Ochrana kritickej infraštruktúry

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Európskej únie

Štáty Európskej únie majú povinnosť do svojho vnútroštátneho práva transponovať a implementovať právne predpisy Európskej únie, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES o identifikácií a označení európskych kritických infraštruktúr (smernica CER), ktorá je doplnená Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb nevyhnutných na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Cieľom smernice CER je pre Slovenskú republiku zabezpečiť poskytovanie základných služieb na trhu nerušeným spôsobom tak aby sa zvýšila odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby.

Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce riziká kybernetických útokov, ktoré sú často prepojené s útokmi na kritickú infraštruktúru a taktiež v rámci zvýšenia bezpečnosti IT systémov, finančného trhu a ochrany dát boli prijaté na európskej úrovni nasledovné regulácie: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančnéhosektora (nariadenie DORA) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS2). Európska legislatíva vytvára úzke synergie a jej cieľom je zvýšiť spoločnú odolnosti finančných, kľúčových, dôležitých a kritických subjektov a zároveň znížiť duplicitné zaťaženie vyvíjané na podnikateľské prostredie.

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Slovenskej republiky

Súčasný geopolitický kontext sa vyznačuje eskalujúcim počtom mimoriadnych udalostí, súvisiacich aj so zmenou klímy, nedostatkom pitnej vody, eskalujúcim počtom incidentov na kritickú infraštruktúru, rastúcou nestabilitou v dôsledku vojnového konfliktu (medzi Ruskom a Ukrajinou) alebo migračných kríz, ktoré sa pravidelné opakujú, stále odznievajúcimi následkami pandémie COVID-19 a v neposlednom rade neustále zvyšujúcim sa počtom hybridných aktivít v globálnom meradle. V tomto slede udalostí vzniká vyššia miera konzistentnosti po potrebe občanov a orgánov štátnej správy spoľahnúť sa na kritickú infraštruktúru a neprerušeného chodu poskytovania základných služieb kritickými subjektami. Takéto služby sú kľúčové pre zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií, hospodárskych činností, verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia a na vnútornom trhu majú byť poskytované nerušeným spôsobom. Zo spomenutého vyplýva potreba zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby. Slovenská republika musí prijať opatrenia na posilnenie takejto odolnosti a zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní základných služieb. Takéto narušenia môžu mať inak vážne dôsledky nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie, nášho hospodárstva a dôveru v náš demokratický systém, kde hrozby môžu ovplyvniť fungovanie trhu, najmä v kontexte rastúcej vzájomnej závislosti medzi sektormi vnútri štátu aj cezhranične.

Legislatíva SR

Slovenská republika zavŕšila transpozičný proces smernice CER uverejnením ZÁKONA Č. 367/2024 Z. Z. O KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRE  A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV s účinnosťou od 1. januára 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V zákone o kritickej infraštruktúre sa posudzujú riziká a význam odolnosti kritických subjektov, ktoré prostredníctvom ochrany svojich kritických infraštruktúr kontinuálne zabezpečujú poskytovanie základných služieb. Bezpečnostné prostredie a posudzovanie rizík zahŕňa všetky prvky, ktoré prispievajú k odolnosti kritických subjektov a stabilite poskytovania základných služieb. Patria sem fyzické aktíva, ako sú budovy, zariadenia a vybavenie, ako aj nehmotné aktíva, ako sú informácie, údaje a personál. Uvedomenie si vzájomnej prepojenosti týchto prvkov je kľúčové pre vypracovanie účinných bezpečnostných opatrení.

Identifikácia kritického subjektu

   Základná služba je nový pojem, ktorý zaviedla smernica CER do národnej legislatívy. Nie každý poskytovateľ základnej služby bude aj kritickým subjektom, ale len taký, ktorý bude na základe zákona identifikovaný ako kritický subjekt a to priamo ústredným orgánom. Zákon neustanovuje ohlasovaciu povinnosť ani povinnosť pre kritické subjekty, aby sa „samoidentifikovali“.

Kontaktné osoby pre ďalšie informácie:

PhDr. František Hajduk, PhD. – odbor medzinárodnej spolupráce
e-mailová adresa: TA.13G4@THPZSU.TYAGK3SLO@
tel.: +421 (2) 4859 3016

Ing. Veronika Hurychová – odbor medzinárodnej spolupráce
e-mailová adresa: TA.13G4@S1FUQELHU.STG3FLY1@
tel.: +421 (2) 4859 3266