Základné informácie

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný fenomén, ktorý zasahuje krajiny po celom svete. Boj proti tomuto fenoménu je neľahký aj vzhľadom na to, že sa neustále objavujú nové spôsoby jeho páchania. Podobne ako mnohé iné nelegálne činnosti, aj obchodovanie s ľuďmi organizujú najmä rozsiahle, hierarchicky štruktúrované zločinecké skupiny. Obchodníci s ľuďmi prekračujú hranice suverénnych štátov vďaka moderným technickým a komunikačným systémom, ako aj nepriaznivým podmienkam spôsobených hospodárskymi či humanitárnymi krízami, a prekážkam vo vzájomnej komunikácii príslušných orgánov zodpovedných za boj proti tomuto fenoménu.

Popri obchodovaní s drogami a nelegálnom obchode so zbraňami sa z obchodu s ľuďmi stal jeden z troch najvýnosnejších a zároveň aj najrýchlejšie sa rozvíjajúcich druhov organizovanej trestnej činnosti.

Vo všeobecnosti sa odhaduje, že počty odhalených prípadov nahlásených oficiálne jednotlivými krajinami tvoria len špičku ľadovca. Okrem strachu obetí, často aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi k latencii tejto trestnej činnosti významne prispieva taktiež rozdielnosť v metodológii zberu údajov a dokonca rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách. Je zrejmé, že bez masívnej reakcie orgánov činných v trestnom konaní zostane obchodovanie s ľuďmi pre páchateľov naďalej nízkorizikovou činnosťou s vysokými ziskami. Ide pritom o vážne porušovanie ľudských práv – zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie proti ich vôli s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Nezriedka sú obete obchodovania s ľuďmi týmito následkami poznačené na celý život.

Definícia obchodovania s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi je zločin, pri ktorom je človek klamstvom alebo podvodom a pod zámienkou dobre platenej práce zlákaný, prepravený na iné miesto, zastrašovaný, vydieraný, alebo násilím zneužívaný na rôzne formy vykorisťovania s cieľom ekonomického zisku pre obchodníka. Vykorisťovanie môže mať podobu nútenej prostitúcie, nútenej práce vrátane núteného žobrania, núteného sobáša, nútenej kriminality, odoberania orgánov, tkanív či buniek a pri deťoch aj nezákonnej adopcie. Definícia obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike v aktuálnom znení skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi (§ 179) je uvedená v Trestnom zákone.

Prvú všeobecne prijatú definíciu obchodovania s ľuďmi obsahuje dodatkový protokol k Dohovoru Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný v Palerme dňa 14. decembra 2000. Protokol bol v mene Slovenskej republiky podpísaný 15. novembra 2001. Pre Slovenskú republiku protokol nadobudol platnosť 21. októbra 2004. Definícia obchodovania s ľuďmi podľa Palermského protokolu v sebe zahŕňa 3 základné vzájomne prepojené prvky, ktoré charakterizujú mechanizmus obchodovania s ľuďmi:

  • konanie: verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí,
  • prostriedky: hrozba alebo použitie násilia, iné formy donucovania, únos, podvod, lesť, zneužitie právomoci, zraniteľného postavenia,
  • účel: prostitúcia alebo iná forma sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Definíciu obchodovania s ľuďmi ďalej upravujú a definujú aj nasledovné medzinárodne záväzné dokumenty: