Základné informácie
Extrémizmus označuje prejavy a konania vychádzajúce z postojov ideológie krajne vyhrotenej k princípom demokratického právneho štátu, ktoré priamo alebo v určitom časovom horizonte, úmyselným verbálnym alebo fyzickým konaním pôsobia deštruktívne na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty, s cieľom presadiť vlastné ideologické ciele.
Medzi charakteristické črty extrémizmu patrí jeho útok na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, ako aj jeho snaha obmedziť, potlačiť, resp. znemožniť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich skutočnou alebo domnelou príslušnosťou k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine alebo pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.
Za konkrétnym druhom extrémizmu (napr. politický, náboženský, ekologický a pod.) môžu stáť rôzne ideológie, ich vzájomné prieniky a myšlienkové prúdy ovplyvnené napr. konšpiračným myslením, nakoľko práve konšpiračné naratívy sa neustále objavujú na extrémistických scénach, čo naznačuje, že môžu hrať dôležitú ideologickú úlohu a prispieť k radikalizácii smerujúcej k niektorej z foriem extrémizmu.
Radikalizácia označuje proces získavania, osvojovania a narastajúcej akceptácie ideológie, ktorá je v rozpore s demokratickými princípmi a ich atribútmi,medzi ktoré patrí aj systém základných práv a slobôd pre všetkých občanov bez rozdielu. Počas tohto procesu si jednotlivec pod vplyvom niektorej z foriem extrémizmu osvojí nový systém „hodnôt“, v rámci ktorého dochádza k „odklonu“ jednotlivca od demokratických princípov, práv a slobôd, čím sa postupne zvyšuje úroveň stotožnenia sa s určitou formou extrémistickej ideológie.
Osvojením si extrémistickej ideológie dochádza k zvýšeniu rizika, že jednotlivec nadobudne odhodlanie realizovať danú formu extrémizmu a presadzovania svojich názorov v praxi, a to aj použitím násilia, príp. vo finálnej fáze radikalizácie aj použitím prostriedkov terorizmu. Zjednodušene to znamená, že radikalizácia je proces tvoriaceho sa presvedčenia, zatiaľ čo násilný extrémizmus je výsledkom správania sa na základe týchto presvedčení.
Proces radikalizácie často začína v offline prostredí vplyvom rôznych sociálno-psychologických faktorov vplývajúcich na zraniteľnosť jednotlivca. Tento proces však nie je limitovaný len fyzickým prostredím, práve naopak, čoraz častejšie prebieha najmä v online prostredí. V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť, že radikalizácia by nemala byť vnímaná ako výlučne závislá od online prostredia, ale skôr ako proces podporený prítomnosťou jedinca v online prostredí. Zjednodušene, nie každý aktívny užívateľ internetu a sociálnych sietí sa zradikalizuje, avšak internet je jednou z niekoľkých pravdepodobných príčin radikalizácie, pričom môže vplývať na radikalizáciu osamelých aktérov rôznymi spôsobmi.