Minister vnútra Ivan Šimko vystúpil v parlamente so správou o nelegálnej migrácii

15. 06. 2023

Problematika nelegálnej migrácie je dlhoročným problémom naprieč celou Európou, Slovensko k tejto problematike pristupuje zodpovedne. Minister vnútra SR Ivan Šimko vo štvrtok 15. júna 2023 v pléne Národnej rady SR informoval poslancov o stave, pripravenosti a prijatých opatreniach ministerstva vnútra v súvislosti s touto problematikou.

 „Robíme všetko pre to, aby sa občania Slovenskej republiky cítili bezpečne. Je dôležité zároveň zdôrazniť, že Policajný zbor neeviduje v tejto súvislosti žiaden bezpečnostný incident,” zdôraznil minister vnútra SR Ivan Šimko.

Minister vnútra poslancov informoval, že v roku 2022 boli na západobalkánskej trase zaznamenané najvyššie počty nelegálnych prekročení hraníc od roku 2015. Trendom zostáva, že ako v roku 2022, tak aj v roku 2023 nelegálni migranti o azyl v Maďarsku a ani v prvej krajine vstupu do Schengenu nežiadajú. "Slovensko je pre nich len tranzitnou krajinou, nie ich cieľovou stanicou,” zdôraznil minister Ivan Šimko.

V apríli 2023 bolo zistených 25 200 nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ, čo je o 25 % viac ako v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roku. Na trase cez centrálne Stredomorie v tomto roku zaznamenali viac ako polovica nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ, počet vstupov na ostatných migračných trasách do EÚ poklesol.

Policajný zbor eviduje od januára do mája 2023 na sekundárnej tranzitnej migrácií 7 183 cudzincov. Aktuálne sa týždenné priemerné počty pohybujú nad hranicou 655 zistených migrantov na sekundárnej tranzitnej migrácie.

Príklady realizovaných opatrení

Posilnené kontroly nelegálnej migrácie v oblasti slovensko-maďarskej hranice (na území SR a na území Maďarska)

Príslušné útvary Policajného zboru pravidelne komunikujú s maďarskou stranou vo veci zvýšeného výkonu spoločných hliadok na slovensko-maďarskej hranici. Policajný zbor prijíma opatrenia na odhaľovanie sekundárnej nelegálnej migrácie, na základe analýzy stavu a vývoja sekundárnej nelegálnej migrácie.

“Od 8. júna tohto roka sú príslušníci Policajného zboru opätovne vysielaní do spoločných hliadok na maďarské územie. Bývalé hraničné priechody a rizikové miesta sú kontrolované spoločnými hliadkami na maďarskom území,” povedal minister Ivan Šimko.

Pre Slovensko je totiž výhodnejšie, ak sú nelegálni migranti, ktorí smerujú na naše územie, zachytení a riešení na území Maďarska.

Dočasne personálne posilnené boli zároveň aj Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru s pôsobnosťou na južnej hranici SR vyslaním príslušníkov Policajného zboru z útvarov Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach a v Prešove.

Vyslanie príslušníkov Policajného zboru do Maďarska na posilnenie kontroly vonkajších hraníc a vyslania príslušníkov Policajného zboru do operácií agentúry Frontex

Na podporu posilnenia riadenia vonkajších hraníc boli po dohode s maďarskou stranou 
za účelom zníženia tlaku nelegálnej migrácie z Maďarska, na srbsko-maďarskej hranici realizované nasledovné vyslania:

•  od 20.10.2022 do 20.12.2022 - 39 príslušníkov Policajného zboru
•  od 09.01.2023 do 28.02.2023 - 38 príslušníkov Policajného zboru
•  od 01.03.2023 do 30.04.2023 - 29 príslušníkov Policajného zboru
•  od 01.05.2023 do 30.06.2023 - 16 príslušníkov Policajného zboru

"Zároveň sú príslušníci Policajného zboru vysielaní do spoločných operácii organizovaných agentúrou Frontex do iných krajín na západo-balkánskej trase ako napríklad Grécko, Bulharsko, Severné Macedónsko a iné,” konkretizoval minister I. Šimko. 

Dopady zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach

Prípadné zavedenie kontroly na vnútorných hraniciach nebude mať vplyv podľa odborníkov rezortu vnútra na zníženie nelegálnej migrácie.

Vnútorná hranica SR s Maďarskom má cca 654 km. Po odpočítaní vodnej plochy a ťažko priechodných horských oblasti, by bolo nutné zabezpečiť, teda kontrolovať, cca 400 km zelenej hranice a nasadiť príslušníkov Policajného zboru na kontroly na 36 hraničných priechodoch.

Aktuálne dostupné kapacity Policajného zboru nie sú dostatočné na zabezpečenie takýchto opatrení bez výrazného obmedzenia plnenia ďalších zákonných úloh Policajného zboru. Takéto opatrenia by znamenali aj značné finančné náklady. Podľa odborníkov rezortu vnútra Česká republika vykonávala kontrolu na cca 251 km hranice a 17 cestných hraničných priechodoch so SR s týždennými finančnými nákladmi cca 1. mil eur.

Riešenia na európskej úrovni

Na úrovni orgánov EÚ, osobitne Európskej komisie a Rady vrátane jej pracovných skupín, bolo a opakovane bude apelované na vydanie  usmernenia ako postupovať pri riešení návratov, pokiaľ ide o nelegálnych migrantov, na ktorých sa vzťahuje princíp „non-refoulment", a nie sú navrátiteľní z územia EÚ.  Reťazové readmisie nevyhostiteľných migrantov medzi členskými štátmi EÚ nie sú cestou ako sa so situáciou vysporiadať.

Naďalej je na všetkých úrovniach presadzované stanovisko SR k potrebe:

• posilniť riadenie vonkajších hraníc tak, aby kontroly vnútorných hraníc boli opatrením, ktoré sa používa ako posledná možnosť a na obmedzený čas so spojenými opatreniami, ak je to potrebné a ako  to  je uvedené  v Nariadení  Rady a Európskeho  parlamentu – Kódex schengenských  hraníc,
• zabezpečiť plnú implementáciu mandátu agentúry Frontex, vrátane aktívnej implementácie statusových dohôd o operačných aktivitách agentúry Frontex s krajinami západného Balkánu,
• pokračovať v krokoch, ktoré povedú k skorej harmonizácii vízovej politiky krajín západného Balkánu s vízovou politikou EÚ s cieľom zamedzenia nárastu prílevu cudzincov z tretích krajín,
• trvať na prepojení vízovej politiky a readmisií, prijímaní opatrení voči tretím krajinám, ktoré svoje záväzky v oblasti readmisií nedodržiavajú,
• zefektívnenie návratového mechanizmu EÚ do tretích krajín pôvodu nelegálnych migrantov za aktívneho využitia kapacít agentúry Frontex,
• posilnenie spolupráce v oblasti identifikácie osôb a vydávania náhradných cestovných dokladov.