Hasiči a záchranári

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 27. január 2020, pondelok
 

HS Požiarnická

 

HASIČSKÁ STANICA KOŠICE 

Požiarnická č.4

 

 

História ochrany pred požiarmi v Košiciach

      O ohni azda nie bez príčiny hovorí povesť, že ho Prometheus ukradol z pomsty bohom a obdaroval ním ľudí, aby sa s jeho pomocou stali bohom podobnými. Oheň sa stal nenahraditeľným v každodennom živote, podmienkou ďalších vývojových možností a pokroku. Ale ani oheň nejaví ochotu všetko darovať ľudstvu zadarmo. Vyrubuje dane životov a majetku, ktoré občas od nás požaduje a neúprosne ekzekvuje. Ľudstvo teda právom ráta požiarne katastrofy k najväčším pohromám. Plne tomu nasvedčujú aj dejiny mesta Košice. Často vyletel „červený kohút“ na strechy tohto krásneho mesta, zanechajúc iba popol, vyhaslé pahreby, zuhoľnatené mŕtvoly a plač.

     Dňa 13. apríla 1556 zachvátil obrovský požiar, ktorý spustošil celé mesto. Vtedy vyhorel Dóm sv. Alžbety, kláštor Dominikánov a minoritov aj s kostolmi, Mestský dom, školy a významné verejné a súkromné budovy.

     Podobné nešťastie sa prihodila 22. augusta 1674. Vtedy plamene za niekoľko hodín pohltili polovicu mesta, ba aj vežu s pušným prachom, kde vybuchlo 600 centov pušného prachu a vyhodené múry pochovali pod sebou 300 ľudí. Obeťou požiaru sa stala aj kráľovská obilnica, v ktorej bolo uložených 300 meríc pšenice. Vtedy zhorel aj kostol reformátorov, ktorý je dnes chrámom Uršuliniek. Roku 1755 plamene znovu objímali Dóm sv. Alžbety. Vtedy zhorela severná veža pokrytá medenou krytinou.

     Načo však vypočítavať všetky ničivé návštevy požiaru, keď i tých niekoľko prípadov dosvedčuje, že magistrát konal chvályhodnú vec, keď si za najnaliehavejšiu úlohu vytýčil všetky možné protipožiarne opatrenia, aby mesto a jeho občania boli ušetrení tej nebezpečnej živelnej neresti. A ak by sa tieto opatrenia ukázali byť nedostatočnými, aspoň  toľko sa snažil dosiahnuť magistrát, aby mohol byť oheň čím rýchlejšie a dôkladnejšie likvidovaný, alebo lokalizovaný pri čo najmenších škodách.

     Tento účel sledovali za sebou vynesené a v platnosť uvedené  “Protipožiarne opatrenia“     s ktorými sa stretávame vo viacerých kultúrnejších mestách. Vari najstaršie také “nariadenie“ malo mesto Šopron z r. 1549. Niekoľko rokov po ňom  r.1557 mesto Bratislava.

     Začiatky pokusov o vytvorenie nejakej organizovanej  požiarnej ochrany na území Košíc siahajú do roku 1563, keď po ďalšom katastrofálnom požiari bol vydaný artikul, ktorý nariaďoval trubačom a strážnikom aby vo dne a v noci konali stráž na veži kostola. Ďalší artikul z r.1790 obsahuje zaujímavé zdôvodnenie potreby finančných prostriedkov na ochranu pred požiarmi: „Pretože mesto potrebuje väčšiu sumu peňazí na kúpu dvoch hasičských striekačiek, teba ich inkasovať od nových obyvateľov a od tých, ktorí neodovzdali nádoby na hasenie požiarov v minulých rokoch“.

     Okrem artikulov vydávalo mestské zastupiteľstvo aj požiarne štatúty, hlavne v rokoch 1568, 1732, 1816, 1823, 1834 a 1844.

     Požiarnu ochranu pred založením dobrovoľného hasičského spolku mali na starosti košické cechy. Dokazuje to aj štatút z r.1732 v ktorom sú pomerne presne vymenované povinnosti cechov. Na území mesta Košíc už v r. 1668 Košický vojenský veliteľ vydal nariadenie, ktorým ukladá strhnúť všetky drevené komíny a nahradiť ich kamennými.

     Pre mesto Košice a okolie vydal Úrad mestského kapitána v Košiciach na základe rozkazu mestskej rady dňa 10. decembra 1823 nariadenie o hlásení požiarov, ktorý  presne označil, kto má aké povinnosti. Pomenoval osoby, ktoré boli zmocnené dávať rozkazy a povely. Presne popísal povinnosti členov cechu. Tak napr. manipuláciu striekačiek zveril klampiarom, hodinárom, puškárom a mediarom. Striekačku naplniť vodou mali: debnári, tokári, maliari, pekári s obyvateľmi s „horného predmestia“. Na mieste požiaru sa mali starať o vodu: holiči, štetkári, knihári, krajčíri, mydlári, čalúnici, hrnčiari a obyvatelia „dolného predmestia“. Rebríkmi mali narábať poverení stolári a kolári. Hákmi narábať boli poverení stolári a kolári.

     Hákmi určenými k haseniu narábali „všetci predavači pálenky a bryndze bývajúcich v rôznych častiach mesta“.  Život a majetok ohrozených zachrániť a na bezpečné miesto uložiť boli povinní: zlatníci a strieborníci, cukrári, predavači liekov, kupci, kaviarníci atd. Dobytok zo stajní mali vyviesť dozorcovia jarmokov.

     Požiarny poriadok podľa mena vymenúva veliteľov jednotlivých skupín a ich náhradníkov, ktorým sú podriadené cechy poslušnosťou.

     Na košickom mestskom dome sa nám zachoval iba požiarny poriadok z r. 1844, v nemeckom a maďarskom znení. Ako každý požiarny poriadok i tento v prvom rade kládol dôraz na to, aby sa požiaru pokiaľ možno predišlo.

      História vzniku požiarnej ochrany v Košiciach siaha až do r. 1872, keď vznikol  19.10.1872 pod číslom 33.229 prvý Hasičský spolok. Mesto vyčlenilo finančné prostriedky na prvých štyroch platených hasičov (členov bolo 159, z toho 75 striekačníkov, 55 lezcov, 28 dozorcov a samozrejme 1 trubač).

     Takisto mesto dalo hasičom k dispozícii sklad s potrebným zariadením. Za kasáreň im určilo Vancsayov dom na Kováčskej ulici č.9. Tam  na prvom poschodí dostal bezplatný byt veliteľ Ganzer Eduard.

     V roku 1875 bolo v meste už sedem platených hasičov.

     Od 1. januára 1898 vstúpil do platnosti dlho očakávaný požiarno- bezpečnostný štatút.

     Od roku 1901 už mali zakúpený prvý trojposchodový rebrík.

     V roku 1924 počet profesionálnych hasičov dosiahol počet 26 mužov.

     Košický spolok napriek svojmu úspešnému rozkvetu zápasil s takmer neriešiteľným problémom, a to s umiestnením novej a svojimi rozmermi podstatne väčšej techniky. Šťastie však prialo trojici obetavých funkcionárov – Ružičovi, Blanárovi, Vukovičovi, ktorým sa podarilo presvedčiť mestských predstaviteľov o nutnosti novej hasičskej stanice. Mestské zastupiteľstvo odhlasovalo potrebný náklad na stavbu. Bol prijatý projekt “Červený kohút“. Novú budovu hasiči prebrali 21.júla 1928. Je to budova na dnešnej Požiarnickej ulici. Dnes má táto budova 81 rokov. Na budove sa nachádzajú ešte pôvodne vráta, ktoré boli určene pre konské záprahy. Budova bola kompletne zrekonštruovaná v rokoch 2005 až 2007.

     Od 1.4. 2002 prešiel bývalí Mestský požiarny zbor zo zákona pod Hasičský a záchranný zbor, keď vzniklo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, a tým sa Košicky hasiči dostali pod riadenie Ministerstva vnútra, tak ako všetci profesionálny hasiči na Slovensku. Zaujímavou zmenou je aj to, že od 1. 4. 2002 prestali existovať požiarnici, pretože sa premenovali na hasičov. Od 01.01.2012 boli Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach a Okresne Riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Košice-okolie zlúčené do jedného celku a naďalej vykonáva zverené úlohy pod hlavičkou Okrasne Riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach.