka frontových pozdravov, udalosti Nežnej revolúcie pomáha spoznávať súbor Nitra ´89 pamäť regiónu z rokov 1981 až 2009.

 

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]
 

© 2021 Ministerstvo vnútra SR. Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems. Vyhlásenie o prístupnosti | Vyhlásenie o cookies (PDF, 398 kB)