Vyšetrenie na detektore lži by malo byť súčasťou výberového konania manažmentu polície či inšpekcie
Minister vnútra Roman Mikulec vníma navrhované vyšetrenie na detektore lži ako nadstavbu výberového konania na prezidenta Policajného zboru, nie nosné kritérium. Poukazuje na to, že v súčasnosti sa už využíva aj v komerčnom sektore a niektorých odvetviach štátnej správy.
„Treba si uvedomiť, že toto vyšetrenie je dnes súčasťou výberových konaní mnohých komerčných firiem. Vyšetrenie na polygrafe je vyžadované na niektoré funkcie aj v rámci štátnej správy v Slovenskej republike, takže neprichádzame so žiadnou extrémnou novinkou," poznamenal minister. Ide podľa neho o umocnenie výberového konania, „niečo ako psychotesty".
Psychofyziologické overovanie pravdovravnosti je proces, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby praktizujúce nepravdovravné správanie na základe tzv. polygrafu, ktorý vizuálne a priebežne zaznamenáva simultánne zmeny v kardiovaskulárnom, respiračnom a elektrodermálnom systéme.
Zámer z programového vyhlásenia vlády prehodnotiť voľbu policajného prezidenta tak, aby sa posilnil vplyv ministra vnútra, nepovažuje minister Mikulec za porušenie deklarovanej transparentnosti. Vyhlásil, že všetky veci z programového vyhlásenia sa rozpracujú tak, aby v čo najväčšej možnej miere zachovali transparentnosť.
Celý rozhovor s ministrom Romanom Mikulcom
Vláda v programovom vyhlásení navrhla, aby prezident PZ, ale aj ďalší vrcholoví predstavitelia polície a inšpekcie Ministerstva vnútra SR boli pri prijímaní podrobení skríningovému vyšetreniu, tzv. detektoru lži. Taktiež budú musieť zdokladovať svoj majetok a majetok osôb, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti, pričom sa budú zohľadňovať aj ich pôžičky a ostatné pasíva. Prehodnotiť sa má tiež súčasná právna úprava menovania a odvolávania prezidenta PZ tak, aby sa posilnil vplyv ministra vnútra.
Súčasný postup pri výbere vrcholových manažérov polície a inšpekčnej služby ustanovila novela zákona č. 73/1998 o štátnej službe účinná od 1. februára 2019. O post prezidenta PZ sa v súčasnosti môže uchádzať absolvent vysokoškolského vzdelania II. stupňa, ktorý je okrem iného najmenej 10 rokov v policajnej službe, má špecializované policajné vzdelanie, 5-ročnú riadiacu prax a nebol odsúdený za spáchanie trestného činu. Pred výberovou komisiou uchádzač obhajuje vlastnú koncepciu a zámery pri riadení polície.
Obdobné predpoklady musí preukázať aj uchádzač o kreslo šéfa inšpekčnej služby, od ktorého sa vyžadujú okrem iného najmenej desaťročné skúsenosti v službe kriminálnej polície alebo v inšpekčnej službe, prípadne v službe väzenskej a justičnej stráže alebo prokurátorská prax v trestnom konaní, a tiež najmenej päťročná riadiaca prax v niektorej z týchto oblastí.
Odbornosť, skúsenosti a bezúhonnosť uchádzačov na jar 2019 pri prvej voľbe funkcionárov posudzovali komisie vytvorené zo zástupcov ministerstva vnútra, polície, inšpekcie, generálnej prokuratúry, policajnej akadémie a zo zástupcov odborov. V komisii pre voľbu riaditeľa inšpekčnej služby uchádzačov hodnotili aj zástupcovia rezortov spravodlivosti a financií. Tieto komisie si schválili rokovacie poriadky o tom, ako sa budú uchádzači hodnotiť, atď, ktoré, rovnako ako zápisnice o priebehu VK boli zverejnené. Komisie určili ministerke vnútra kandidátov vhodných na výkon funkcií a tá z nich na každý post odporučila troch členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbor potom navrhol vymenovať konkrétneho kandidáta.
Zdroj: MV SR, TASR
