História archívu

Archív v Poprade bol vybudovaný v 50. rokoch na základe Vládneho nariadenia č. 29/1954Zb. o archívnictve. Základ vznikajúceho popradského archívu tvorili fondy mestečiek Poprad, Spišská Sobota a Veľká, ktoré boli spravované v spisovniach národných výborov. Najstaršie a najvzácnejšie písomnosti boli uložené v miestnostiach Tatranského múzea, spisy v suteréne Miestneho národného výboru v Poprade. V roku 1931 usporiadal fond mesta Poprad prof. PhDr. Fridrich Repp. Na neho nadviazal v 50. rokoch 20. storočia JUDr. Eugen Bohuš, ktorý sa už v roku 1945 ako riaditeľ múzea v Poprade zapojil do reevakuácie archiválií odvlečených nemeckou armádou do Opavy. Písomnosti z troch vagónov roztriedil a doručil po celom Východoslovenskom kraji. V roku 1951 sa stal archivárom mesta, ku ktorému už vtedy patrila Spišská Sobota a Veľká. Koncom roka prevzal aj starostlivosť o archívy Miestneho národného výboruv Matejovciach a Strážach pod Tatrami. Do roku 1953 vykonával funkciu mestského a okresného archivára bezplatne, nakoľko tieto funkcie boli čestné, nehonorované. Rada ONV v Poprade ustanovila JUDr. Bohuša za okresného archivára 16. apríla 1952.

Archívy Okresného národného výboru v Poprade a ostatných miestnych národných výborov popradského okresu boli formálne zlúčené pod názvom Okresný archív v Poprade až v druhom štvrťroku 1956 kvôli nevyjasnenosti metodológie a samotnej náplne práce. Okresný archivár takto opísal situáciu v popradskom archíve: „Spisovne MNV pozostávajú z veľkých háld na pôjde povynášaných špinavých papierov, v ktorých sa archivár ONV nemôže na tmavých povalách účinne prehrabávať, aby vyhotovil súpis materiálu. Bude treba skôr nejakých svetlejších miestností, kde by sa mohlo z nich ešte niečo vybrať na uschovanie, kým roztratené kúsky špinavého papiera mohli byť dopravené do zberu.“ Po odchode JUDr. Eugena Bohuša do dôchodku v roku 1958 do archívu nastúpil František Vician. Do archívnej práce sa pustil s veľkým zanietením. 29. júla 1958 rieka Poprad zaplavila miestnosti archívu a pomiešala archívny materiál. Podľa jeho spomienok zachraňoval, čo sa dalo. Spisy boli mokré a polepené a on ich pinzetou opatrne rozoberal a sušil. Táto precíznosť mu ostala. Pri spracovaní s veľkou pozornosťou bral každý jeden spis do ruky, utieral ho od prachu a až potom uložil do archívnej škatule. 

Budovy Okresného národného výboru v Poprade a Kežmarku

Podobný vývoj ako v Poprade bol aj v okrese Kežmarok. Archív mesta spravoval od roku 1947 Bruno Bene, riaditeľ strednej školy, ktorý súčasne zastával funkciu okresného archivára pre okres Kežmarok. História mestského archívu siaha až do 13. storočia. Archív bol v minulosti viackrát usporiadaný, ale za predchodcov Bruna Beneho môžeme považovať prof. PhDr. Fridricha Reppa, ktorý v roku 1927 usporiadal listiny a urobil k nim kartotéky a prof. PhDr. Jána Liptáka, ktorý v 30. rokoch zmenil štruktúru fondu, ale usporiadanie nedokončil. Počas evakuácie cenných archívnych písomností v roku 1944 sa stratilo a po vojne sa do Kežmarku nevrátilo 1357 kusov vzácnych archívnych dokumentov. Mestský archivár Bruno Bene na záver svojej správy z roku 1947 o usporiadaní evakuovaného materiálu uviedol: „Konečne hlásim, že som tajný archív s k tomu patriacou kartotékou uviedol do poriadku, ale že s usporiadaním mestského veľkého archívu presídleného z mestského domu do starej budovy okresného úradu ešte som nemohol začať, nakoľko mestský notár ešte nezhotovil štoláže.“ Podľa správy zaslanej v roku 1955 Krajskej správe Ministerstva vnútra, archívnemu oddeleniu v Košiciach, bol stav archívu vyhovujúci a tiež bola založená kartotéka Jednotného štátneho archívneho fondu. Za svoju zodpovednú prácu pri záchrane archívneho bohatstva a „zásluhy v usporiadaní archívnictva v kežmarskom okrese“ bolo Brunovi Benemu udelené v roku 1955 čestné uznanie.

Zriadením Mestského národného výboru Vysoké Tatry v Starom Smokovci vznikol v roku 1954 aj Mestský archív Vysoké Tatry, v ktorom bol archivárom Jozef Dugas. Svojich archivárov mali okrem Popradu a Kežmarku aj Spišská Belá a Ľubica. Zachovali sa tu vzácne historické fondy, ktoré neboli poškodené ani vojnovými udalosťami. V niektorých menších obciach a v bývalých spišských mestečkách boli archívy a vzácne archívne dokumenty zničené pri prechode frontu, a to aj miestnym obyvateľstvom (Žakovce).

Dňa 1. januára 1958 prebral po Brunovi Benemu vedenie Okresného archívu v Kežmarku JUDr. Jozef Szontagh. V novembri 1959 bol premiestnený depozitár okresného archívu z budovy ONV v Kežmarku do budovy I. osemročnej školy na ulici Kušnierska brána. V roku 1960 bol archív umiestnený na piatich miestach a tieto zlé pracovné podmienky predurčili Okresný archív v Kežmarku na zánik.

V roku 1960 bola reorganizovaná štátna správa v ČSSR a do obvodu Okresného národného výboru v Poprade boli včlenené zrušené okresy Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa a územie Mestského národného výboru Vysoké Tatry. V tomto roku bolo sídlo archívu v Poprade s pracoviskami v Kežmarku, Starom Smokovci a Starej Ľubovni. Spišská Stará Ves nemala zriadený okresný archív, archívne záležitosti vybavovala Stará Ľubovňa. Pre nedostatok vhodných priestorov sa nemohol archívny materiál sústrediť do sídla okresu a bol skladovaný na 16 rôznych miestach. Ani po roku 1960 sa nepodarilo získať potrebné priestory v Poprade. Preto sa po získaní vhodných priestorov v Starej Ľubovni tu prenieslo aj sídlo okresného archívu. Archív tu mal k dispozícii štyri miestnosti bývalého Okresného archívu v Starej Ľubovni. Celú budovu prevzal do správy Okresný národný výbor v Poprade. Postupne sa v tejto budove uvoľnili ďalšie miestnosti po učňovskej škole a jednej bytovej jednotke. Po menších adaptačných prácach sa pristúpilo k sústreďovaniu archívneho materiálu. Postupne sa tu previezli písomnosti z Kežmarku, Popradu, Starého Smokovca, Spišskej Belej, Ľubice, Vrbova, Spišskej Starej Vsi a z niekoľkých sídel bývalých notárskych úradov. Koncom roka 1964 boli takmer všetky písomnosti sústredené v Starej Ľubovni.

Budova archívu v Starej Ľubovni a kolektív archivárov v Starej Ľubovni, zľava JUDr. Jozef Szontagh, Marta Medvecká, Karol Heins a František Vician

V roku 1968 bol znovu zriadený okres Stará Ľubovňa a popradský archív sa ocitol mimo sídla okresu. Opäť bolo treba hľadať priestory, pretože nový okres potreboval budovu zaplnenú archívnym materiálom pre svoje potreby. Tento stav sa podarilo vyriešiť až v roku 1971, keď sa pre archív adaptovala polovica budovy bývalej starej papierne, ktorá už vtedy bola v asanačnom pásme. V roku 1972 sa tu mohol archív presťahovať. Nezabudnuteľný je popis archivára Františka Viciana o sťahovaní, keď jeden – riaditeľ dr. Jozef Szontagh sedel pri telefóne v Poprade a druhý – František Vician telefonoval z Ľubovne: „Posielam ti ďalší plný nákladiak“. Takto postupne presťahovali a uložili celý archív.

 Budova paierne a jej slávnostné otvorenie v roku 1972

Po desiatich rokoch sa v budove archívu prestalo kúriť, pretože bola v asanačnom pásme. Pre pracovníkov sa našli dve kancelárie na okresnom národnom výbore, ale písomnosti boli sedem rokov v nevykurovaných priestoroch, napádané vlhkosťou a plesňou. Archivári si prenášali archívny materiál na spracovanie z depotov na ONV v taškách. Bádateľská agenda bola obmedzená. V roku 1987 sa začali pre účely Štátneho okresného archívu v Poprade rekonštruovať dva meštianske domy v Spišskej Sobote, ale rekonštrukcia prebiehala veľmi pomaly. V roku 1990 popradské archivárky sťahovali viac ako 2700 bežných metrov archívneho materiálu do suchých a svetlých priestorov mestského úradu, pretože mu hrozilo v zdevastovanej papierni zničenie.

Koncom roka 1994 sa archív presťahoval do mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Sobota a po mnohých peripetiách a nelichotivom označení „archív na kolieskach“ konečne našiel svoje stále sídlo. Účelová budova bola slávnostne otvorená 12. mája 1995 za prítomnosti zástupcov Ministerstva vnútra SR – sekcie verejnej správy, Archívnej správy MV SR, zástupcov Okresného úradu a Mestského úradu v Poprade, riaditeľov múzea, knižnice, galérie a ďalších vzácnych hostí. 

Názov Štátny okresný archív v Poprade niesol popradský archív do 1. januára 2003, kedy bol v súlade s prijatím nového archívneho zákona 395/2002 Zb. zo 17. mája 2002 premenovaný na Štátny archív v Levoči, pobočka Poprad. K poslednej právnej úprave došlo zákonom č. 266/2015 Z. z., podľa ktorého bol Archív Poprad pričlenený ako pracovisko s účinnosťou od 1. novembra 2015 k Štátnemu archívu v Prešove.

Budova Mestského úradu v Poprade a budova archívu v Spišskej Sobote počas rekonštrukcie

Výraznými osobnosťami archívnictva v našom regióne boli prof. PhDr. Fridrich Repp (1903 – 1974), PhDr. Ján Lipták (1889 – 1958), JUDr. Eugen Bohuš (1892 – 1977), Bruno Bene (1887 – 1960), JUDr. Jozef Szontagh (1914 – 1983), František Vician (1912 – 2005) a PhDr. Virginia Mislovičová (1950 – 2014).