Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 18. júl 2024, štvrtok
 

História archívu

O nás  |  Služby  |  Podujatia  |  Kontakty

Kremnický archív je miestom, kde stáročia platí: Hic mortui vivunt et muti loquuntur. – Tu mŕtvi žijú a nemí rozprávajú. Zmysluplná výpoveď historického nápisu, pôvodne uvedeného nad vchodom bývalého mestského archívu, osloví i dnes nejedného návštevníka pri vstupe do budovy Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica.


Počiatky archívnictva v Kremnici sa spájajú s vydaním mestského práva uhorským kráľom Karolom I. Róbertom z rodu Anjou zo 17. novembra 1328. Ide o prvý písomný dokument, určujúci faktor vlastnej administratívnej správy a tvorby písomností. Hospodársky a politický význam Kremnice sa náležite odrazil aj v rozsiahlom písomnom styku a v zriadení mestskej kancelárie rokom 1331.

listina

Zachovaná najstaršia listina kremnickej mestskej kancelárie z roku 1331 so šesťhrannou pečaťou

hrad

Pohľad na hradný komplex, starú radnicu a Kostol sv. Kataríny, kde sa nachádzal prvý kremnický mestský archív

Mestskú registratúru v tvorbe listov, listín už v roku 1342 spravoval notár Syfrid, ktorý sa staral aj o mestský archív. Bol to základ formovania najstaršieho súboru písomností v jeden celok a vzniku najcennejšieho kultúrno-historického archívneho fondu Magistrátu mesta Kremnica. Pomocník pisár je zaznamenaný až od roku 1426. Zachované pramene dosvedčujú i to, že nielen v stredoveku, ale aj neskôr sa zo strany mesta a mestskej kancelárie kládol dôraz na úschovu písomností, čo vyjadruje konštatovanie v kuriálnom protokole z roku 1656 Dobre zriadený archív je dušou mesta. Pritom údajne najcennejšie výsady a dôležité pokladničné záznamy i s pečatidlom opatroval richtár v truhlici.

hradny areal

Súčasný mestský úrad a bývalý meštiansky dom G. M. Magyara, niekdajšieho hlavného notára a richtára, ktorý v roku 1738 mesto odkúpilo a zriadilo v dvoch miestnostiach mestský archív

b04

Kremnický archív sídlil aj v bývalom františkánskom kláštore, ktorého miestnosti využíval na úschovu písomností fondu Okresný súd v Kremnici

b05

Priestory Dolnej brány – barbakanu, slúžili kremnickému archívu v 80. rokoch 20.storočia až do roku 1994 na bádateľské účely


Dejiny kremnického archívu sú zapísané i dlhoročnou profesijnou prácou Pavla Križku (1872 – 1901), Michala Matunáka (1922 – 1932) a PhDr. Teodora Lamoša, CSc. (1951 – 1961), najvýraznejších osobností archívu. Nevynímajúc generácie zodpovedných pisárov, notárov, registrátorov a ďalších archivárov, ktorí sa podľa vyjadrenia a prieskumu PhDr. Teodora Lamoša, CSc. zaslúžili o zachovanie najväčšieho a najbohatšieho archívu na Slovensku s archívmi mesta Bardejov, Košice a Bratislava. Svedčia o tom i dochované archívne pomôcky inventár privilegiálnych listín z roku 1572, registre – repertóriá a indexy z 18. až 20. storočia, sprievodca po archívnych fondoch vytvorený v roku 1957 a iné, ktoré svojou spracovanou úrovňou slúžia dodnes tak archivárom i verejnosti.

b06

Archív mesta Kremnica z roku 1895, kde v pozadí sa nachádza Pavol Križko. Bol to mestský archivár v rokoch 1872 – 1901 a považuje sa za zakladateľa moderného archívnictva na Slovensku

Lamos

PhDr. Teodor Lamoš, CSc., významný kremnický archivár a historik, vo svojej pracovni


História kremnického archívu má tiež tienisté stránky, akou bol veľký požiar z 2. augusta 1560, kedy zhorela časť najstarších dokumentov, ale aj umiestnenie písomností v nevyhovujúcich priestoroch či nejedno sťahovanie. V roku 1738 mesto odkúpilo dom, súčasný mestský úrad, od vdovy po Gašparovi Melicharovi Baltazárovi Magyarovi, kde sa zriadila nová radnica a postupne v roku 1759 sústredil mestský archív. V roku 1889 Pavol Križko sám presťahoval celý kremnický archív zo starej radnice do meštianskeho domu číslo 38, kde bol umiestnený takmer sto rokov. Nárast pribúdajúcich archívnych fondov si časom vyžiadal úschovu dokumentov aj v ďalších siedmych objektoch v Kremnici. Dôstojnému umiestneniu kompletných archívnych fondov a zbierok sa dostalo po dlhých stáročiach tejto inštitúcii 24. februára 1995 značnou zásluhou PhDr. Mikuláša Čelka, riaditeľa Okresného archívu v Žiari nad Hronom, so sídlom v Kremnici.

b08

Priestory zveľadeného pracoviska Archív Kremnica


Archív prešiel aj rôznymi reorganizačnými zmenami. V roku 1890 archivár a historik Pavol Križko vyčlenil z mestského archívu všetky zbierkové predmety a založil mestské múzeum. Spoločná inštitúcia pôsobila do roku 1955. Až reforma archívnictva prijatá vládnym nariadením číslo 29/1954 umožnila PhDr. Teodorovi Lamošovi, CSc., prvému riaditeľovi Okresného archívu v Kremnici osamostatniť kremnické mestské múzeum a prebudovať organizačne archív. V roku 1960 v dôsledku vládneho nariadenia číslo 36/1960 Zb. o územnom členení štátu došlo k územnej reorganizácie štátnej správy a zániku okresu Kremnica, Nová Baňa i Banská Štiavnica. Pre celý novovzniknutý okres Žiar nad Hronom začal pôsobiť s novou územnou pôsobnosťou Okresný archív v Žiari nad Hronom so sídlom v Kremnici, s pobočkami v Banskej Štiavnici a Novej Bani, ako zariadenie Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom. Dňa 30. júna 1964 došlo k zrušeniu archívnej pobočky v Novej Bani a k postupnému prevzatiu archívnych fondov a zbierok do Kremnice. V roku 1975 sa názov archívu zmenil na Štátny okresný archív Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici. Od roku 1990 bol štátny archív odborným zariadením Okresného úradu v Žiari nad Hronom. V súvislosti s účinnosťou zákona NR SR číslo 226/1996 Z. z. o novom územnosprávnom členení sa 3. septembra 1996 odčlenila od Štátneho okresného archívu Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici pobočka v Banskej Štiavnici. Touto reorganizáciou zabezpečoval Štátny okresný archív Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici už len výkon štátnej správy pre okres Žiar nad Hronom a Žarnovica. Od 1. januára 2003 v zmysle zákona NR SR číslo 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov sa dostal kremnický archív pod pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako pobočka Štátneho archívu v Banskej Bystrici. K 1. novembru 2015 na základe novely číslo 266/2015 zákona sa zmenil názov na Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]