Druhá adventná nedeľa

&bratislava, 10. 12. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Iz 40,1-5.9-11  

Biblický text:  

Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky dvojmo za každý svoj hriech. Čuj ! Ktosi volá: "Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie, lebo sa ozvali ústa Pánove." Vystúp na vysoký vrch, blahozvesť Siona, pozdvihni mocne svoj hlas, blahozvesť Jeruzalema! Pozdvihni, neboj sa, povedz mestám Júdska: "Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske, hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním! Ako pastier pasie svoje stádo, do náručia berie, baránky do lona dvíha, tie, čo pridájajú, vodí." 

Komentár:

• Izraeliti videli Boha ako osloboditeľa. V dejinách zažili oslobodenie z Egyptského zajatia. Toto vyslobodenie je veľkým Božím činom. Ešte väčším prejavom Božej lásky je vyslobodenie z Babylonského zajatia, do ktorého sa ľud dostal pre svoju nevernosť.
• Zvláštnu pozornosť treba venovať slovám „pripravte cestu Pánovi na púšti“  Púšť tu nie je myslená geograficky (ako si často myslíme asi pre súvislosť s Jánom Krstiteľom, ktorý žil na púšti) ide skôr o náboženský význam slova „púšť“ – miesto stretnutia s Bohom, miesto „výchovy“ Izraelského národa a pod.
• Opäť tu stretáme motív Pána ako pastiera svojho ľudu, ktorý pasie a vedie svoju čriedu so všetkou starostlivosťou. 

2. čítanie 2 Pt 3, 8-14  

Biblický text:  

Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.  Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy,  čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia!  Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. 

Komentár:

• 2 Petrov list: Spis má vonkajšiu podobu listu, ale po literárnej stránke sa podobá skôr závetnej reči alebo testamentu. Autor, upozornený Ježišom Kristom na svoju blízku smrť, pripomína svoje minulé učenie a uvádza dôvody, pre ktoré ho treba verne zachovávať. Predpovedá blízky príchod falošných učiteľov, vystríha pred nimi čitateľov a dáva im smernice, ako sa ich chrániť. Teologický význam Druhého Petrovho listu spočíva v tom, že je svedkom dôležitosti apoštolskej tradície v poapoštolskej Cirkvi. Poslanie Cirkvi je zaručené v dejinách spásy iba vtedy, keď sa pridŕža učenia, ktoré jej zanechali apoštoli, smerodajní svedkovia Kristovho posolstva a vykupiteľského diela. Kontinuita s Ježišom Kristom a s apoštolskou tradíciou patria teda k sebe a navzájom sa dopĺňajú. Druhý Petrov list je aj dôležitým svedkom pre dejiny novozákonného kánonu, pre poznanie prvokresťanského chápania Svätého písma, jeho správneho výkladu, ako aj osobitosti Božieho slova. List rozdeľuje Písmo na slová "svätých prorokov" a na slová "apoštolov", k týmto hlavným apoštolským svedkom pripočítava aj Pavla. List predpokladá jestvovanie zvesti evanjelií (Porov. zmienku o premenení Pána v 1,16-18 s Mt 17,5 a par.), potvrdenej svedectvom Dvanástich, a pozná už určitú zbierku Pavlových listov, ktoré sa tiež uznávajú za "Sväté písmo", lebo majú tú istú hodnotu ako Starý zákon a evanjeliá.
• Text rieši problém blízkeho príchodu JK, ktorý však nenastával hneď. Čo teda robiť? Tento problém je pre kresťanov stále aktuálny.
• Boh počíta inak ako my. Čas, ktorý nám dáva – či individuálne, alebo ako spoločenstvu, je čas na pokánie, čas na ohlasovanie evanjelia, je to „čas Cirkvi“ – podľa Lk koncepcie času.
• V opise konca sveta treba vidieť biblické obrazy a nie popis fyzikálnych javov. 

Evanjelium Mk 1,1-8  

Biblický text:   

Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ 

Komentár:

Markovo evanjelium nepozná príbeh Ježišovho detstva. Vyjadrenie Boží syn nájdeme až na konci v slovách stotníka pod krížom. 

Základom evanjelia (gr. arché) – nemyslí sa tu na spis, ale na ohlasovanie – je život, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ježišovej misii predchádzala misia Jána, ktorého nazývali Krstiteľom. Počas jeho vystúpenia nastal v izraelskej spoločnosti určitý pohyb. Aby sme pochopili o čo išlo, musíme sa pozrieť trochu viac do histórie. Jednou z veľkých katastrof, ktoré zažili Izraeliti bolo zničenie chrámu v roku 586 pred Kristom a následné odvlečenie väčšiny ľudu do babylonského zajatia. V Izraeli však aj vtedy existovali buď jednotlivci alebo skupiny, ktoré sa starali o poslušnosť národa voči Bohu. Po návrate zo zajatia Izraeliti obnovili zmluvu s Jahvem – píše o tom Neh 10. Pod prísahou sa zaviazali, že budú zachovávať Boží zákon. Nie vždy to však bolo také jednoduché. Navyše v každodennom kontakte s cudzincami – či to boli Babylončania, Peržania, Gréci, alebo Rimania – sa ľud stretal s inou mentalitou, s inými filozofiami, čo ho niekedy odvádzalo od Božieho zákona. Tento rozpor sa snažili riešiť rôznym spôsobom – osobnou obnovou vernosti Zákonu, utiahnutím sa zo spoločenského života (Qumran), prípadne snahou o ozbrojené povstanie proti nepriateľom Izraelskej viery.

Motívom Jánovho vystúpenia a kázania bol takisto zjavný rozpor medzi Božím zákonom a jeho zachovávaním v živote ľudu. Ján krstil. Židovská a dokonca aj pohanská kultúra poznala obradné očisťovanie kúpeľom. Rozdiel od Jánovho krstu bol ten, že toto obradné očisťovanie vykonával človek sám, kým tu Ján krstí. Jánov krst neslobodno zamieňať so sviatostným krstom, ktorý vysluhuje Cirkev z Kristovho poverenia. Jánov krst bol úkonom pokánia. Čo je zaujímavé – Ján Krstiteľ zastával všeobecnosť tohoto pokánia – nerozlišoval medzi tými, ktorý ho potrebujú – hriešnikmi a spravodlivými, ktorí ho nepotrebujú. Zaprotestoval len pri Ježišovej žiadosti o krst – o čom však Markovo evanjelium nehovorí, ako napr. Matúšovo (Napr. Mt 3, 13-15: Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať  tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.).

Židia videli v Jánovi človeka, ktorý ich povoláva k vernosti Božím príkazom, ktorý ich inšpiruje k pokániu. Marek však v ňom vidí viac – vidí v ňom predchodcu Mesiáša – ako o tom píše prorok Izaiáš, ktorého cituje. 

Záver: Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby slova je druhý príchod Krista. Treba sa naň pripraviť. Možno ani nie tak „hromadením“ dobrých skutkov, spoveďou a pod. ako napr. zamyslením sa nad tým, čo ja vlastne od Boha očakávam. Podľa tohto očakávania sa dá charakterizovať moja viera i moja predstava o Bohu a teda aj moje kresťanstvo...