Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 9. december 2019, pondelok
 

Tridsiata štvrtá nedeľa cez rok - Nedeľa Krista Kráľa

Bratislava, 24. 11. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie  2 Sam 5, 1-3

Biblický text:

Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: "Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo!   Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: "Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom."   Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 

Komentár:

Prvá a Druhá kniha Samuelova tvorili v hebrejskej Biblii pôvodne iba jeden spis, ktorý sa pod názvom Šemúel (= „Jeho meno je Boh“)  V Samuelových knihách sa opisujú udalosti od narodenia Samuela (asi r. 1070 pred Kr.) až po Dávidovu smrť (asi r. 970 pred Kr.). Stredobodom opisovaných udalostí sú životné príbehy a osudy troch hlavných osôb: Samuela, Šaula a Dávida. Obsah obidvoch kníh možno zhruba načrtnúť takto:

1 Sam 1 - 7 opisuje v rámci kňazskej služby Éliho [Héliho] Samuelov život od narodenia cez povolanie za proroka až do chvíle, keď sa stal veľkým sudcom a záchrancom Izraela. Je to obdobie vojen Izraela s Filištíncami, kde hrala dôležitú rolu archa zmluvy zo svätyne v Šíle.

1 Sam 8 - 15 hovorí o založení monarchie, o pomazaní Šaula za kráľa a o jeho vojnách s Filištíncami a Amalekitmi. Šaul v týchto vojnách zvíťazil, ale Samuel mu pre dve ťažké previnenia, ktorých sa dopustil proti Božej vôli, oznámil, že Jahve ho zavrhol a na jeho miesto vyvolil Dávida.

Od 1 Sam 16 po 2 Sam 5 sa opisuje Dávidova politická kariéra: jeho vyvolenie za kráľa a služba na Šaulovom kráľovskom dvore, jeho úspešné vojenské podujatia, Šaulove nástrahy a prenasledovanie Dávida, ktorý je nútený viesť tulácky život, skrývať sa na púšti a hľadať ochranu dokonca u Filištíncov. Dávid sa po Šaulovej smrti v bitke na vrchu Gilboa [Gelboe] stáva kráľom nad Júdom v Chebróne [Hebrone] a po víťazstve nad protivníkmi zo Šaulovho domu aj nad celým Izraelom. 

V 2 Sam 6 - 20 sa opisuje Dávidova politická, vojenská a náboženská činnosť. Osobitne sa zdôrazňuje prenesenie archy do Jeruzalema, ktorý sa takto stal náboženským strediskom Izraela, a Pánovo prisľúbenie Dávidovi, že jeho kráľovstvo bude upevnené naveky. Po víťazstve nad okolitými národmi a upevnení jeho kráľovstva sa opisuje Dávidov ťažký hriech a jeho následky: rozklad v Dávidovej rodine, Abšalómovo [Absolónovo] sprisahanie, boje Dávidových synov o trón a konečné ustanovenie Šalamúna za kráľa.

V dodatkoch 2 Sam 21 - 24 sa uvádzajú dve lyrické kompozície, správy o rôznych osobách a o dvoch prírodných katastrofách. 

•          Náš úryvok hovorí o tom, ako sa Dávid stal kráľom nad celým národom. Tento úkon je vyjadrený pomazaním. Je zaujímavé, že na rozdiel od iných národov, kde dochádzalo k „zbožšteniu“ panovníka (Egypt) – v Izraeli tento problém nikdy nebol. Izraeliti si uvedomovali, že Boh je ich kráľom a ich pozemský vladár je na ňom závislý.

•          Dávid je symbolom nádeje, ktorú dáva Boh. Mesiáš – Pánov pomazaný – pochádza z rodu Dávidovho.

2. čítanie Kol 1, 12-20

Biblický text:  

...vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle.   On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,   v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. 

 On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia,  lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. 

 On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. 

 On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. 

 Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť  a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.   

Komentár:

Kristologický hymnus   Kol 1, 15-20 predstavuje hlavnú tému celého listu Kolosanom a zároveň je akoby syntézou teológie tohto listu. Slávnostným a lapidárnym štýlom Pavol ohlasuje všeobecný a definitívny primát Krista, ktorý sa svojou stvoriteľskou činnosťou (1,15-18a) a vykupiteľskou obetou (1, 18b-20) stal hlavou všetkého, aj kozmických mocností (2,10). Kristus je teda naozaj zvrchovaným Pánom všetkého, „čo je na zemi aj čo je na nebi“ (1, 20). 

Duchovné posolstvo Listu Kolosanom spočíva v optimistickom chápaní všetkých skutočností. Toto chápanie sa zakladá na kristocentrickom svetonázore, že Kristus je Pánom sveta a dejín. List Kolosanom môže byť aj dnes prameňom sily a odvahy pre Cirkev a vôbec pre kresťanov utláčaných svetskými mocnosťami a ich zotročovateľskými štruktúrami. Iba Kristus a jeho posolstvo zaručuje všetkým ľuďom opravdivú slobodu a ľudskú dôstojnosť.

 

Evanjelium Lk 23, 35 - 43

Biblický text:

Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec."   Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot  a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!"   Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."   A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!"   Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?   Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."   Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."  On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."   

Komentár:

•          Ľud (gr. laos): Môže znamenať jednak veľkú skupinu ľudí, zhromaždených za určitým zámerom (napr. prizerať sa poprave), ale týmto slovom sa označuje aj ľud vyvolený, či už Židia, alebo kresťania: „23 A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.“ (Sk 3,23).

•          Mesiáš (gr. christos, hebr. mášíach): „Pomazaný“. Starozákonní kňazi boli pri uvedení do „úradu“ pomazaní olejom. Podobne boli pomazaní králi – výnimočne aj proroci. Izraelský kráľ sa všeobecne tituloval „Pomazaný Jahveho“ – raz je tak dokonca označený aj perzský kráľ Kýros (ktorý povolil návrat Júdovcov do Izraela a obnovenie Mesta a Chrámu). „Pomazaný“ sa časom stáva titulom pre očakávaného Záchrancu, ktorý má byť prorokom (porov. Dt 18,15), kňazom podľa radu Melchizedecha (Ž 110,4) a kráľom (porov. Ž 2,7–9).

•          Ocot (hebr. chómes): kyslé víno. Vlastne akýsi menejcenný (lacnejší) nápoj obyvateľov horúcich krajín, tíšiaci smäd a potláčajúci horúčku. Zvyčajne sa miesil s olejom a vodou. Vojaci ho dostávali ako súčasť prídelu potravín. V prípade Ježiša sa teda nejednalo o zvýšenie, ale naopak utíšenie bolesti a utrpenia. Dokonca sa mu ponúkal „ocot zmiešaný s kadidlom (myrhou)“, ktorý pôsobil ako omamná látka a otupením zmyslov zmierňoval bolesť – Ježiš ho ale odmietol a zomieral pri plnom vedomí, s nezakalenou mysľou.

•          Toto je Židovský kráľ – narážka na Ježišove mesiášske nároky. Zrejme aj kúsok irónie zo strany Piláta, ktorý využil možnosť trochu napáliť saducejov a celý Sanhedrin (porov. Jn 19,19–21).

•          Rúhal sa mu (gr. blasfemeó): hovoriť voči niekomu spôsobom, ktorý mu ublíži, zraní ho, alebo poškodí jeho povesť, reputáciu, dobré meno… používa sa v súvislosti so zlorečením ľuďom rovnako, ako v súvislosti s rúhaním sa Bohu. Môže označovať i preklínanie a pod.

•          Ani ty sa nebojíš Boha?: strach z Boha, ktorý často spomína SZ nie je totožný s bežným strachom. Je to skôr bázeň, ktorú pociťuje človek, keď stojí tvárou v tvár niečomu, čo ho presahuje, čo je neporovnateľne mocnejšie, vznešenejšie a majestátnejšie. Na rozdiel od strachu, ktorého charakteristickou črtou je obava človeka pred tým, že by mu mohol niekto, alebo niečo ublížiť; bázeň nie je pocitom ohrozenia. Bázeň na rozdiel od strachu nevylučuje zároveň lásku i bezmedznú dôveru v Boha. Viac, než ku strachu inklinuje k úcte.

•          Raj (Raj = starosl. slovo pre dobro, majetok, rozkoš; gr. paradeisos, hebr. pardés – priestor, ohradený ohradou; odvodene park, ohradená záhrada): V SZ sa vyskytuje len 3x a označuje vždy záhradu, či ohradený park (Neh 2,8; Kaz 2,5; Vľp 4,13). LXX týmto slovom paradeisos označovala aj Eden (kde bol stvorený človek), všeobecne záhradu (hebr. gan), či „rajský“ život ľudí, žijúcich na zemi (11 Pán prehovoril ku mne takto: 12 „Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy. 13 Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokam… Ez 28,11n), alebo, konečne, „Nový Raj“, ktorý Boh pripravil svojmu ľudu. Počnúc Ezechielom je tento „Budúci Raj“ stotožňovaný s „Pôvodný Rajom“ – sídlom Adama , ktorý ale podľa židovskej apokalyptickej literatúry neprestajne v skrytosti jestvuje a hoci je neviditeľný, je miestom prebývania mŕtvych spravodlivých. Niektorí umiestňovali tento Raj do „Tretieho neba“, na čo – možno – naráža Pavol apoštol, keď o sebe píše: „2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - 4 bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.“ (2 Kor 12,2nn). Okrem tohto miesta a miesta v dnešnom texte sa tento výraz v NZ používa už iba na jednom mieste, a to v Zjv 2,7: „7 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ Ježiš toto slovo používa iba jediný raz a to teraz. Inak dáva prednosť spojeniam „Božie Kráľovstvo“, či „Nebeské Kráľovstvo“. 

 Záver: 

Tak ako Ježiš nie z donútenia prijal smrť na kríži, aj my bez donucovania si volíme Ježiša Krista za svojho Kráľa. Učenie Krista chceme nielen poznať, ale ho i zachovať, splniť, a tak mať účasť v jeho Kráľovstve. Náš život, naše skutky a slová sú naším “áno“ Ježišovi.

      Rehoľná sestra si spomína na návštevu v jednej rodine, kde v kolíske ležalo postihnuté dieťa. Keď sa sestra spýtala, ako sa dieťa volá, dostala odpoveď: „To je náš profesor lásky.“ A následné vysvetlenie: „Od neho sa učíme žiť lásku.“

      Ježiš Kristus je Učiteľ, ktorý všetkých nielen učí, ale aj dokazuje pravú lásku. Je na nás, ako mu ju opätujeme.

      Pohľad na ukrižovaného Krista nech je pre nás viac a viac oslovením plniť vôľu Božiu, žiť podľa príkazov, zachovávať prikázania. Majme mať čas pre Krista, lebo chceme byť s ním po celú večnosť. Dajme Kristovi prednosť pred všetkým. Tým, že vzal prirodzenosť človeka, dokázal svoju lásku k nám. Čerpajme silu, odvahu, milosti od ukrižovaného Kráľa. Náš život nech je v znamení víťazstva nad pokušeniami sveta, tela i diabla.

 

 

 

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy