.jpg)
Dvadsiata deviata nedeľa cez rok
Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:
1. čítanie Iz 45,1.4-6
Biblický text:
Toto hovorí Pán svojmu pomazanému, Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku, aby som pred ním pošliapal národy a odpásal bedrá kráľov, aby sa pred ním otvorili vráta a brány sa nezatvorili: Pre svojho sluhu, Jakuba a Izrael, svojho vyvolenca, som ťa zavolal po mene a dal som ti názvy, hoci si ma nepoznal. Ja som Pán a iného niet, okrem mňa nieto Boha. Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal, aby vedeli od východu slnka i od západu, že okrem mňa nieto nikoho, ja som Pán a iného niet.
Komentár:
- Kýros bol perský kráľ – pohan – v 6. stor. pred Kr. (539) dobyl Babylonskú ríšu, umožnil Izraelitom vrátiť sa do vlasti a znovu vybudovať chrám.
- Text Deuteroizaiáša dáva Kýrovi tituly, ktoré boli rezervované Izraelským kráľom, alebo dokonca samému Mesiášovi – „Pastier“, „Pomazaný“ a pod.
- Izrael mal spoznať, že pán JHWH je jediný Boh a je schopný vyslobodiť ľud zo zajatia aj za pomoci pohanského kráľa, ktorého použil ako nástroj svojej prozreteľnosti.
2. čítanie 1 Sol 1,1-5b
Biblický text:
Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj. Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom yvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám.
Komentár:
- 1 Sol je najstarší Pavlov spis a podľa biblistov vôbec najstarší spis NZ. Je teda prirodzené, že radí kresťanom ako žiť v nekresťanskom prostredí. Okrem iného aj týmto nám v súčasnosti môže byť užitočný. Spoločenstvo kresťanov v Solúne bolo mladé a neskúsené, bolo vystavené neprajnosti a nebezpečenstvu z okolia.
- Pavol spomína dva piliere viery solúnskych kresťanov: Ich „vyvolenie“ Bohom a potom „prejavy Ducha“, ktoré pomáhali prvotnej cirkvi veľmi intenzívne.
Evanjelium Mt 22,15-21
Biblický text:
Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Komentár:
- Veľmi známy príbeh, ktorý poznajú nielen veriaci, ale často ho zacitujú alebo parafrázujú aj neveriaci. V zásade sa treba vyhnúť týmto líniám nesprávnych výkladov:
- takým, že „Ale im dal...!“ Ježiš nebol sofistickým filozofom, ale bol Mesiášom a ohlasovateľom Božieho kráľovstva.
- takým, ktoré „rozdeľujú život človeka“ medzi Boha a spoločnosť
- takým, ktoré odtŕhajú dej od skutočnosti a vidia v ňom alegóriu, že sa máme starať o telo i o dušu (takéto „zloženie“ človeka Mt asi nepoznal)
- alegoricky vysvetľovať, že – veď podľa Gen aj človek má v sebe „Boží obraz“
- Všetky tieto výklady sú násilné a vnášajú do textu významy, ktoré tam nie sú a vôbec neboli v úmysle evanjelistu.
- Je to príbeh, ktorý skutočne hovorí o živote kresťana v občianskej spoločnosti a o tom, ako sa má kresťan v spoločnosti chovať. To, že je kresťanom, neznamená, že nie je občanom (práva a povinnosti). V prípade konfliktu treba „viac poslúchať Boha ako ľudí“ (Sk 5,29b)
- Zo súvislosti s prvým čítaním môžeme zistiť, že tu ide o opis vzťahu Boha a politickej, či štátnej moci. Tento vzťah je kladný (ak je politická moc legitímna). Je v súlade s Božou vôľou, aby niektorí ľudia vykonávali v štáte autoritu. Podobne je v súlade s Božou vôľou, aby sme v spoločnosti podporovali poriadok a všeobecné dobro. Preto napr. kresťan sa má aj podľa KKC zúčastňovať na verejnom živote.
Záver: Prestaňme sa ľutovať, že spoločnosť nás vytláča na perifériu a začnime ako kresťania aktívne tvoriť verejný život.
