V roku 2019 polícia riešila vyše 58-tisíc trestných činov
25. 02. 2020Na Slovensku bolo v uplynulom roku spáchaných 58.829 trestných činov. "V porovnaní s rokom 2018 je to o 2563 trestných činov menej," zhodnotila prvá viceprezidentka PZ Jana Maškarová na tlačovej konferencii v pondelok 24. februára 2020.
Páchanie trestnej činnosti v jednotlivých regiónoch podľa Maškarovej najviac závisí od hospodárskej a sociálnej situácie daného regiónu. "Kriminalitu nám vytvára alebo zvyšuje veľká hospodárska aktivita. Čiže na miestach, kde je najväčšia zamestnanosť, sú takisto najviac páchané trestné činy," spresnila.
Na 1000 obyvateľov bolo podľa štatistiky vytvorenej Prezídiom Policajného zboru priemerne spáchaných 10,78 trestného činu a najväčšia kriminalita bola v okrese Bratislava I, kde na 1000 obyvateľov pripadá 35,1 trestného činu. "V centre mesta je najviac páchaná ekonomická a počítačová kriminalita, a to je práve tým, že centrum mesta má vysokú koncentráciu firiem," povedala viceprezidentka Maškarová.
Okres s najnižšou kriminalitou v rámci Slovenskej republiky je okres Svidník, kde na 1000 obyvateľov pripadá 6,27 trestného činu, a v tomto okrese prevažuje majetková kriminalita, dodala.
Počet zistených činov násilnej kriminality podľa riaditeľa Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru Stanislava Španka od roku 2016 klesá a v porovnaní s rokom 2018 klesol o 241 trestných činov. Najvyšší podiel násilných trestných činov bol zaznamenaný v Košickom kraji a dosiahol hodnotu 904.
Stanislav Španko priblížil, že v roku 2019 bolo na Slovensku spáchaných 76 vrážd, čo je o deväť prípadov viac ako v predchádzajúcom roku. "V hodnotenom období sme zaznamenali 16 úkladných vrážd, z ktorých sa sedem podarilo vyjasniť. Najviac vrážd bolo spáchaných v okrese Dunajská Streda – a to sedem," povedal. Dodal, že počet objasnených vrážd je vyšší o 12 prípadov, čo výrazne prispelo k tomu, že Slovensko dosiahlo historicky najvyššiu objasnenosť vrážd.
Viceprezidentka Jana Maškarová doplnila, že sa väčšinou stretávajú s vraždami spáchanými v afekte. "K tým úkladným vraždám by som sa vyjadrila v krátkosti, že tých sedem objasnených vrážd súvisí aj s kauzou vraždy Kuciak - Kušnírová, ale ide aj o prípady vrážd prokurátorov," dodala.
Enviropolícia minulý rok najčastejšie riešila krádeže dreva, a to v 618 prípadoch. Ako povedal riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia PZ Mário Kern, v roku 2019 vyšetrovali takmer 1600 prípadov environmentálnej trestnej činnosti. "Z pohľadu vážnosti však môžeme za vážne považovať 277 prípadov trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi, kde bola zistená trestná činnosť so škodou predbežne vyčíslenou na 6,6 milióna eur," uviedol Mário Kern. Zdôraznil, že problémy v oblasti odpadov sú v rámci celého Slovenska. Krádeže dreva sú podľa šéfa envirokriminalitov najväčším problémom hlavne na strednom a východnom Slovensku.
Priblížil tiež, že z celkového počtu prípadov za rok 2019 páchateľov obvinili v 887 prípadoch. Predstavuje to objasnenosť prípadov na úrovni 56 percent. "V závislosti od druhu spáchaného trestného činu hrozí páchateľovi trest do výšky desiatich rokov, avšak v prípade protiprávneho použitia nebezpečných materiálov môže byť trestom aj doživotie," povedal Mário Kern.
Podotkol, že aktuálne výsledky enviropolície sú ovplyvnené zásadnými organizačnými zmenami v rámci Policajného zboru. "Vo všetkých ôsmich krajských riaditeľstvách Policajného zboru boli zriadené samostatné pracoviská na boj s environmentálnou trestnou činnosťou a ich aktivita sa postupne začína prejavovať najmä v počte odhalených trestných činov," doplnil.