Stredisko lavínovej prevencie oslavuje 50. výročie svojho vzniku

Stredisko lavínovej prevencie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou Horskej záchrannej služby, je  v hľadáčiku turistov najmä  v zimnom období.  Stredisko oslávi 50.  výročie svojho vzniku symbolicky 5. novembra 2022  nástupom zimnej turistickej uzávery.

Významné jubileum oslávi formou konferencie v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Pre laickú i odbornú verejnosť sú v tento deň pripravené prednášky z oblasti lavínovej problematiky a tiež ukážky lavínového vybavenia. V rámci dňa horskej služby Pri príležitosti 50. výročia Strediska lavínovej prevencie pripravila HZS súbežne ukážky záchranárskej činnosti a techniky v areáli Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa. Cieľom je priblížiť verejnosti náročnosť tohto povolania, ktoré je zároveň pre horských záchranárov viac poslaním ako zamestnaním.

„Lavíny predstavujú v zimnom období pre návštevníkov hôr najväčšie nebezpečenstvo. Zasypaná osoba má po 15 minútach zasypania 93-percentnú šancu na prežitie. Po 30-tich  minútach sa šance na prežitie znižujú na 40 percent,  a po 45 minútach je šanca na prežitie 26-percentná. Po 90-tich  minútach je nádej, že záchranári nájdu obete živé, len 15-percentná. Prácu všetkých horských záchranárov,  lavínových špecialistov, kynológov  ich dobrovoľným kolegov, operátorov si nesmierne vážim. Pri príležitosti 50. výročia vzniku Strediska lavínovej prevencie im chcem poďakovať  za ich plné nasadenie, odvahu, profesionalitu a osobnú angažovanosť,"  povedal minister vnútra SR Roman Mikulec.

Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby má nenahraditeľný prínos pre prácu horských záchranárov, ako aj pre potreby a bezpečný pobyt turistov či lyžiarov v horách. Na dennej báze totiž zbiera správy a vyhodnocuje lavínovú situáciu podľa medzinárodných pravidiel. Odbornú i laickú verejnosť pravidelne  informuje o výskyte snehovej pokrývky, výstrahách a hroziacom lavínovom nebezpečenstve. Tragickým udalostiam na horách predchádza vykonávaním preventívnych opatrení,  ako je napríklad odstrel lavín pomocou stacionárnych a mobilných systémov na uvoľňovanie lavín. 

História vzniku Strediska lavínovej prevencie HZS

Pri príležitosti 50. výročia  vzniku sa v spomienkach vedenie Strediska lavínovej prevencie  vracia aj do roku 1924, kedy sa problematikou lavín začali ako prví  intenzívne zaoberať  lesníci. V tom období lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila časť horskej osady Rybô a zabila 18 obyvateľov.

Po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na  južných svahoch Nízkych Tatier sa pozorovaním vývoja podmienok vzniku lavín začínali zaoberať  viaceré skupiny odborníkov.  Na Chopku vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ pod vedením Ing. Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberala Výskumná stanica TANAPu pod vedením Dr. Ing. Ladislava Kňazovického CSc. a Ing. Miliča Blahouta.  V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa začínali systematickejšie vykonávať aj profily snehovej pokrývky zamestnancami HS a TANAPu v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto činnosť vykonávali pracovníci HS v Jasnej, v rokoch 1964 až 1968 to bol prof. Karol Špánik a v rokoch  1968 až 1972 to boli Ing. Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala. 

Zlom  nastal  v roku 1968, po lavínovej tragédii  na Kubínskej holi, kedy padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé  Slovensko - Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Budova a priestory Strediska lavínovej prevencie boli skolaudované a dané do užívania v novembri 1972.  

Historicky najväčšie lavínové nešťastia na Slovensku

Lavína na Kubínskej holi zachytila 53 lyžiarov, zahynulo pod ňou 6 vysokoškolákov. Lavína pri Popradskom Plese v Mlynickej doline si vyžiadala 12 ľudských životov študentov strednej školy, účastníkov povinného lyžiarskeho výcviku.

V medzinárodnom meradle Stredisko lavínovej prevencie spolupracuje na úrovni lavínových komisií ICAR s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom, Slovinskom, Nórskom, USA a Kanadou. Okrem preventívnej a záchranárskej činnosti  vykonáva aj edukačnú činnosť.