Svetový deň civilnej ochrany: 1. marec
01. 03. 2023.jpg)
Ministerstvo vnútra prostredníctvom Sekcie krízového riadenia a odborov krízového riadenia na okresných úradoch a súčasne dobrovoľníckych organizácii v rámci civilnej ochrany 24 hodín denne/7 dní v týždni chráni životy, zdravie a majetok občanov Slovenska.
Pri príležitosti Svetového dňa civilnej ochrany, ktorý si pripomíname 1. marca, rezort upriamil pozornosť verejnosti na úlohy národných služieb v oblasti civilnej ochrany. V čase vzniku mimoriadnej udalosti či vyhlásenia mimoriadnej situácie zabezpečuje varovanie obyvateľov, riadi a vykonáva záchranné práce, poskytuje núdzové ubytovanie, núdzové zásobovanie, vykonáva protiradiačné a protichemické a protibiologické opatrenia, zabezpečuje ukrytie či evakuáciu.
„Na Slovensku sa nachádza približne 1500 odolných a plynotesných úkrytov, z toho približne jedna štvrtina sa nachádza v Bratislave a zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnených po celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu okolo 250 tisíc ukrytých. Pre zvyšnú populáciu sa ráta s budovaním tzv. jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne v rodinných domoch a iných stavbách. V rámci celého Slovenska je takýchto ochranných úkrytov takmer 312-tisíc pre viac ako sedem a pol milióna ľudí," vysvetlil minister vnútra SR Roman Mikulec.
Jeden z týchto úkrytov v lokalite Pod Kalváriou v Prešove ministerstvo vnútra sprístupnilo 30-tim študentom strednej zdravotnej školy. V rámci prezentácie činnosti kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany Jasov (KCHL CO) získali poznatky z postupu varovania, evakuácie a ukrytia. Oboznámili sa tiež s priestormi úkrytu, ako sa v úkryte správať a čo si so sebou do úkrytu zabaliť.
Prehľad všetkých úkrytov podľa krajov dostupný na webovej stránke rezortu vnútra https://www.minv.sk/?Ukrytie
V rámci civilnej ochrany existuje hneď niekoľko dôležitých pojmov, ktoré je dôležite poznať.
Mimoriadna udalosť vzniká: môže ísť živelnú pohromu (prívalové dažde, povodne, krupobitie, zosuvy pôdy, snehové kalamity, veterné smršte a pod.), o haváriu (únik nebezpečnej látky, požiare a výbuchy s únikom nebezpečných látok a pod.), o katastrofu (porušenie vodných nádrží, havárie jadrových zariadení, letecké, železničné, cestné, lodné nehody spojené s požiarmi a s únikom nebezpečných látok a pod.), taktiež o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (pandémia COVID-19, chemické biologické alebo fyzikálne ohrozenie zdravia veľkého počtu obyvateľstva a pod.), či hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky a teroristický útok.
Mimoriadna situácia sa vyhlasuje, pričom ide o obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, obdobie, počas ktorého sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia a majetku opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia a obdobie, počas ktorého sa vykonávajú činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnych udalosti.
Zamestnanci civilnej ochrany sa v súčasnosti podieľajú aj na zabezpečení úloh súvisiacich s vyhlásenou mimoriadnou situáciou na celom území SR z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II stupňa pandémie COVID -19, vojnou na Ukrajine, nelegálnou migráciou, zemetrasením v Turecku a Sýrii, či poskytovaním humanitárnej pomoci.
„Rok 2022 bol z kontexte civilnej ochrany jedným z najťažších a v nasadení nepoľavujeme," povedala generálna riaditeľka Sekcie krízového riadenia MV SR Michaela Kaňová.
„Minulý rok sme na Slovensku zaznamenali 222 mimoriadnych udalostí a 102-krát bola vyhlásená mimoriadna situácia. V úvode tohto roka sme len za január zaznamenali 41 mimoriadnych udalostí. Riešili sa snehové kalamity, povodne, zosuvy pôdy, požiare aj únik nebezpečnej látky," dodala vedúca oddelenia civilnej ochrany Sekcie krízového riadenia MV SR Denisa Holubčíková.