Nedeľné zamyslenie Mons. Františka Rábeka

Radostné vítanie s nesprávnym očakávaním

02. 04. 2023 František Rábek

Nedeľné zamyslenie Mons. Františka Rábeka: Radostné vítanie s nesprávnym očakávaním

Na Palmovú nedeľu vám ponúkame zamyslenie Mons. Františka Rábeka, vojenského ordinára. 

Neraz sa stáva, že do rodiny prichádza nový člen – zať alebo nevesta. Je radostná svadba, všetci sa tešia. Radosť z manžela či manželky, z nevesty alebo zaťa, sa spája aj s predstavami o ňom či o nej, s očakávaniami ako sa bude prejavovať, čo bude pre nich robiť... Potom príde reálny život – a tento nový člen rodiny si počína inak, než sa od neho očakávalo. Nemusí robiť nič zlé, len nespĺňa predstavy svojej manželky či manžela, svojich svokrovcov. A býva z toho oheň na streche. Manželský partner sa sťažuje, že on či ona si to takto nepredstavovali, svokrovci dávajú svojím spôsobom najavo svoje sklamanie. Býva z toho veľa kriku, plaču, smútku – až po nenávisť, ktorá vrcholí rozvodom... 

Vo Svätom písme Pán Boh viackrát znázorňuje svoj vzťah k Izraelskému ľudu obrazom manželstva. Jeho láska má vyvrcholiť jeho príchodom k tomuto národu v osobe Mesiáša. A Boh tento sľub splnil. Prichádza v osobe svojho Syna. Ježiš mnohorakým spôsobom prejavoval lásku k ľuďom, postupne dával dôkazy o tom, že on je tým prisľúbeným Mesiášom. Pri svojom poslednom príchode do Jeruzalema ponúkol akoby svoju legitimáciu: dá si priviesť oslíka a na ňom vchádzal  do mesta. Ľudia porozumeli. Predsa takto vchádzal do mesta Šalamún, keď ho Dávid ustanovil za svojho nástupcu – sedel na Dávidovej oslici. Takto o mesiášskom kráľovi predpovedal prorok: „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici...“ Medzi ľudom prepuklo radostné vítanie – prevolávanie na slávu, mávanie ratolesťami. Toto radostné vítanie bolo spojené s predstavami o tom, čo pre nich Mesiáš urobí – ako sa ujme moci, oslobodí krajinu od Rimanov, nastolí blahobyt... On však zostáva aj po tomto triumfálnom vstupe pokorný, vyučuje v chráme, usmerňuje ľudí k životu podľa Božej pravdy. Keď ho predstavitelia náboženstva a národa zatknú ako bohorúhača, nebráni sa, ticho všetko znáša – to v mnohých vyvolalo sklamanie. Takto si Mesiáša nepredstavovali. To vlastne ani nie je Mesiáš. Odmietajú ho a dávajú svoj hlas za jeho ukrižovanie. Hosanna sa mení na Ukrižuj! Je to rozvod s tým, ktorý mal byť ženíchom Božieho ľudu... 

Aj v našom prípade je dôležité poznávať, kto je Ježiš Kristus, čo on znamená pre nás, uveriť v jeho lásku voči každému z nás, voči celej Cirkvi. Súčasne však je potrebné mať na zreteli, že nesmieme na neho premietať naše predstavy a naše očakávania. A ak, tak s tou dôležitou podmienkou: „Buď vôľa tvoja...“.  On je Boh. Jeho myšlienky nie sú naše myšlienky a jeho cesty nie sú našimi cestami (por. Iz 55, 8). Aj keď nadviazal s nami Boh cez svojho Syna dôverný vzťah lásky, stále je potrebné uvedomovať si, že my máme prijímať jeho vôľu, dať sa ním formovať a nedožadovať sa splnení našich predstáv. V opačnom prípade prichádza aj u kresťanov k pocitu sklamania sa v Kristovi s následným oslabením vzťahu k nemu, alebo priamo k rozídeniu sa  sním... 

Ježiš prijal aj odmietnutie od svojho národa, kruté umučenie od pohanov a všetko to premenil na lásku k Otcovi i voči ľuďom. Miloval nás až do krajnosti, až po kríž. Kristus na kríži nám ponúka svoju bezhraničnú lásku a pozýva nás, aby sme mu aj my bezpodmienečne dôverovali – veď jeho cesta neskončila ani na kríži, ani v hrobe, ale vyústila v zmŕtvychvstaní a v dome nebeského Otca. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, tak jediným vodcom  je Ježiš Kristus. On povedal: „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 7). (Zdroj: Rádio Lumen)