Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Hasiči a záchranári

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

História

Kontakty  |  História  |  POŽIARNA PREVENCIA  |  Memoriál – Schody  |  Legislatíva  |  DHZO  |  TLAČIVÁ

Ochrana proti požiarom patrí nerozlučne k životu každého mesta. Preto niet divu, že aj v Bratislave už od najstarších čias patrila ku každodennému životu jeho obyvateľov. V priebehu stredoveku sa vytvorila taká forma organizácie požiarnej ochrany, ktorá zahrňovala všetkých obyvateľov mesta. Každý mal presne stanovené svoje úlohy a povinnosti. Vlastná účasť pri hasení bola všeobecnou občianskou povinnosťou. Prakticky každý obyvateľ mesta musel byť neustále pripravený zasiahnuť v prípade požiaru, a to nielen pri hasení vlastného domu, ale aj pri hasení príbytkov svojich spoluobčanov. Prvou známou protipožiarnou ustanovizňou v Bratislave bola strážna služba. Prvé písomné zmienky o nej pochádzajú z 15.storočia. V prameňoch sa strážcovia uvádzajú pod týmito názvami: strážcovia brán (Thorhuetter, Tharheutter), strážcovia veží (Turner), strážcovia hradieb (Wachter gemainer Stat zw wachen auf der Mawer) a hliadky (Zirker). Strážcovia boli rozdelení do denných a nočných zmien. Ich vrchným veliteľom bol mestský kapitán. V oblasti požiarnej ochrany bolo úlohou strážcov dávať pozor, či nehorí, upozorňovať občanov na požiarne nebezpečenstvo a vyhlásiť požiarny poplach. Strážcovia na vežiach disponovali aj trúbami, pomocou ktorých v prípade nebezpečenstva vyhlasovali poplach.

Od roku 1446 strážcovia na radničnej veži označovali smer, v ktorom požiar vypukol, vyvesením červenej zástavy na tej strane veže, kde horelo. V najstaršom období vykonávali strážnu službu mešťania. Neskôr mesto začalo najímať do tejto služby žoldnierov. Z prameňov sa ďalej dozvedáme, že všeobecnou zvyklosťou sa stalo odmeňovanie hasičov vínom. Tým hasičom, ktorým sa pri hasení poškodil odev, bola táto škoda uhradená z prostriedkov mesta. Ako špeciálne hasičské náradia sa v roku 1492 spomínajú požiarne háky (Feuerhacken) a kožené vedrá (lederne aemper). Zo začiatku 16. storočia sa zachovala správa o pohostení záchrancov potravinami v znení: "Do das Feuer aus ist kommen in der Newen stat, in des Fabian Haus, do hat Junkher Hans wein und prot dargeben den lewtten, die geret habn." V roku 1503 vyrúbil magistrát mesta špeciálnu dávku pre Židov na zaobstaranie požiarnych vedier. V roku 1526 bola ustanovená stála mestská stráž, ktorá mala svoje stanovište v drevenej búde na Hlavnom námestí. Katastrofálne následky požiarov v stredoveku zapríčiňoval predovšetkým stavebný materiál domov i vedľajších hospodárskych stavieb (maštale, drevárne, šopy, stodoly atď.) v meste, ktorým bolo prevážne drevo, len zriedkavejšie kameň a tehly. Z kameňa a tehál sa stavali iba verejné budovy, kostoly a niektoré domy bohatých mešťanov, ale ešte aj tieto stavby sčasti pokrývala trstina, šašina, slama alebo šindle. Na dvoroch, v prejazdoch a na povalách bolo uskladnené množstvo sena, slamy, dreva a iných horľavých látok. Kúrilo sa na otvorených ohniskách. Komíny sa začali stavať až v 14. storočí. Dovtedy bol dym odvádzaný jednoduchým otvorom v streche. Avšak prvé komíny boli väčšinou jednoduché, upletené z vŕbového prútia v podobe podlhovastého koša a vymazané hlinou, príp. z drevených dosák, rovnako vymazaných hlinou. Murované komíny sa vo väčšej miere začali inštalovať až v 18. storočí.