Dvadsiata druhá nedeľa cez rok

Bratislava, 02. 09. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie       Dt 4, 1-2. 6-8

Biblický text:

A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov. 2 K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete; zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ukladám! 6 A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: "Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!" 7 Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. 8 A kde je národ taký slávny, ktorý by mal (také) spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?

Komentár:

• Kniha Deuteronómium sa predstavuje ako zbierka rečí, v ktorých Mojžiš na konci putovania Izraelitov po púšti a pred ich vstupom do zasľúbenej zeme pripomínal ľudu Božie nariadenia a zákony. (Heriban). Náš úryvok je zo 4. kapitoly, ktorá obsahuje povzbudenia a napomenutia k vernosti Jahvemu za ktorými nasleduje druhá Mojžišova reč.
• Text hovorí o Božích príkazoch, ktoré sú autentické, stojí za nimi autorita samého Boha. Pre Izraelitov parenéza k zachovávaniu príkazov často vychádza zo skúsenosti exodu. Aj dnešný veriaci človek najskôr príjme autoritu božích príkazov, keď sa zamyslí nad svojim životom a hľadá v ňom svoju osobnú skúsenosť s Bohom.

Druhé čítanie              Jak 1, 17-18. 21-22. 27

Biblický text:

Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu. 18 On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. 21 Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.

Komentár:

• Autorovi spisu ide o to, aby kresťania brali vážne evanjeliové posolstvo, najmä jeho sociálnu náuku, ale predovšetkým aby podľa nej žili. Zdôrazňuje, že nestačí len počúvať Božie slovo, ale treba podľa neho aj konať. (Heriban). Nejde pritom iba o nejaké moralizovanie, ale o prežitie skutočnosti, že viera bez skutkov je mŕtva.
• V závere nášho úryvku si môžeme všimnúť výzvu k charite, ktorá je aj dnes veľmi aktuálna a býva často utlmovaná. „Veď som prispel do zbierky“ Naša charita nemôže byť aktuálna iba dvakrát v roku...

Evanjelium        Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23

Biblický text:

Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2 A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6 On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." 8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." 14 Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka." 21 Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. 23 Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."

Komentár:

Vysvetlenie jednotlivých termínov – spracované podľa www.inky.sk

• Farizeji: gr. farisaioi, hebr. Perúším – odvodené od slova parúš, čiže „oddelený“. Všeobecne sami seba považovali za náboženskú elitu a odťahovali sa od ostatných „nečistých a menej vzdelaných“ obyčajných hriešnikov. Ako politicko – náboženská strana sa po prvý raz objavili za vlády Jána Hyrkána (130 – 104 pr. Kr.). Mali najväčší vplyv na náboženské zmýšľanie ľudu a z ich radov pochádzali rabíni („učitelia“) a zákonníci. Po stránke náboženskej prijímali celý SZ a okrem neho ešte aj tzv. „ústnu tóru“, ktorá bola dokonca niekedy považovaná za takmer nadradenú Písmu. Časom bola „kodifikovaná“ do 248 príkazov a 365 zákazov – spolu 613 predpisov, ktoré okrem Tóry riadili život národa, aj jednotlivcov. Verili v anjelov, v zmŕtvychvstanie a pod.
• Zákonníci: prvý raz sa tento termín objavuje po návrate Izraelitov z babylonského zajatia a konkrétne sa ním označuje Ezdráš. Boli to znalci zákona (absolventi vyšších rabínskych škôl), grupujúci sa z radov farizejov. Vznik tejto „kasty“ zrejme podnietil fakt, že po odvlečení do zajatia v Babylone bol Chrám zničený a bohoslužba ustala – a tí, čo boli zavlečení do Babylonu ani nemali možnosť zúčastňovať sa na obradoch v Jeruzalemskom Chráme a to aj keby fungovali. Jediným prejavom viery a jedinou bohoslužbou sa tak stal Zákon a jeho štúdium.
• Poškvrnenými, to jest neumytými rukami… – Izrael bol národ, ktorý si jasne uvedomoval, že jeho spoločenstvo s Bohom nie je vôbec samozrejmosť. Preto – ak Izrael chcel žiť v spoločenstve s Bohom  a stretať sa s Ním – musel sa rozhodnúť pre čistotu a svätosť. Táto svätosť sa prejavovala napr. aj v tom, že Izrael mohol napr. jesť iba mäso čistých živočíchov, ktoré sa mohli obetovať aj Bohu („páčili sa Mu“) a naopak, mal sa strániť živočíchov, ktoré Boh prehlásil ako sebe ošklivé a nečisté (Lv 11,39–45). Pre farizejov sa postupne toto znečistenie rozširovalo aj napr. na styk s hriešnikmi (na trhovisku, na ulici…). Preto považovali za potrebné – keď sa napr. pri nákupe na trhovisku dostali do styku s takýmito ľuďmi – aby sa po návrate domov a pred jedlom (pri ktorom sa vzdávala vďaka Bohu za chlieb) najprv jasne dištancovali od hriechu a zla týchto ľudí, s ktorými sa stýkali a ktorých poškvrna skrze dotyk a slová styku na nich uľpela. využívali na to spôsob, ktorý naznačuje už uvedený úryvok z Levitika: umytie, okúpanie a tak rituálne očistenie od hriechu okolia. S hygienou v našom zmysle (prevencia infekcie) to nemá nič spoločné…
• Pokrytcoch: (gr. hypokrytes) – striktne toto slovo označuje herca, ktorý hrá nejakú hru na javisku. V NZ má toto slovo význam „pokrytec“ – čiže tiež človek, ktorý navonok niečo hrá…
• Prorokoval Izaiáš… – Ježiš cituje text z Iz 29,13:  „13 Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, 14 preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“ (Iz 29,13n). Druhá časť Ježišovho výroku je voľnou citáciou z 1 Sam 12,21: „21 A nevzďaľujte sa za ničomnosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia, pretože sú ničomnosťou!“ 

Záver: Boha milujeme vtedy keď zachovávame jeho prikázania a robíme to úprimne zo srdca, nielen navonok...