Nezvestné deti sú v Európe reálnym problémom už od roku 2005

Konferencia Európskej siete pre prevenciu kriminality (ďalej len „EUCPN“), ktorá sa konala v priebehu februára v belgickom Bruseli, okrem hlavných tém (Konferencia EUCPN – 1. časť) venovala značnú pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi. Nakoľko ide o jednu zo samostatných oblastí odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR, prinášame podrobnejšie informácie o dobrej praxi prezentované zástupcami členských krajín.

Ľahká korisť obchodníkov s ľuďmi

V apríli tohto roka bol publikovaný report na tému obchodovanie s ľuďmi, v ktorom je zahrnutá nová definícia - „maloletí bez sprievodu“ (unaccompanied minors).

Aktuálnu situáciu na konferencii priblížila Federica Toscano, vedúca advokácie a migrácie z organizácie Missing Children Europe. V rokoch 2014 až 2017 zmizlo v sedemnástich členských štátoch po príchode do Európy cca 30-tisíc detí. Približne každé šieste dieťa bez sprievodu je neskôr hľadané, pretože však neexistujú presné štatistiky, je veľmi náročné určiť skutočný počet stratených/nezvestných detí (priemerný vek je 13 rokov).

Foto: archív OPK

Nezvestné deti sú v Európe reálnym problémom už od roku 2005, kedy bol evidovaný nárast ich počtu. Zaujímavé však je, že táto štatistika časovo predchádza začiatku migračnej krízy. Osamelé deti nemajú väčšinou žiadny plán, preto sa stávajú ľahkou korisťou obchodníkov s ľuďmi. Zo začiatku bolo oficiálne ohlásené len jedno až dve percentá prípadov (!), po spustení osobitnej linky tento počet stúpol na päť percent a má zvyšujúcu sa tendenciu. Okrem faktu, že migranti sa často nezvyknú považovať za obete obchodovania s ľuďmi, problémom ostáva aj cezhraničný presah viacerých krajín. Nevyhnutnosťou by preto mala byť lepšia medzinárodná kooperácia, ktorá sa neskončí na vnútroštátnych hraniciach.

Pre tento účel bol spustený projekt INTERACT, do ktorého bolo zapojených šesť krajín rozdelených na dve skupiny. Tie dostali realistický, avšak fiktívny príbeh. Ich výstupy sú zhrnuté v on-line dostupnom reporte.

Zodpovední sú aj zamestnávatelia

Na konferencii sa prítomným prihovorila aj Anniina Jokinen z Európskeho inštitútu pre prevenciu a kontrolu trestnej činnosti, pridruženého k OSN. A. Jokinen predstavila severský projekt zameraný na prevenciu proti nelegálnemu zamestnávaniu a nútenej práci. Cieľovou skupinou sú najmä väčšie korporácie a zamestnávatelia, ktorým sa odporúča, aby kvôli znižovaniu nákladov nepodporovali nútenú prácu a vykorisťovanie (tzv. shady business – tieňové podnikanie).

Hra raz môže zachrániť život

Poslednou rečníčkou bola Zuzana Vatráľová zo slovenskej Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ktorá predstavila mobilnú aplikáciu SAFE. Aplikácia slúži potenciálnym obetiam obchodovania s ľuďmi a užívateľ v nej má možnosť prejsť procesom rozhodovania v rámci fiktívneho príbehu. Na konci aplikácia vyhodnotí, či by sa užívateľ stal alebo nestal obeťou. Zároveň ponúka základné informácie či tipy v rôznych oblastiach, ako napríklad cestovanie, cestovné doklady a iné.