Participácia a ústredné orgány štátnej správy

Základné informácie

• Zaradenie: podaktivita 1 - Participácia a ústredné orgány štátnej správy
• Téma: podpora budovania kapacít pre participáciu na úrovni ústredných orgánov štátnej správy
• Obdobie realizácie: február 2022 - november 2023
• Zapojení experti a expertky: Alexandra Poláková Suchalová, Anna Šestáková, Miroslava Dujičová, Michal Sedlačko, Richard Lukačka, Samo Čevela, Bystrík Antalík, Miloš Deset, Adriana Kováčová, Jakub Adámek, Veronika Fajbíková, Lucia Lacika
• Financovanie: tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa

Nastavenie legislatívneho procesu v oblasti tvorby tzv. vládnych návrhov zákonov prostredníctvom Zákona o tvorbe právnych predpisov vytvára vhodné podmienky pre participáciu. Dôležitými prvkami, ktoré sú kľúčové z hľadiska podpory participácie bolo zavedenie: povinnosti zverejnenia predbežnej informácie, povinnosti verejného vypočutia, medzirezortného pripomienkového konania otvoreného pre verejnosť vytvorenia možností vznesenia individuálnych aj hromadných pripomienok spojených s povinným rozporovým konaním (v niektorých špecifických situáciách upravených legislatívou), ako aj povinnosti vypracovania Správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu. Napriek takto vytvoreným predpokladom prostredníctvom Zákona o tvorbe právnych predpisov, poskytujúcim  vysoký štandard formálneho zapojenia verejnosti, ÚOŠS bojujú so schopnosťou dostatočne zvnútorniť podstatu participácie a efektívne zapojiť verejnosť do tvorby verejných politík (špeciálne na národnej úrovni).

Súčasne sa treba úprimne spýtať, či vieme o existujúcej participatívnej praxi v prostredí ÚOŠS dosť na to, aby sme vedeli zabezpečiť proces optimalizácie kvality riadenia participatívnych procesov. Odpoveď je jednoduchá o stave riadenia participatívnych procesov na úrovni tvorby konkrétnych národných politík, či na úrovni inštitúcií (samotných ÚOŠS), ako aj miery dodržiavania legislatívnych inštitútov na podporu participácie, nedisponujeme dostatočným poznaním a ani dátami. Nevyhnutným predpokladom pre identifikovanie slabých miest participácie je pochopenie príčin úspechu/neúspechu participatívnych procesov v rámci existujúcej aplikačnej praxe.

Výsledky participatívnych procesov nie sú len produktom snahy jednotlivcov, ale aj odrazom fungovania širšieho systému, funkčnosti procesov a riadenej podpory, ktorú vlastníci participatívneho procesu, teda verejné inštitúcie, poskytujú alebo naopak neposkytujú tým, ktorí sú poverení realizáciou a riadením participatívneho procesu. Ak chceme zabezpečiť profesionalizáciu, štandardizáciu a optimalizáciu participatívnej praxe v rámci ÚOŠS, musíme sa zamerať na:

• zabezpečenie systému podpory pre ÚOŠS a zamestnancov poverených realizáciou participatívnych procesov - program Učiace sa inštitúcie,
• diagnostiku a zhodnotenie existujúceho stavu kvality a riadenia participatívnych procesov na úrovni ÚOŠS - analytické činnosti,
• analýzu účasti verejnosti na legislatívnom procese na vládnej úrovni SR - participácia v legislatívnom procese,
• štandardizáciu participatívnych procesov - nové pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík,
• budovanie nástrojov pre monitoring a hodnotenie stavu participácie - Index participácie,
• reprezentatívny prieskum Participácia, občan a verejnosť - prieskum,
• zvyšovanie účasti MNO na tvorbe a implementácií verejných politík - participácia a MNO,
• participatívna tvorba syláb pre predmet participatívna tvorba verejných politík - participácia a vysoké školy.