Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. december 2021, streda
 

História archívu

Z histórie  Štátneho archívu v Prešove

Za predchodcu súčasného Štátneho archívu v Prešove môžeme považovať archív Šarišskej  stolice, o ktorom máme písomnú zmienku už v roku 1698.[1] O polstoročie neskôr, už máme správu o registrácii  písomností - v roku 1750 totiž stolica poverila usporiadaním stoličných písomností pochádzajúcich z rokov 1560 – 1750 Jána Zátureckého.

 

 Štátny archív v Prešove je umiestnený v budove bývalého františkánskeho kláštora v Nižnej Šebastovej

V roku 1783 bol zriadený stoličný (župný) archív. V roku 1809 adaptovali pre potreby archívu bývalú väzenskú kaplnku v Župnom dome na dnešnej Slovenskej ulici, kde bol materiál uskladnený v podstate až do roku 1944. V rokoch 1856 až 1918 patril župný archív do právomoci krajskej Súdnej stolice v Prešove.  Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo mnoho archívneho materiálu odvezeného do Maďarska a archív bol značne zdevastovaný. Prvý župan ustanovil v roku 1919 za archivára penzionovaného obvodného notára Ignáca Bartošíka, ktorý spravoval archív do roku 1932 a bol posledným župným archivárom. Po reorganizácii štátnej správy   a zániku Šarišskej župy v roku 1922 prevzal materiál do svojej opatery Okresný úrad v Prešove. Podľa hlásenia Župného úradu Šarišsko-zemplínskej župy  bol archívny materiál v roku 1943 uložený na piatich miestach v štyroch rôznych budovách v Prešove (Karaffova väznica, Kumšt, Okresný úrad, Župný úrad).[2] V auguste 1944 bola časť archívneho materiálu na rozkaz ministra vnútra evakuovaná do Banskej Bystrice, časť mala byť uložená v miestnostiach na Kalvárii [3] a v januári 1945 časť odviezli do Ružomberka a Popradu. Písomnosti, ktoré ostali v župnom dome boli značne poškodené pri bombardovaní Prešova 20. decembra 1944. Okresný národný výbor, ktorý sídlil v župnom dome po skončení vojny poveril Júliusa Szinyeiho a Karola Prattingera vykonať najnutnejšie práce na záchranu písomností. Zachované písomnosti  Šarišskej župy a Šarišsko-zemplínskej župy sa v roku 1949 stali základom pre novo zriadený Krajský archív v Prešove (podľa výnosu Povereníctva vnútra č. 368/3-29/9-49 z 29. septembra). 1. októbra 1954 bol na základe nariadenia č. 29/1954 Zb. zriadený Štátny archív v Prešove. Ten prevzal všetky fondy a písomnosti Krajského archívu, jeho zamestnancov a aj sídlil v pôvodnej budove. Vyhradené miestnosti v župnom dome pre nový materiál už nepostačovali, takže priestorové problémy boli vyriešené v roku 1958 pridelením a adaptovaním traktu na prvom poschodí v budove bývalého Evanjelického kolégia na námestí, kde archív sídlil až do roku 1993.

Organizácia archívov bola vždy spätá s organizáciou štátnej správy, takže jej reorganizácie sa odrazili na  štruktúre archívov. V roku 1960 bol zrušený Prešovský kraj, ktorý bol včlenený do Východoslovenského kraja. Štátny archív v Prešove  prestal existovať ako samostatný archív a stal sa pobočkou Štátneho archívu v Košiciach. Ako pobočka fungoval do roku 1969, kedy pri územnej reorganizácii v súvislosti so vznikom federatívnej republiky sa od 1. júla 1969 stal samostatným Štátnym archívom v Prešove. Po prijatí zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 bol v roku 1976 premenovaný na Štátny oblastný archív v Prešove (ďalej len "ŠOBA") a pod týmto názvom pôsobil až do konca roku 2002. Archív stále sídlil v budove kolégia, ktorá však priestorovo a kapacitne nevyhovovala potrebám stále sa rozrastajúcich archívnych fondov. V 80-tych rokoch 20. stor. vybrali pre ŠOBA budovu bývalého kláštora františkánov v Nižnej Šebastovej. V účelovo adaptovanej budove kláštora sídli ŠA od roku 1993, pričom od roku  1997 je  objekt  vlastníctvom Ministerstva vnútra SR.

Podľa zákona č. 395/2002 Zb. o archívoch a registratúrach sa ŠOBA od 1. januára 2003 premenoval na Štátny archív v Prešove s regionálnou územnou pôsobnosťou a jeho pobočkami sa stali bývalé Okresné archívy v Prešove, Bardejove, Svidníku, Humennom a Vranove nad Topľou. V tejto podobe archív fungoval až do prijatia nového zákona č.266/2015 o archívoch a registratúrach. Od  1. novembra 2015 platí nová organizácia archívov a Štátny archív v Prešove  má špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči  a pracoviská Archív Bardejov, Humenné, Poprad, Stará Ľubovňa, Svidník a Vranov nad Topľou. Bývalá pobočka archívu v Prešove splynula so Štátnym archívom.    

Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov vznikol premenovaním Štátneho okresného archívu v Prešove na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach. Štátny okresný archív v Prešove bol zriadený 15. júna 1960 na základe uznesenia rady ONV v Prešove.  Do Štátneho okresného archívu v tom istom roku bol včlenený Mestský archív v Sabinove a Mestský archív v Prešove. Archív do 31. decembra 2002 bol odborným zariadením Okresného úradu v Prešove. Sídlil v prenajatých priestoroch historickej budovy župného domu na Slovenskej ulici č. 40 v Prešove a v budove tzv.  Caraffovej väznice, ktorá slúžila archívu ako depot do roku 2006. V rokoch 2003 – 2015 archív  fungoval ako samostatná pobočka Štátneho archívu v Prešove so sídlom na Slovenskej ulici č. 40. Po prijatí zákona č. 266/2015 od 1. novembra 2015 sa stal súčasťou  a splynul  so Štátnym archívom v Prešove.

 

 Župný dom – bývalé sídlo Župného, Okresného  archívu aj pobočky ŠA v Prešove          


[1] ŠA Prešov, fond Šarišská župa, Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1694 – 1710, k. č. 343/18, fol. 344a.

[2] ŠA Prešov, fond Šarišsko-zemplínska župa, spis č. 2603/43 prez.

[3] ŠA Prešov, fond Šarišsko-zemplínska župa, spis č. 4754/44 prez. i.č. 3251

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]