Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 17. jún 2021, štvrtok
 

Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Územná pôsobnosť  |  Ako sa k nám dostanete  |  Aké dokumenty u nás nájdete  |  Organizačná štruktúra  |  Veda a výskum  |  Správy o činnosti  |  Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Najstaršou a jedinou stredovekou listinou v sídelnom archíve je listina kráľa Mateja Korvína z 13. decembra 1484, ktorou potvrdzuje majetkové práva košických dominikánov.
Štátny archív v Košiciach, f. Dominikáni v Košiciach 1484 – 1949, inv. č. 1, šk. 1.

ListinaMatejaKorvina

Kongregačné zápisnice Abovskej stolice sú najstaršími úradnými knihami zachovanými v košickom štátnom archíve. Zaznamenávali obsah rokovaní na šľachtických zhromaždeniach – kongregáciách. Najstaršia kongregačná zápisnica z rokov 1564 – 1570 bola reštaurovaná odborníkmi z levočského archívu. Pri tejto kongregačnej zápisnici bol ako pokryv väzby pôvodne použitý pergamen s notovým zápisom.
Štátny archív v Košiciach, f. Abovská župa 1498 – 1881, inv. č. 2.

KongregacnaListina    KongregacnaListina

Ilustrovaná úvodná strana cechového štatútu majstrov krajčírskeho cechu (Magistrorum sartorum) v meste Moldava nad Bodvou (in Oppido Sepsi) v Abovskej župe. Štatút bol vydaný v knižnej podobe so zamatovou červenou väzbou cisárom Františkom I. vo Viedni 30. júla 1830. Jednotlivé články štatútu boli napísané v materinskom maďarskom jazyku príslušníkov cechu. Štatút bol potvrdený privesenou kráľovskou pečaťou.
Štátny archív v Košiciach, f. Cechy v Moldave nad Bodvou 1643 – 1899, šk. 1.

CechovskaListina

List sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákocziho pre mesto Vyšný Medzev z roku 1644.
Štátny archív v Košiciach, f. Magistrát mesta Vyšný Medzev 1610 – 1886.

ListSedmohradskehoKniezata

Archív Abovsko-turnianskej župy sídlil v župnom dome na Hlavnej ulici (dnes sídlo Východoslovenskej galérie). Projekt prestavby župného domu pochádza z roku 1885. Prestavbu navrhol a realizoval košický rodák, významný uhorský projektant a staviteľ Béla Gerster (1850 – 1923), ktorý sa preslávil ako projektant Korintského prieplavu spájajúceho Egejské a Iónske more.
Štátny archív v Košiciach, f. Abovsko-turnianska župa I. 1785 – 1922, Podžupanské spisy, inv. č. 358, šk. 184.

PodzupanskeSpisy1PodzupanskeSpisy2

Fondy verejných notárov pôsobiacich v Košiciach v období medzi 70. rokmi 19. storočia a zoštátnením notárstva v roku 1952 obsahujú testamenty, zmluvy o usporiadaní nehnuteľného majetku, adopčné a manželské zmluvy, dlžobné úpisy a pod. Jedným z nich je testament grófky Matildy Szirmay daný do úschovy verejnému notárovi Ladislavovi Szmrecsányimu z roku 1880.
Štátny archív v Košiciach, f. Verejný notár Ladislav Szmrecsányi v Košiciach 1875 – 1915 (1944).

CirkevnaMatrikaDeutsch

Najrozsiahlejšiu zbierku v archíve predstavuje Zbierka cirkevných matrík z rokov 1587 – 1952 sprístupnená formou katalógu. Obsahuje 1 107 zväzkov úradných kníh, druhopisov a registrov matrík piatich náboženských komunít. Najstarší zápis v matrike Evanjelického a. v. farského úradu v Košiciach pochádza z roku 1587.
Štátny archív v Košiciach, f. Zbierka cirkevných matrík 1587 – 1953, kat. č. 55.

CirkevnaMatrikaLatin

Zápis v matrike Evanjelického a. v. farského úradu v Kobeliarove o narodení Pavla Jozefa Šafárika z 13. mája 1795. Jeho meno nesie aj univerzita založená v roku 1959 v Košiciach.
Štátny archív v Košiciach, f. Zbierka cirkevných matrík 1587 – 1953, kat. č. 353.

CirkevnaMatrikaLatin

Gymnaziálne vysvedčenie Sándora Grosschmida, známeho literáta Šándora Máraia, z roku 1910.
Štátny archív v Košiciach, f. Hlavné gymnázium premonštrátov v Košiciach 1783 – 1919.

CirkevnaMatrikaMagyar

Písomné a notové materiály osobného fondu hudobného skladateľa Oldřicha Hemerku dokumentujú súkromný život a hudobné dielo najvýznamnejšieho východoslovenského skladateľa z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Medzi vyznamenaniami sa nachádza pápežské vyznamenanie z roku 1931 s podpisom štátneho sekretára Svätej Stolice Eugenia Pacelliho, budúceho pápeža Pia XII.
Štátny archív v Košiciach, f. Oldřich Hemerka 1884 – 1944 (1999), šk. 2.

Parte1

Súčasťou fondu Krajská knižnica v Košiciach je zbierka parte z rokov 1838 – 1941. Košická verejná knižnica ich získala od Hornouhorského Rákocziho múzea v roku 1940. Medzi úmrtnými oznámeniami sa vyskytujú osobnosti z dejín mesta, župy aj Uhorska, napr. prvý riaditeľ Hornouhorského múzea v Košiciach z rokov 1872 – 1885 Béla Klimkovics, rakúsky cisár v rokoch 1835 – 1848 Ferdinand I. a mešťanosta Košíc v rokoch 1872 – 1906 Tivadar Münster.
Štátny archív v Košiciach, f. Fond Krajská knižnica v Košiciach 1924 – 1991, inv. č. 101.

Parte 13

Parte 14

Parte 15

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy

 

© 2021 Ministerstvo vnútra SR. Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems. Vyhlásenie o prístupnosti | Vyhlásenie o cookies (PDF, 398 kB)