Veda a výskum

Projekty

Spolupráca s inštitúciami

Publikácie

Prácu Štátneho archívu v Nitre a jeho archivárov reprezentuje aj vedecko-výskumná činnosť na poli archívnej a historickej vedy. Jedným zo základných a dôležitých momentov rozvoja archívnictva je totiž skutočnosť, že si archivári svoje znalosti nenechávajú pre seba, ale so svojimi poznatkami z archívnej praxe a dejín regiónu oboznamujú širšiu odbornú a laickú verejnosť formou rozmanitej publikačnej činnosti, najmä publikovaním rôznych odborných alebo popularizačných monografií, štúdií a článkov z archívnictva, pomocných vied historických, dejín správy a regionálnych dejín. Aj keď nie vždy na to boli najvhodnejšie podmienky na pracovisku, najmä v rokoch 1971 – 1997, keď archív sídlil v provizóriu, v Štátnom archíve v Nitre vždy pracovali archivári, ktorí si našli čas aj na túto dôležitú súčasť archivárovej práce, hoci často to bola zásluha aj ich osobného úsilia vynaloženého v mimopracovnom čase, keďže na vedecko-výskumnú prácu štandardne archivárovi pri plnení iných početných odborných archívnych činností zostáva v práci málo času. Riadiaci pracovníci archívu (P. Keresteš, M. Belej) v súčasnosti pôsobia aj v poradných orgánoch ministerstva (Vedecká archívna rada, Heraldická komisia, Metodická komisia) a komisiách a pracovných skupinách odboru archívov a registratúr (Akvizičná komisia, Delimitačná komisia, Komisia pre aplikáciu Evidencia pečatí a pečatidiel, Terminologická komisia, Komisia pre AFondy, Metodická komisia), čím sa podieľajú aj na formovaní slovenského archívnictva. S počiatkami vedecko-výskumnej práce archivárov sa možno na pôde predchodcov Štátneho archívu v Nitre stretnúť už na prelome 19. a 20. storočia. Archivár Komárňanskej župy Július Alapi (1872 – 1936) a archivár Nitrianskej župy Ján Romhányi (1865 – 1918), ktorých rozsiahle archívy dnes Štátny archív v Nitre spravuje, patrili k prvej generácii odborne publikujúcich a vedecky tvoriacich župných archivárov v Uhorsku vôbec, navyše Romhányi sa v rokoch 1903 až 1918 stal jednou z vedúcich osobností sociálneho hnutia archivárov za ich odborné a spoločenské uznanie v Uhorsku. V priereze takmer sedemdesiatročnej histórie štátneho archívu stála publikačná činnosť takmer vždy na jeho najvýraznejších osobnostiach, ktorý svojimi aktivitami na tomto poli zohrali dôležitú úlohu pri rozvoji a propagovaní regionálnej histórie a archívnictva v regióne Nitrianskeho kraja. Z tých najvýznamnejších možno spomenúť publikačnú činnosť Otmara Gergelyiho (1919 – 1995), Juraja Fojtíka (1925 – 1982), Mariána Róberta Zemeneho, Šarloty Drahošovej, Petra Keresteša a Milana Beleja. Ak do roku 2018 stála vedecko-výskumná činnosť archívu obyčajne na individuálnej publikačnej činnosti jeho pracovníkov, v súčasnosti sa snaží ísť archív aj cestou vydávania vlastných zborníkov, najmä z ním organizovaných odborných podujatí. V roku 2018 sa mu podarilo vydať zborníky Dejiny archívov – archívy dejín (zost. P. Keresteš) a Míľniky 20. storočia v regióne Nitrianskeho kraja (zost. P. Keresteš, M. Belej, M. Palárik), oba ako výstupy z dvoch ním organizovaných vedeckých konferencií, v roku 2019 informatívneho sprievodcu November ´89 v archívnych dokumentoch Štátneho archívu v Nitre (zost. M. Belej) a v roku 2020 zborník Divadlo v regióne k dejinám divadelníctva v regióne Nitrianskeho kraja (zost. M. Belej – P. Keresteš – J. Meliš). V roku 2018 sa archív aktívne zapojil aj do tvorby hesiel do pripravovaného biografického slovníka archivárov, v roku 2020 si dôstojne pripomenul konferenciou a zborníkom aj Rok slovenského divadla.  Rozsiahla výberová bibliografia pracovníkov Štátneho archívu v Nitre dokladá, že jeho pracovníci významne prispeli a prispievajú k rozvoju jeho publikačnej činnosti a vedecko-výskumnej práci na jeho pracovisku. Dokladá, že jeho archivári významne prispeli k rozvoju regionálnej histórie Nitrianskeho kraja a že štátny archív je inštitúciou, ktorá sa výrazným spôsobom zaslúžila a zasluhuje o rozvoj historického povedomia a histórie tohto regiónu.