Oznamy a aktuality
OZNÁMENIE
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív vo Vranove nad Topľou inštalovalo vo svojich priestoroch výstavu archívnych dokumentov s názvom „Osobné doklady a iné verejné listiny v živote občana“ (PDF, 2 MB). Hlavným účelom dokladov je preukázanie totožnosti a zamedzenie podvodov úmyselnou zámenou totožnosti. Osobné doklady sú aj neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Sprevádzali a sprevádzajú jedinca od jeho narodenia až po úmrtie; menila sa akurát ich podoba a potreba v jednotlivých dobách.
Vystavené archívne dokumenty môžu byť lákadlom pre každého, kto chce spoznávať minulosť svojich predkov cez „osobné doklady...“
Výstava bude prístupná verejnosti od 1. júla 2025 do konca decembra 2025.
V roku 2024 si pripomíname 70 rokov organizovaného archívnictva na Slovensku, kedy prijatím vládneho nariadenia číslo 29/1954 Zb. o archívnictve sa začala vytvárať jednotne organizovaná a riadená sieť archívov. Pri príležitosti výročia naše pracovisko pripravilo výstavu „70 rokov organizovaného archívnictva vo Vranove nad Topľou v archívnych dokumentoch“, (PDF, 544 kB)ktorá je zameraná na dejiny a súčasnosť vranovského archívu. Súčasťou výstavy je aj prezentácia s identickým názvom.
Z dostupných archívnych dokumentov sa dozvedáme, že začiatky archívnej činnosti v našom regióne sú prepojené jednoznačne s menom Ján Džurbala, ktorý položil základy archívnictva ešte v 30 tých rokoch 20. storočia. Výstavné panely s dokumentmi ponúkajú prehľad o vývoji archívnej činnosti od roku 1924 až po dnešok. Sú výpoveďou a dôkazom, že archív mal, má a bude mať význam aj pre budúcnosť.
Výstava je inštalovaná v priestoroch Archívu vo Vranove nad Topľou a termín sprístupnenia sa predĺžuje do 31. augusta 2025.
PREZENTÁCIA ARCHÍVU
Zamestnanci Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Vranov nad Topľou, vo svojich priestoroch, inštalovali výstavu venovanú činnosti Červeného kríža vo Vranove nad Topľou. Impulzom pre spopularizovanie inštitúcie bolo, že v roku 2023 si pripomíname 100. výročie 1. vykonanej transfúzie na Slovensku, ktorú vykonal MUDr. Ján Kňazovický, priekopník v oblasti krvnej transfúzie. Cez vystavené kópie archívnych dokumentov sa chronologicky približuje história a činnosť tak významnej inštitúcie, akou je Červený kríž. Súčasťou vystavených kópií archívnych dokumentov sú plakety prof. MUDr. Jána Janského od žijúcich bezpríspevkových darcov krvi – bronzová, strieborná a zlatá plaketa. Verejnosť si výstavu bude môcť naživo prezrieť od 2. mája 2023 do decembra 2024, predtým sa však môže s obsahom vystavených kópií archívnych dokumentov oboznámiť cez prezentáciu s názvom „História Červeného kríža vo Vranove nad Topľou cez archívne dokumenty“. (PDF, 5 MB)
ZREŠTAUROVANÉ DOKUMENTY
Reštaurátori Štátneho archívu v Prešove, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči zreštaurovali ešte v roku 2018 z archívneho fondu Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Vranov nad Topľou archívny dokument - Mapa katastrálneho územia v Petkovciach, ktorá je uložená vo fonde Obvodného notárskeho úradu v Slovenskom Žipove a pochádza z roku 1862. Dokument prešiel suchým a mokrým čistením, pri mokrom čistení sa použilo benátské mydlo, previedla sa dezinfekcia a dezinsekcia, zrealizovali sa povrchové glejenie a vylepovanie japonským papierom a laminácia. Pracovníci pán Petrinec a Petrisko uskutočnili aj nové šitie včelím voskom a zhotovili nový pokryv väzby, pri ktorom boli použité pergamen a škrobový papier.
V roku v 2022 sme opäť využili vysoko profesionálnu a špičkovú prácu našich kolegov zo špecializovaného pracoviska Spišského archívu v Levoči. Procesom reštaurovania prešla Kronika školy a obce Kladzany z obdobia rokov 1906 – 1943, ktorá je uložená v archívnom fonde Pamätné knihy. Knižná väzba bola značne poškodená napr. boli na nej škvrny po zatečení, poškodené väzby poloplátennej a polokoženej väzby neodbornou manipuláciou, či poškodenie lepiacimi páskami a iné vizuálne poškodenia, ktoré vykazovali veľkú úroveň poškodenia. Pri reštaurovaní bolo využité suché čistenie (wishab, štetce) a mokré čistenie benátskym mydlom. Zrealizovala sa dezinfekcia/dezinsekcia, deacidifikácia. Malé trhliny sa prelepili filmoplastom a väčšie boli vylepené japonským papierom, kde sa využil pšeničný škrob. Súčasťou procesu bola fixácia atramentov, farieb a pečatí, zrealizovalo sa ľanové šitie. Taktiež boli zhotovené nové predsádky, ktoré boli vlepené do bloku. Na knižné dosky sa vytvoril nový pokryv, boli vymenené chrbát, drážky a rohy. Súčasťou väzby bolo tukovanie. Za účelom zabezpečenia ochrany knihy bolo vyrobené ochranné puzdro z pH neutrálnej lepenky.
V obidvoch prípadoch bola odvedená vysoko profesionálna práca reštaurátorov špecializovaného pracoviska. Ich zásluhou sa zhodnotila kvalita archívnych dokumentov a zabezpečila dlhodobá trvanlivosť obsahu dokumentov pre ďalšie generácie.
ZAUJÍMAVOSTI
V spojitosti s Dňom obetí holokaustu a rasového násilia navštívil 10. septembra pracovisko Archív Vranov nad Topľou, Gary Sokolov, syn Laleho (rod. Ludwig Eisenberg) a Gity Sokolovcov (rod. Gisela Fuhrmannová), hlavných hrdinov svetoznámeho románu „Tetovač z Auschwitzu“. Autorkou románu je austrálska spisovateľka Heather Morrisová. Román je osobnou výpoveďou Laleho Sokolova, ktorý zachytáva skutočný príbeh slovenských Židov z obdobia holokaustu: nezabudnuteľný príbeh lásky tetovača Laleho a Gity v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Gita Sokolova žila vo Vranove nad Topľou do roku 1942, kedy bola deportovaná do koncentračného tábora.
Gary hľadal informácie o svojej matke v archíve, kde mu bol predložený triedny výkaz zo Štátnej ľudovej školy vo Vranove nad Topľou zo školského roku 1931/1932, ktorú jeho mama v tomto období navštevovala. Pri nahliadnutí do archívneho dokumentu, Gary neskrýval silné emócie, ktoré ho v tom momente zasiahli.
Návšteva prebiehala v príjemnej atmosfére. Poďakovanie pracovníkom archívu vyjadril aj zápisom do knihy „TETOVAČ z AUSHWITZU“.
Elena Čepčeková bola jednou z autoriek, ktorá sa venovala výlučne tvorbe pre deti a mládež, a to ako poézii, tak i próze a dráme. Námetmi pre jej diela sa stal svet prírody, život na dedine i v meste, školské a internátne prostredie, malí i dospievajúci hrdinova, no najviac sa v jej diele objavujú ako hrdinky dievčatá. Písala veršované rozprávky, hrdinskú a životopisnú epiku, rozprávky, novely a romány; napísala však tiež bábkové hry a rozprávkové seriály pre rozhlas a televíziu. Pri spracovaní archívneho fondu Základnej deväťročnej školy Rodinná oblasť vo Vranove nad Topľou sme v Pamätnej knihe školy našli zápis o konaní besedy so spomínanou spisovateľkou. Beseda sa uskutočnila 13. mája 1970 a pre veľký záujem sa realizovala v závodnom klube ROH (Revolučné odborové hnutie) pri VSCP (Východoslovenské celulózky a papierne) v Hencovciach. Po skončení besedy spisovateľka prijala pozvanie vedenia školy na stretnutie s kolektívom. Jej osobnú návštevu v škole potvrdzuje holografický podpis v Pamätnej knihe školy.
