Od 1. septembra 2008 sú účinné nové opatrenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti

Nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu  129kB (RTF, 133 kB) preberá smernice EÚ o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Takisto je reakciou na výsledky hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL, ktorý konštatoval absenciu viacerých inštitútov zameraných na prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

ZÁKON DOPĹŇA A SPRESŇUJE ZÁKLADNÉ POJMY ako legalizácia príjmov z trestnej činnosti, financovanie terorizmu, neobvyklá obchodná operácia, povinná osoba či politicky exponovaná osoba

• financovanie terorizmu doteraz slovenský právny poriadok nedefinoval. Zamedzenie financovania terorizmu je jedným z najdôležitejších prvkov boja proti terorizmu. Pri financovaní terorizmu finančné prostriedky nemusia, na rozdiel od prania špinavých peňazí pochádzať z trestnej činnosti.
• pokiaľ ide o neobvyklé obchodné operácie, zákon uvádza demonštratívny výpočet neobvyklých obchodných operácií, ktoré sa v praxi vyskytujú najčastejšie. Potreba uviesť základný výpočet neobvyklých obchodných operácií vyplynula zo záverov hodnotenia výborom MONEYVAL, ako aj z aplikačnej praxe, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií klienta
• neobvyklou obchodnou operáciou bude napríklad

1. operácia, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť a vysoký objem finančných prostriedkov nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel
2. o ktorej klient odmieta poskytnúť informácie resp. poskytne informácie, ktoré môže povinná osoba len ťažko preveriť
3. alebo pri ktorej je objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti či majetkovým pomerom

• k povinným osobám pribudne tiež každý podnikateľ, ktorý vykoná hotovostnú operáciu v hodnote minimálne 15 000 eur, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná jednou alebo viacerými operáciami /hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možnosti financovania terorizmu zvlášť rizikové/
• novinkou sú politicky exponované osoby, ktoré definujú spomínané smernice EÚ – ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejné funkcie celoštátneho alebo medzinárodného významu a majú pobyt mimo územia SR /myslia sa najmä osoby z tretích krajín/

Zákon detailnejšie vymedzuje VYKONÁVANIE IDENTIFIKÁCIE a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov /obdobne ako je to napr. v zákone o bankách/

• v kasínach prebehne identifikácia klientov len v prípade, ak si zakúpia žetóny v určitej minimálnej hodnote 2000 Eur
  

Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. POVINNEJ STAROSTLIVOSTI vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu

• takisto definuje konkrétne prípady, kedy musia povinné osoby uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú povinnú starostlivosť /súčasný zákon vyžaduje len identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či koná vo vlastnom mene, ďalšie úkony však chýbajú/, upresňuje výnimky z povinnej starostlivosti a u rizikovejších klientov zavádza zvýšenú povinnú starostlivosť
• základná povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta, zistenie totožnosti konečného užívateľa výhod, informácie o účele a plánovanom charaktere obchodného vzťahu a priebežné posudzovanie vykonávaných operácií
• povinná starostlivosť sa uplatní vždy pri zakladaní obchodného vzťahu, vykonávaní obchodných operácií v hodnote najmenej 15 000 eur alebo ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu či ak ide o politicky exponovanú osobu
• základnú povinnú starostlivosť nemusí povinná osoba vykonať pri klientoch, ktoré sú tiež povinnými osobami /napr. inštitúcia pôsobiaca v rámci EÚ resp. EHP, orgány verejnej moci SR a Európskych spoločenstiev/ a pri produktoch, kde je len veľmi malá pravdepodobnosť zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu /životné poistky, dôchodkové sporenie/
• povinná osoba však aj pri výnimkách musí stále posudzovať, či sú splnené podmienky na zníženú povinnú starostlivosť
• ak na základe získaných informácií predstavuje niektorý klient, obchodná operácia alebo produkt vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, povinná osoba uplatní okrem základnej aj zvýšenú povinnú starostlivosť
• ej rozsah určí v závislosti od rizika
• zvýšená starostlivosť sa uplatní vždy, ak nie je klient fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia totožnosti, pri cezhraničnom bankovom vzťahu s úverovou inštitúciou iného štátu ako z EHP alebo pri obchodnej operácii s politicky exponovanou osobou
• údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej povinnej starostlivosti si môžu úverové a finančné inštitúcie navzájom vymieňať
  

Zákon ďalej upresňuje POSTUP PRI ZISTENÍ NEOBVYKLEJ OBCHODNEJ OPERÁCIE

• zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý zistí resp. nahlási neobvyklú obchodnú operáciu tým, že hlásenie nesmie obsahovať údaje o ňom
• v záujme rešpektovania a zachovania profesionálnej mlčanlivosti zákon z povinnosti hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách vyníma advokátov a notárov, ktorí boli od septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby, v rámci spracúvania právnych rozborov, zastupovaní v konaniach pred súdom, obhajovaní v trestnom konaní
• podobnú výnimku zo zákona budú mať aj audítori a účtovní a daňoví poradcovia, ktorí takúto informáciu získali od klienta v rámci spracúvania právnych rozborov, zastupovaní v konaniach pred súdom alebo pri poskytovaní poradenstva
  

Povinná osoba bude musieť aj naďalej písomne vypracúvať a aktualizovať PROGRAM VLASTNEJ ČINNOSTI ZAMERANEJ PROTI LEGALIZÁCII A FINANCOVANIU TERORIZMU, zákon však bližšie konkretizuje jeho časti

• program bude obsahovať napríklad aj spôsob vykonávania povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, postup pri posudzovaní, či je daná obchodná operácia obvyklá alebo nie ale aj spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie
  

Zákon osobitne upravuje POVINNOSTI AJ PRE ÚVEROVÉ A FINANČNÉ INŠTITÚCIE

• v slovenskom právnom poriadku doteraz nebol jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou /banky tretích krajín, ktoré sú vedené v miestnom registri, ale v skutočnosti tam nemajú sídlo, resp. vzniknú za účelom jednorazového prevodu peňazí a okamžite zaniknú/, pričom práve tie predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legalizáciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané
• rovnako bude zakázané vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity
• legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna
• ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajinách, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s právom EÚ, musia uplatňovať povinnú starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Pokiaľ im to nebude umožnené, informujú o tom Finančnú spravodajskú jednotku
  

Aby boli opatrenia na predchádzanie financovania terorizmu dostatočne efektívne, zákon venuje pozornosť aj NEZISKOVÝM ORGANIZÁCIÁM

• cieľom je predchádzať zneužívaniu finančných prevodov niektorých neziskových organizácií na financovanie terorizmu a tiež tomu, aby subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami zastierali svoju činnosť vydávaním sa za neziskové organizácie
• zákon umožní kontrolu nakladania s finančnými prostriedkami neziskoviek

Nový zákon o ochrane legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu takisto definuje FINANČNÚ SPRAVODAJSKÚ JEDNOTKU ako osobitný útvar v rámci služby finančnej polície a stanovuje jej úlohy a oprávnenia /vychádzajú zo Smernice a Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí/

•  Finančná spravodajská jednotka bude viesť v spolupráci s orgánmi zapojenými do boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu súhrnné štatistické údaje o počte prijatých hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ich počet a spôsoby spracovania, o počte stíhaných osôb, odsúdených osôb a o hodnote zaisteného, prepadnutého alebo zhabaného majetku
• informácie zverejní raz ročne vo výročnej správe
• táto povinnosť umožní porovnanie efektivity opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinností povinných osôb, zákon osobitne MEDZI KONTROLNÉ SUBJEKTY DOPĹŇA NÁRODNÚ BANKU SLOVENSKA A MINISTERSTVO FINANCIÍ, čím sa zabezpečí vyššia efektivita kontroly

• obe inštitúcie môžu kontrolovať len subjekty vo svojej pôsobnosti /MF napríklad kasína a NBS burzových maklérov a pod./
• aby sa predišlo „dvojkoľajnosti“ pri vykonávaní kontrol /Finančná spravodajská jednotka bude oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb/, Národná banka Slovenska a ministerstvo financií budú Finančnej spravodajskej jednotke oznamovať údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík /informácie o kontrole a jej výsledkoch/
• ak orgán vykonávajúci dohľad alebo štátny dozor nad povinnou osobou zistí porušenie zákona, informácie bezodkladne oznámi Finančnej spravodajskej jednotke

Zákon takisto vymedzuje SANKCIE

• aby boli účinné, primerané a efektívne, a zároveň vzhľadom na to, že podnikanie na Slovensku je otvorené aj zahraničným spoločnostiam, maximálna výška sankcií sa oproti súčasným 2 - 4 miliónom korún zvýši na 2 až 5 miliónov korún
• právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá nenahlási neobvyklú obchodnú operáciu, nevypracuje program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu alebo poruší podmienky poskytovania povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, hrozí pokuta až do 5 miliónov korún
• za neposkytnutie údajov a nespoluprácu s Finančnou spravodajskou jednotkou alebo porušenie mlčanlivosti hrozí sankcia do 3 miliónov korún
• pokutu možno uložiť do 1 a najneskôr do 5 rokov od dňa porušenia povinnosti
• v záujme ochrany informácií o neobvyklých obchodných operáciách a opatreniach vykonaných Finančnou spravodajskou jednotkou pred vyzradením tretej osobe bude možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000 korún /ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca povinnej osoby, ktorý zistil neobvyklú operáciu/
• v prípade neplnenia resp. opakovaného porušenia zákonných povinností povinných osôb počas viac ako 12 mesiacov za sebou dá Finančná spravodajská jednotka podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatne zárobkovú činnosť
• podnet podá na orgán, ktorý povinnej osobe vydal toto oprávnenie