Existujú rôzne výklady pojmu „bezpečnostný systém“. Všetky nižšie uvedené výklady sú však obsahovo príbuzné a možno z nich možno naformulovať základné poslanie bezpečnostného systému:
zaistenie stavu bezpečnosti štátu v krízových situáciách – ako v čase vojny a vojnového stavu, tak aj mimo nich,
- včasná a koordinovaná príprava činností a opatrení na všetkých úrovniach štátu.
Rovnako je možné vyselektovať štrukturálne oblasti bezpečnostného systému SR:
- rozhodovanie a riadenie,
- zahraničná bezpečnostná politika,
- obrana,
- vnútorná bezpečnosť, poriadok, ochrana,
- vecné a finančné zabezpečenie.
Úlohy bezpečnostného systému štátu sú neoddeliteľné od problematiky riešenia kríz a orgánov krízového riadenia.
Bezpečnostný systém podľa Bezpečnostnej stratégie SR (2005)
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky schválená Národnou radou Slovenskej republiky 27. septembra 2005 definuje bezpečnostnú politiku a jej hlavný prostriedok bezpečnostných systém nasledovne (vybrané tézy):
- Základným cieľom bezpečnostnej politiky SR je zaručenie bezpečnosti občana a štátu v stabilnom a predvídateľnom bezpečnostnom prostredí.
- Účinnosť bezpečnostnej politiky SR je podmienená mierou efektívnosti orgánov štátu, aktívnym pôsobením SR v medzinárodnom prostredí, mierou spolupráce štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, právnických osôb a fyzických osôb, mierou stotožnenia sa občanov s bezpečnostnými cieľmi a schopnosťou vlády získať pre tieto ciele podporu širokej verejnosti.
- SR bude realizovať svoju bezpečnostnú politiku tak, aby bola zaručená bezpečnosť a základné podmienky pre život jednotlivca a jeho ochrany pred násilnými hrozbami namierenými voči jeho právam, bezpečnosti a životu.
- SR bude vytvárať podmienky pre aktívnu účasť občanov na realizácii bezpečnostnej politiky SR aj prostredníctvom vzdelávania a informovania odbornej aj laickej verejnosti.
Rozhodujúcim prostriedkom bezpečnostnej politiky SR je jej bezpečnostný systém. Ten predstavuje mnohostranný komplex, ktorý sa skladá zo zahraničnopolitických, ekonomických, obranných, vnútro bezpečnostných, sociálnych, záchranárskych a ekologických nástrojov a ich vzájomných väzieb.
Základným predpokladom pre riadenie, výstavbu a rozvoj bezpečnostného systému SR sú efektívne fungujúce zákonodarné, výkonné a súdne orgány. Tieto sú zodpovedné za pripravenosť a akcieschopnosť nástrojov krízového riadenia a včasné prijímanie a realizáciu opatrení zameraných na zaručenie bezpečnosti občanov a štátu.
Rozvoj bezpečnostného systému SR zohľadňuje bezpečnostný potenciál SR a hodnotenie bezpečnostného prostredia. Bezpečnostný systém SR má byť spôsobilý:
- zabezpečovať jednotný systém riadenia vo všetkých krízových stavoch,
- identifikovať vznikajúcu krízovú situáciu a zabezpečiť včasné varovanie,
- analyzovať dosah krízovej situácie na bezpečnostné záujmy SR a navrhovať spôsob účastí SR na jej riešení,
- preventívne pôsobiť proti vzniku krízových situácií, v prípade ich vzniku tieto eliminovať na ich začiatku,
- reagovať na najpravdepodobnejšie hrozby, prispôsobovať sa zmenám bezpečnostnej situácie vrátane reakcie na neočakávané hrozby,
- zabezpečiť rýchle odstránenie následkov krízovej situácie a obnovu pôvodného stavu,
- a zaručiť kontinuitu svojho fungovania.
Iné výklady pojmu bezpečnostný systém
- Terminologický slovník v oblasti krízového riadenia, Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, aktualizované vydanie v roku 2006:
Bezpečnostný systém štátu je sústava inštitúcií verejnej správy, síl a prostriedkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zborov a služieb, právnických a fyzických osôb, súvisiacich právnych noriem, vzájomných väzieb a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa zaručuje bezpečnosť štátu, jeho občanov, materiálnych hodnôt a životného prostredia.
Uvedená definície teda nepriamo identifikuje nasledovných aktérov bezpečnostného systému:
- štátne orgány
- orgány samosprávy
- ozbrojené sily
- ozbrojené bezpečnostné zbory
- záchranné zbory a služby
- fyzické a právnické osoby
- Výkladový slovník terminológie bezpečnostného manažmentu (www.securityrevue.com)
Bezpečnostný systém predstavuje nástroj na tvorenie a uskutočňovanie bezpečnostnej politiky, na zaistenie bezpečnosti v danom prostredí, čase a na stanovený účel. Zahrňuje množinu základných inštitucionálnych a systémových nástrojov na zaistenie bezpečnosti občana, štátu, regiónu či kontinentu (ozbrojené sily, polícia, bezpečnostné a zásahové zbory), ale i monitorovacie a preventívne orgány a zložky pre analýzu a vytváranie novej bezpečnostnej politiky (vedeckovýskumné pracoviská, školy a pod.).
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky, v rámci EÚ ale aj v celom svete čoraz častejšie vyskytujú mimoriadne udalosti najmä prírodného charakteru ako sú napr. povodne, veterné smršte, požiare, zosuvy pôdy, hurikány a pod. V dôsledku čoraz častejšie sa vyskytujúcich prírodných a človekom spôsobených katastrof sa štáty na celom svete začali zaoberať manažmentom rizík, ktorý identifikuje možné hrozby, ktoré ohrozujú obyvateľov, analyzuje ich a prijíma opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku a životného prostredia.
Opatrenia civilnej ochrany sa prijímajú v rámci nasledujúcich fáz krízového riadenia:
prevencia = > pripravenosť => reakcia => obnova
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce riziká na území Slovenskej republiky patria:
- povodne (v poslednom období najmä prívalové povodne);
- zosuvy pôdy;
- snehové kalamity;
- veterné smršte;
- požiare;
- nebezpečné látky (úniky, nálezy skládky).
Dokumenty EÚ zaoberajúce sa rizikami:
- Európska bezpečnostná stratégia,
- Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ,
- Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy,
- Nové rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany
Niektoré dokumenty SR zaoberajúce sa rizikami:
- Operačný program Kvalita životného prostredia na obdobie 2014 – 2020 schválený uznesením vlády SR č.175 zo 16. apríla 2014,
- Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2012 schválená uznesením vlády SR č. 325 z 26. júna 2013,
- Bezpečnostná stratégia SR,
- Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy schválená uznesením vlády č. 148 z 26. marca 2014.
Najdôležitejším dokumentom civilnej ochrany v rámci identifikácie rizík nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky je analýza územia.
Analýza územia sa vypracováva na 3 úrovniach:
- okresnej,
- krajskej,
- národnej.
Dokument je vypracovávaný na základe zákona NRSR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších právnych
predpisov a pokynu generálnej riaditeľky sekcie krízového riadenia MV SR č. XXVI/2, ktorým sa upravuje štruktúra a obsah dokumentu
vypracovávaného na všetkých úrovniach štátnej správy s názvom „Analýza územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí“
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, každé ministerstvo „vedie prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzuje tieto riziká a prijíma opatrenia na odstránenie ich príčin.“
Základná definícia rizika
R= P x D
R- riziko systému
P- príčiny vzniku MU, pričom P≤ 1
D- dôsledky MU (v peňažných alebo fyzikálnych jednotkách)
Proces riadenia rizík sa skladá z nasledujúcich fáz:
- Identifikácia rizík
- Hodnotenie rizík
- Riadenie rizík
- Monitorovanie a kontrola
Legislatíva:
- ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ,
- zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
- zákon NRSR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších právnych predpisov,
- zákon č. 129/ 2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 179/ 2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
- z. č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre
- z. č. 261/2002 z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií.
Krízové situácie / krízové stavy
Krízová situácia je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení stanovených podmienok vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadnu situáciu.
(Zákon č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
Mimoriadnou udalosťou sa v našich podmienkach rozumie živelná pohroma, technologická havária, teroristický útok alebo kumulácia ich účinkov - katastrofa. (Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)
Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Menej častými sú technologické havárie sprevádzané výbuchmi a rozsiahlejšie požiare.
Pojem krízový stav sasícev súčasných platných právnych normách nevyskytuje, avšak jeho vysvetlenie podáva dokument „Terminologický slovník krízového riadenia a zásady jeho používania“, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 523 zo 6. júla 2005. Definícia znie:
„Právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd“.
Pojem „krízového stavu“ teda, na rozdiel od „krízovej situácie“ počíta aj s časom vojny a vojnového stavu.
Prehľad právomocí
|
prezident republiky |
vypovedanie vojny |
na základe rozhodnutia NR SR |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
|
vojnový stav |
na návrh vlády SR (na celom území SR) |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
výnimočný stav |
na návrh vlády SR (len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní). |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
|
vláda SR |
núdzový stav |
len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
|
mimoriadna situácia |
ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť okresného úradu, a obce, právnickej osoby a fyzické osoby |
Zákon č.42/1994 |
|
okresný úrad v sídle kraja
|
mimoriadna situácia |
ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu |
Zákon č.42/1994 |
|
okresný úrad
|
mimoriadna situácia |
vo svojom územnom obvode |
Zákon č.42/1994 |
|
starosta obce |
mimoriadna situácia |
vo svojom územnom obvode |
Zákon č.42/1994 |
|
podnikateľ |
ohrozenie |
vo svojej pôsobnosti |
Zákon č.42/1994 |
Problematiku upravujú zákony:
- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
- Zákon 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu mimo času vojny a vojnového stavu
- Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
Orgány krízového riadenia v Slovenskej republike
(prehľad orgánov krízového riadenia a príslušná legislatíva)
Orgány krízového riadenia sa zaoberajú riadením procesov, ktoré súvisia s riešením kríz.
Orgánmi krízového riadenia sú:
- vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
- Národná banka Slovenska,
- bezpečnostná rada kraja
- okresný úrad
- bezpečnostná rada okresu
- obec
Výkonným orgánom orgánu krízového riadenia je krízový štáb. Krízový štáb nie stálym orgánom, aktivuje sa až pri bezprostrednom nebezpečenstve vzniku krízovej situácie alebo pri vyhlásení krízového stavu, pôsobí iba dočasne.
Problematiku orgánov krízového riadenia upravujú:
a) bezpečnostné rady
- Ústavný zákon NR SR č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru
- Štatút Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením vlády SR č. 1177/2004 (z 8.decembra 2004), zmeny a doplnenia schválené uznesením č. 702/2015 (z 16.decembra 2015)
- Rokovací poriadok Bezpečnostnej rady kraja schválený uznesením vlády SR č. 152/2017 (z 5. apríla 2017)
b) krízové štáby
Zákon NR SR č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)
Prehľad najdôležitejších činností a právomocí orgánov krízového riadenia
Pozn.: nasledujúci text predstavuje len selektívny výber najdôležitejších činností orgánov krízového riadenia. Záujemcom o viac informácií odporúčame preštudovanie uvedenej legislatívy.
1) Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (BR SR)
- predsedom BR SR je predseda vlády
- podpredsedom BR SR je podpredseda vlády poverený predsedom BR SR
Okrem predsedu vlády SR (predsedu BR SR) sú členmi BR SR:
- minister financií
- minister obrany
- minister vnútra
- minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
- minister hospodárstva
- minister dopravy a výstavby
- minister spravodlivosti
- minister zdravotníctva
Prezident SR má právo navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach.
Pôsobnosť BR SR:
v mieri = poradný orgán (podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, pripravuje pre vládu návrhy /okrem iných/ na riešenie vzniknutej krízovej situácie; a ďalšie činnosti)
v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu ak je znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci (s výnimkami)
2) Bezpečnostná rada kraja
Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. Ďalšími členmi sú:
a) zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany SR,
b) riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
c) riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru,
d) predseda vyššieho územného celku
Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje odbor krízového riadenia okresného úradu v sídle kraja.
Bezpečnostná rada kraja:
- na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie pripravuje a prijíma opatrenia na zaistenie bezpečnosti kraja a návrhy na riešenie krízových situácií v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom a predkladá ich Bezpečnostnej rade SR
- je oprávnená ukladať záväzné úlohy subjektom v územnom obvode kraja prostredníctvom svojich členov a vyžadovať informácie o ich plnení na základe prijatých uznesení BR kraja
V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada kraja:
- koordinuje činnosť obvodných úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,
- vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií
- plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení
3) Bezpečnostná rada okresu
- vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného úradu
- pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie
Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu. Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku, s organizovaním činnosti na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku a iné činnosti.
Na zabezpečenie plnenia uvedených úloh bezpečnostná rada okresu ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.
V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada okresu:
- koordinuje činnosť okresných úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,
- vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
- plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom a obvodným úradom v sídle kraja pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.
4) Vláda (okrem iných činností):
- prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,
- riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení krízovej situácie i pri príprave na ňu, rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov,
- rozhoduje o vyžiadaní pomoci zo zahraničia,
- zriaďuje ústredný krízový štáb
ústredný krízový štáb (jeho predsedom je minister vnútra SR) okrem iných činností:
- v období krízovej situácie koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, krízových štábov a ďalších zložiek.
- spolupracuje s BR SR pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
- kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie.
5) ministerstvá (okrem iných činností):
- zriaďujú krízový štáb,
- vedú prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzujú ich prijímajú opatrenia na odstránenie ich príčin, rozhodujú o opatreniach na riešenie krízových situácií
6) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (navyše k činnostiam ministerstiev):
- zabezpečuje činnosť ústredného krízového štábu a organizuje jeho odbornú prípravu
- organizuje a riadi prípravu orgánov štátnej správy a samosprávy, koordinuje činnosť orgánov krízového riadenia pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení, koordinuje prípravu krízových štábov ministerstiev(a iné činnosti)
7) Okresný úrad (okrem iných činností):
- plní úlohy civilnej ochrany,
- vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
- zriaďuje krízový štáb,
- koordinuje činnosť obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení,
- plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom.
8) Obec (okrem iných činností):
- plní úlohy civilnej ochrany,
- zriaďuje krízový štáb,
- vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
- vyžaduje poskytnutie pomoci od okresného úradu,
- zhromažďuje osobné údaje o počte osôb a totožnosti osôb, ktoré sa v čase krízovej situácie nachádzajú na území obce,
- plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom a okresným úradom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení.
Pozn.: úlohy pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení plní aj Národná banka Slovenska.
