Aké dokumenty u nás nájdete

Štátny archív v Košiciach uschováva 1 689 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu 10 252,6 bm od 15. storočia až po súčasnosť. Najstarším dokumentom je listina kráľa Mateja Korvína z roku 1484, ktorou potvrdzuje darovanie majetkov košickým dominikánom. Prevažujúcimi jazykmi archívnych dokumentov sú latinčina, maďarčina, slovenčina, nemčina. Dejiny košického regiónu, východného Slovenska aj samotného mesta Košice dokumentujú archívne fondy verejnej správy, justície, bezpečnosti, hospodárskych subjektov, politických strán, spoločenských a náboženských organizácií, školstva, vedy, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, fondy spolkov, rodov, rodín a panstiev, osobné fondy a zbierky.

Kmeňové archívne fondy, týkajúce sa župnej správy, sú kompletne spracované formou inventárov a katalógov: Abovská župa 1498 – 1881, Turnianska župa 1569 – 1881, Abovsko-turnianska župa I. 1785 – 1790, 1850 – 1861, 1882 – 1922. Písomnosti Abovskej a Turnianskej župy obsahujú aj cenné erbové listiny a súbor obecných pečatí. Informácie o činnosti žúp poskytujú najmä kongregačné zápisnice, vzniknuté zo správnej, finančnej a súdnej činnosti župných zhromaždení a sedrie. Ďalšími významnými fondami zachytávajúcimi hospodársky, politický a sociálny vývoj regiónu v rokoch 1850 – 1922 sú aj fondy verejnosprávnych výborov Abovskej, Turnianskej a Abovsko-turnianskej župy a taktiež fondy slúžnovských úradov (Gönc, Košice, Moldava nad Bodvou, Nižný okres a Vyšný okres Turnianskej župy, Rozhanovce, Szikszó, Turňa, Veľká Ida, Ždaňa). K novším fondom verejnej správy patria fondy Košickej župy 1923 – 1928, fondy žúp z obdobia maďarskej okupačnej správy v rokoch 1938 – 1945: Abovsko-turnianska župa II. 1938 – 1945, Zemplínska župa 1938 – 1944. Dejiny povojnovej národnostnej politiky na východnom Slovensku, súvisiacej s realizáciou Benešových dekrétov, odrážajú dokumenty fondov Oblastných úradovní osídľovacích úradov na východnom Slovensku (1945 – 1951). Medzi novšie fondy štátnej správy ďalej patria Krajský národný výbor (1948) 1949 – 1960, Východoslovenský krajský národný výbor I. 1960 – 1969, Východoslovenský krajský národný výbor II. 1971 – 1990 (1991) a Krajský úrad v Košiciach (1971) 1996 – 2001. Dejiny súdnictva v regióne z obdobia reforiem Jozefa II., bachovského absolutizmu, obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní až po súčasnosť dokumentujú fondy Podriadený súd Abovsko-turnianskej župy 1787 – 1790, Krajinský súd v Košiciach 1850 – 1861, Krajský súd v Košiciach I. (1525) 1872 – 1949, Krajský súd v Košiciach II. 1949 – 1992. Fondy okresných a mestských ľudových súdov 1945 – 1948 približujú činnosť povojnového súdnictva.

Z oblasti vedy, kultúry a osvety sú zaujímavé fondy verejných knižníc v Košiciach a Štátneho divadla v Košiciach (1900) 1945 – 1995. Medzi školské fondy, ktoré približujú vývoj regionálneho školstva od konca 18. do konca 20. storočia, patria fondy štátnych a cirkevných stredných škôl a taktiež fondy vysokých škôl v pôsobnosti Štátneho archívu v Košiciach, napr. Kráľovská právnická akadémia v Košiciach 1787 – 1913, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 1947 – 1999, Vysoká škola technická v Košiciach 1952 – 1991.

Cenné informácie o živote a pôsobení významných osobností, ktoré svojou činnosťou obohatili spoločenský a kultúrny život regiónu, prinášajú ich osobné fondy, resp. rodové archívy, napr. fond významnej košickej maliarskej rodiny Klimkovičovcov 1843 – 1964, fond hudobného skladateľa a organistu Oldřicha Hemerku 1862 – 1946, fond historika a riaditeľa Východoslovenského technického múzea Štefana Butkoviča 1921 – 1998 alebo fond bibliografa a historika Michala Potemru 1922 – 2002.

Medzi najviac využívané archívne zbierky patrí Zbierka cirkevných matrík z rokov 1587 – 1895 (1953). Spolu s elaborátmi sčítania obyvateľstva obcí Abovsko-turnianskej župy z roku 1857 a Zbierkou štátnych matrík okresu Košice-okolie a Košice-mesto 1895 – 1922 predstavujú významný prameň k demografickému a genealogickému výskumu. Matriky obsahujú biografické záznamy viacerých významných osobností, napr. Pavla Jozefa Šafárika, Jonáša Záborského, generála Rudolfa Viesta, Bélu Gerstera – autora projektu Korintského prieplavu a spoluprojektanta Panamského prieplavu.

Medzi zaujímavé archívne fondy patria písomnosti stredovekých banských mestečiek Štós, Vyšný Medzev, Nižný Medzev a mesta Moldava nad Bodvou. Rozvinutosť remeselnej výroby v týchto mestách dokladajú ich cechové písomnosti, ktoré sa zachovali od polovice 17. storočia. Komplexnejší pohľad na dejiny obcí na území bývalého košického, moldavského a turnianskeho okresu v období od konca 19. storočia až do roku 1945 ponúka súbor zachovaných písomností z obecných a obvodných notárskych úradov, Okresného úradu v Košiciach 1923 – 1938, Hlavnoslúžnovského úradu v Košiciach 1939 – 1944. Spoločenský, kultúrny a historický vývoj na území košického a moldavského okresu po roku 1945 dokumentujú rozsiahle fondy okresných a miestnych národných výborov.