Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 22. október 2018, Pondelok
 

Otázka solidarity a zodpovednosti pri prijímaní utečencov stále rozdeľuje členské štáty EÚ

06. 06. 2018

Bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ sa zrejme nepodarí nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ohľadne reformy tzv. dublinského azylového systému a prijať politické usmernenie k tejto téme. Ministerka vnútra SR Denisa Saková to uviedla v utorok 5. júna 2018 v rámci zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu.

Dublinské nariadenie (Dublin III) je základným kameňom európskeho azylového systému. Otázka solidarity a zodpovednosti pri prijímaní utečencov stále rozdeľuje členské štáty EÚ a podľa Sakovej ani utorňajšie rokovania ministrov nevyjasnili celkovú situáciu.

Denisa Saková pred novinármi uviedla, že SR od roku 2015 svoj postoj k migračnej politike nemení a naďalej odmieta určitú formu solidárnosti voči migráciou najviac zaťaženým krajinám. Dodala, že Slovensko sa v roku 2016 počas svojho predsedníctva v Rade EÚ snažilo presadiť nové návrhy, ako zvládať migračnú krízu, pričom trvalo na riešení príčin, a nie následkov migrácie. V tomto smere vidí určitú názorovú kontinuitu, pokiaľ ide o nadchádzajúce rakúske predsedníctvo (od 1. júla), keďže Rakúsko má jasne vyhranený postoj k migrácii a takisto chce riešiť jeho príčiny.

Ministerka priznala, že nedáva veľkú šancu tomu, aby sa Bulharsku podarilo dosiahnuť konsenzus medzi členskými štátmi ešte pred júnovým summitom EÚ (28.-29.6. 2018). "Podľa toho, čo leží na stole, a podľa reakcií jednotlivých členských krajín si nemyslím, že tento návrh bude prijateľný," uviedla na adresu kompromisných návrhov predložených bulharským predsedníctvom. Spresnila, že v súčasnosti je nádej na kompromis ešte menšia, ako bola začiatkom roka. 

Predseda Európskej rady Donald Tusk v prípade nedohody členských štátov o reforme dublinského systému môže na summite EÚ rozhodnúť, že tento bod odloží. S tým však nesúhlasia Európsky parlament a lídri členských krajín EÚ, ktorí sa dohodli, že o reforme Dublinu sa bude rokovať na júnovom summite. Tusk môže určiť, že o tejto otázke sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, a nie jednohlasne, čomu by sa však chcel vyhnúť.
"Budeme sledovať, ako to zvládne rakúske predsedníctvo a či nájde konsenzus, ktorý by prešiel čo najväčším spektrom európskych krajín," uviedla ministerka Saková, podľa ktorej Rakúsko jasne deklarovalo, že bude trvať na posilňovaní národnej identity a v otázke migrácie chce riešiť jej príčiny, a nie následky.

Denisa Saková pripomenula, že Dublinské nariadenie má približne 90 strán a k tomu sú ďalšie stovky strán, ktoré predstavujú pozície členských štátov vrátane Slovenska. "Slovenská republika od čias svojho predsedníctva (v Rade EÚ) neustále podáva návrhy k tým 70 článkom Dublinského nariadenia. Nielen s efektívnou solidaritou, ale aj s inými návrhmi sa snažíme dospieť k názorovej zhode," dodala ministerka. Spresnila, že podstatou slovenských návrhov je dôraz na lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ, technická pomoc a vysielanie expertov, policajtov a pohraničníkov do najviac zasiahnutých oblastí v juhoeurópskych krajinách. Do tohto kontextu patria aj snahy lepšie komunikovať s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a uzatvárať s nimi readmisné dohody.