Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 17. december 2018, Pondelok
 

Ani Rakúsku ako predsedníckej krajine v Rade EÚ sa nepodarilo dosiahnuť kompromis ohľadom "zmrazenej" reformy azylovej politiky EÚ

07. 12. 2018

Je teda  príliš optimistické predpokladať, že sa to podarí nadchádzajúcemu rumunskému predsedníctvu. Uviedla to ministerka vnútra SR Denisa Saková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli vo štvrtok 6. decembra 2018. Podľa jej slov Rakúsko ako predsednícka krajina EÚ dosiahlo väčší pokrok ako predtým Bulharsko, ktoré v rámci reformy azylového systému urobilo "veľkú brázdu medzi solidaritou a zodpovednosťou".

"Ale nemyslíme si, že sa našiel konsenzus medzi jednotlivými členskými krajinami v tejto otázke," konštatovala ministerka Saková.

Pripomenula, že aj Rakúsko stavalo na troch základných pilieroch - efektívna ochrana vonkajších hraníc EÚ, úspešná návratová politika a boj proti prevádzačstvu.

"Rakúšania otvorili viacero otázok, ako tieto veci treba riešiť," uviedla ministerka. Slovensko podľa nej trvá na postoji, že treba riešiť príčiny migrácie a nie jej dôsledky. To znamená pomáhať krajinám pôvodu migrantov alebo tranzitným krajinám s ich ekonomickou situáciou, v prípade krajín, kde je hrozba vojnového konfliktu, treba riešiť investície.

Denisa Saková spresnila, že Slovensko má takéto investičné zámery v Libanone a teraz v Sýrii, Česká republika chce v takýchto krajinách stavať sirotince. Spomenula tiež spoluprácu krajín V4 s Talianskom, kde Slovensko ako predsedajúca krajina V4 rokuje s Rímom o potrebách talianskej strany, aby mohla lepšie odolávať silnému migračnému tlaku zo severnej Afriky.
"Dostali sme súhlasný list talianskeho ministerstva vnútra, že 35 miliónov eur od V4 by malo ísť na nákup pátracích lodí v pobrežných vodách Líbye, do výstavby komunikačného a kontrolného centra v Líbyi pre kontrolu námornej dopravy a čiastočne aj na údržbu a prevádzkovanie zakúpených lodí," vysvetlila Denisa Saková.
Taliansko má v ponuke aj viacero riešení súvisiacich s Líbyou, ale všetko sa ukáže po decembrovej konferencii venovanej spolupráci so severnou Afrikou. Na základe jej výsledkov bude môcť aj Slovensko ako predsednícka krajina V4 oveľa konkrétnejšie rokovať o ďalších návrhoch na podporu krajín pôvodu migrantov a tranzitných krajín.

Ministerka vnútra zároveň vyjadrila nádej, že Rumunsku, ktoré bude predsedať Rade EÚ od januára 2019 sa podarí v niektorých bodoch rokovania o azylovej procedúre posunúť dopredu a že bude pokračovať v inovatívnych opatreniach rakúskeho predsedníctva. "Ale nemyslím si, že za rumunského predsedníctva sa celá problematika migrácie a riešenia tej brázdy medzi solidaritou a zodpovednosťou vyrieši," dodala.

FRONTEX

Po skončení ministerských rokovaní  Denisa Saková skonštatovala, že Rakúsko ako predsednícka krajina v Rade EÚ nepredstavilo kompromisný návrh vo veci personálneho obsadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

Ministri vnútra sa zhodli na tom, že agentúra Frontex by mala mať väčšie právomoci pri vracaní utečencov do krajín ich pôvodu. Ministerka zároveň zdôraznila, že návratová politika teraz funguje na báze bilaterálnych dohôd členských krajín EÚ s krajinami pôvodu (najväčšej časti) migrantov.
Denisa Saková v tejto súvislosti pripomenula, že už počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ - a tiež počas nasledujúcich predsedníctiev - zaznievalo, že efektívna návratová politika je kľúčom pre riešenie migrácie.
"Sme za to, aby Frontex v budúcnosti nejakou zmluvnou a procedurálnou podobou zastrešil všetky bilaterálne zmluvy v rámci návratovej politiky a zaistil viac koordinácie a úspechu návratovosti," povedala. Podľa jej slov bolo odsúhlasené, že Frontex bude mať viac právomocí čo sa týka spolupráce s tretími krajinami v prípade migračných kríz. Z hľadiska Európy to napríklad znamená možnosť pôsobenia v krajinách západného Balkánu, ktoré priamo nesusedia s členskými štátmi EÚ. Tieto krajiny môžu byť podporované silami a prostriedkami Frontexu, čo je podľa Sakovej "pozitívna zmena".

Ministerka konštatovala, že štvrtkové rokovania naznačili odlišnosť názorov medzi Európskou komisiou a členskými štátmi ohľadom reformy agentúry Frontex. Kým eurokomisia tlačí na dohodu o tom, že Frontex bude mať od roku 2020 operačnú jednotku v počte 10.000 osôb (vlastný personál a expertov vyslaných členskými štátmi), Rada EÚ má iné priority.
"My sme za reformu Frontexu, ako všetky ostatné krajiny, ale je tu viacero otázok," uviedla Denisa Saková.

Čo sa týka nasadenia vyššieho počtu ľudských zdrojov a potenciálu Frontexu, pripomenula, že nielen teraz na rade ministrov, ale aj po minulotýždňových diskusiách na Salzburskom fóre je jasné, že členské krajiny EÚ sa nevedia zhodnúť na finálnom počte stálych pracovníkov agentúry Frontex, respektíve na tom, ako bude vyzerať celkové obsadenie Frontexu v roku 2020 a v roku 2027.
Exekutíva EÚ navrhuje, že celkový počet príslušníkov operačnej jednotky by v roku 2020 mal byť zložený z 1500 vlastných zamestnancov Frontexu (3000 do roku 2027) a zvyšok by mali dodať členské štáty - 8500 členov do roku 2020 a 7000 v roku 2027.
"Rakúske predsedníctvo prisľúbilo, že prinesie návrh na pracovnú skupinu, ktorý bude kompromisný, ale dnes ten kompromisný návrh neodznel a teda nie je kompromis ohľadom počtu pracovníkov," konštatovala Denisa Saková. V tejto súvislosti pripomenula návrh Slovenska a niektorých ďalších krajín na novembrovej rade ministrov, že najskôr sa treba venovať úlohám a kompetenciám Frontexu a až potom riešiť to, aké primerané majú byť ľudské zdroje k prideleným kompetenciám agentúry.