Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Európske programy

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 5. december 2022, pondelok
 

Vláda schválila návrh reformnej novely zákona o integrovanom záchrannom systéme

09. 11. 2022

Plán obnovy a odolnosti logo

Posilnenie pôsobnosti rezortu vnútra na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám,  najmä ustanovenie spoločných postupov a koordinácie záchranných zložiek na operačnej i taktickej úrovni sú predmetom návrhu novely zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorú na rokovanie vlády predložil minister vnútra Roman Mikulec.

Novela z dielne rezortu vnútra je reakciou na závery, ktoré vyplynuli z tvorby Koncepcie organizácie a rozvoja IZS do roku 2027. Je tiež dôležitá aj pre rozvojové a reformné opatrenia, ktoré chce ministerstvo vnútra financovať z Plánu obnovy a odolnosti.

Vzniknú integrované bezpečnostné centrá

Začne sa s budovaním  integrovaných bezpečnostných centier /IBC/ ako kľúčového prvku vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti. „IBC budú mať podobu moderných krízových manažérskych a technologických priestorov s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Súčasne sa z ekonomického hľadiska dosiahne tzv. úspora z rozsahu:  na spoločnom IBC môžu všetky záchranné zložky množstvo funkcionalít a služieb zdieľať a využívať lacnejšie. IBC musí zároveň spĺňať priestorové a bezpečnostné štandardy, ktoré sú nevyhnutné pre prevádzku pracoviska tohto typu.

Rezort vnútra chce v rámci Plánu obnovy a odolnosti vybudovať minimálne 2 takéto centrá, jedno z nich v Košiciach.  Na IBC by sa v zmysle koncepcie organizácie a rozvoja IZS malo transformovať všetkých 8 súčasných koordinačných stredísk IZS.

Vzdelávanie širokej verejnosti a zvyšovanie odbornosti

Zákon vytvára podmienky pre  zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému: zavádza sa  inštitút odbornej spôsobilosti, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu IZS  pre  riešenie pomoci v tiesni. „Vytvorí sa tiež mechanizmus  akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb,“ doplnila Michaela Kaňová, generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia MV SR.

Ministerstvo vnútra sa bude vo zvýšenej miere venovať preventívno-výchovnej činnosti na úseku IZS pre odbornú a laickú verejnosť. Aj keď znalosti obyvateľstva Slovenskej republiky o záchranných zložkách a tiesňových číslach sú podľa prieskumu Eurobarometra veľmi dobré, pre budúcnosť je dôležité zvyšovať povedomie o pomoci v tiesni, o rozpoznávaní ohrození a mimoriadnych udalostí,  o pripravenosti na krízové situácie či o znižovaní neoprávnených volaní na tiesňové čísla. Pre edukáciu obyvateľstva rezort vnútra vytvorí systémovú stratégiu. 

Policajný zbor bude začlenený medzi základné záchranné zložky IZS, ich rovnaké postavenie je dôležité  pre efektívnejšiu koordináciu.   

So zámerom unifikovať príjem a spracovanie tiesňových informácií je súčasťou novely aj návrh na  personálne posilnenie okresných úradov v sídle kraja, ktoré činnosť koordinačných stredísk IZS  primárne vykonávajú. Operátori operačného strediska záchrannej zdravotnej služby budú túto činnosť vykonávať len na vyžiadanie okresného úradu v sídle kraja.

Účinnosť novej legislatívy sa navrhuje od 1. apríla 2023.