Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 28. marec 2024, štvrtok
 

Dvadsiata ôsma nedeľa cez rok

Bratislava, 13. 10. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie  4 Krľ 5,14-17

Biblický text:

Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!“ Ale odpovedal: „Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!“ A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. Vtedy Náman povedal: „Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi.

 Komentár:

O Knihe 4 Krľ: Po obsahovej stránke sú Knihy kráľov (krľ) teologickou úvahou o troch po sebe nasledujúcich obdobiach biblických dejín, v ktorých vládli nad izraelským národom králi. Tematicky ich tvoria dejiny kráľa Šalamúna a rozdelenia jednotného kráľovstva na Izraelské a Júdske až po zánik Izraelského kráľovstva a dejiny Júdskeho kráľovstva až po babylonské zajatie. Knihy kráľov majú medzi starozákonnými dejepisnými knihami privilegované miesto, lebo sú v nich správy o politickej, spoločenskej a najmä o náboženskej situácii Izraelského a Júdskeho kráľovstva.

 

Uzdravenie pohanského Námana je tu predstavené ako čin Boží. Prorok Elizeus neuzdravoval, ale priviedol Námana k dôvere voči Bohu.

Náman sa odvďačil tak ako to bolo vtedy zvykom – obetoval celopal Pánovi a vzal si so sebou zem, nakoľko vtedy božstvá boli spájané s územím, kde pôsobili. (Napr. ešte aj Rimania dávali do svojho Pantheónu sochy božstiev podmanených národov, aby si získali ich priazeň)

To že prorok Elizeus odmietol osobný dar nepoukazuje ani tak na jeho skromnosť, ale na to, že vďačnosť za uzdravenie patrí výhradne Pánovi.

Veľmi výstižne poukazuje na túto pravdu žalmový medzispev: „Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.“

2. čítanie 2 Tim 2,8-13

Biblický text:

Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia, pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané! Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Ježišovi Kristovi, a večnú slávu. Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.

Komentár:

V tomto úryvku sv. Pavol dodáva odvahu Timotejovi. Hovorí mu však veľmi pravdivo a objektívne o poslaní apoštola vrátanie utrpenia (väzenie), ktoré táto služba prináša.

Druhý odsek je fragment starokresťanského liturgického hymnu: „Ak sme s ním zomreli, budeme s ním aj žiť...“, ktorý sa používal pri ranokresťanskej bohoslužbe. Týmto hymnom náš úryvok končí.

Evanjelium Lk 17, 11-19

Biblický text:

Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

Komentár:

– malomocní boli vylúčení zo spoločenstva Izraela, nemohli sa zúčastňovať spoločenského a už vôbec nie náboženského života.

Ak sa niekto uzdravil z tejto choroby, podľa Zákona musel sa stretnúť s kňazom, ktorý jeho vyliečenie potvrdil. Uzdravenie v našom texte evanjelia sa stalo práve v tú chvíľu, keď sa vybrali chorí ku kňazom – teda vtedy, keď uverili! – Vtedy boli očistení.

Ten, ktorý sa vrátil, aby poďakoval Bohu, nebol iba slušný a vďačný, ale bol to skutočne človek viery, ktorý velebil Boha za čin uzdravenia slovom i skutkom. Na zahanbenie poslucháčov bolo aj to, že tento človek patril k opovrhovaným Samaritánom. (Hranicu medzi Galileou a Samáriou tvorí Jizraelská rovina. Od asýrskeho vpádu v 8. stor. pred Kr. obývali toto územie Samaritáni, ktorí vznikli miešaním Izraelitov s asýrskymi kolonistami. Medzi Židmi a Samaritánmi vládlo oddávna ostré nepriateľstvo. Židia odmietali s nimi akýkoľvek kontakt. Samaritáni bránili galilejským pútnikom v ceste do Jeruzalema. Samaritáni uznávajú len Mojžišove knihy. Obety prinášali na vrchu Garizim (868 m n.m.). Hlavné mesto Samária malo v dobe Ježišovej veľký lesk.)

Ostatní uzdravení tiež uverili Bohu, ale nedošli vo svojej viere až do cieľa – týmto cieľom je Ježiš Kristus, Záchranca, Spasiteľ. Teda viera môže viesť nielen k uzdraveniu, ale aj k spáse.

Aby sme dobre porozumeli uzdravovaniu v Novom zákone, treba si uvedomiť že ide výlučne o prejav suverejnej  moci Boha a nie o nejakú magickú moc uzdravujúceho. (1. čítanie – prorok nechce prijať dar, evanjelium – choďte a ukážte sa kňazom).

Toto evanjelium teda nehovorí v prvom rade o vďačnosti, ale skôr o správnom vzťahu k Bohu a k Ježišovi Kristovi.

 

Záverom: Toto poučenie je aktuálne aj pre nás kresťanov. Mnohokrát si myslíme, že naša modlitba je prejavom prosby (keď niečo potrebujeme) alebo vďaky voči Bohu, keď sme od neho niečo dostali. V skutočnosti modlitba je vlastne uznaním Božieho majestátu, jeho veľkosti, dobroty a milosrdenstva voči nám.

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy