.jpg)
Dvadsiata šiesta nedeľa cez rok
Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:
1. čítanie Ez 18,25-28
Biblický text:
Poviete azda: Pánovo pokračovanie nie je spravodlivé! Počujteže, dom Izraelov: Nuž moje pokračovanie je nesprávne? Či nie je skôr vaše pokračovanie nesprávne? Keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, zomrie preň; pre svoj zločin, ktorý spácha, zomrie. A keď sa hriešnik odvráti od svojej neprávosti, ktorú páchal, a koná podľa spravodlivosti a práva, ten si zachráni dušu pre život. Keď spozoruje a odvráti sa od všetkých svojich zločinov, ktoré popáchal, určite bude žiť, nezomrie.
Komentár:
- Hlavnou myšlienkou tohto úryvku je osobná zodpovednosť za skutky pred Bohom. Prorok hovorí proti fatalizmu a vyzdvihuje hodnotu osobného obrátenia a pokánia. Je to prelomový text v SZ teológii, nakoľko staršie knihy PS hovoria skôr o kolektívnej zodpovednosti pred Bohom (Izraeliti na púšti...)
- Poslaním tejto prorokovej reči nie je objasniť „zákon odplaty a trestu“ ale skôr priviesť ľudí k pokániu. Vinou ľudu bolo aj to, že obviňovali Pána, že ich tresce za hriechy ich otcov.
2. čítanie Flp 2,1-11
Biblický text:
Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:
On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom;
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával:
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca.
Komentár:
- Najskôr technická poznámka – text skrátený je ochudobnený o motiváciu - o prekrásny kristologický hymnus, preto nie je vhodné ho použiť v skrátenej verzii, lepšie je použiť kontinuálny text bez vynechaných veršov.
- Pavol predstavuje kresťanom vysokú métu k napodobňovaniu – samého Krista, aby na Kristovom príklade motivoval a teologicky podložil svoje výzvy k jednote, svornosti a pokornému vnútornému postoju, aký mal Ježiš Kristus. Tento postoj je v hymne vyjadrený pojmom kénosis . Stať 2,1-4.5-11 je dôkazom neobyčajnej Pavlovej schopnosti použiť hlboké teologické pravdy ako podnet ku kresťanskému životu.
- Tzv. kenotický hymnus – ekenosen gr. = zrieknuť, až vyprázdniť. Veľký počet autorov (Remias, Romaniuk, Feuilet...) tvrdí, že hymnus je literárne závislý na Iz 52, 13-53,12 – poníženie a povýšenie Pánovho služobníka. Výraz eautón ekenósen je doslovný preklad Iz 53,12b heehah lammawet naphšô: „vylial na smrť dušu svoju“. Teda kenóza podľa týchto biblistov by sa nevzťahovala na vtelenie, ale na obetu života, na Kristovu smrť. Kristus sa zriekol seba samého – biblisti rôzne vykladajú v čom spočíva toto zrieknutie. Von Balthasar hovorí o „prvej kenóze“ – Vtelení a „druhej kenóze“ – kenóze kríža a pod.
- Text nám hovorí o tom, kto je Ježiš Kristus, a čo bol ochotný pre nás urobiť. Obe tieto myšlienky sú dôležité pre moju osobnú vieru!
Evanjelium Mt 21,28-32
Biblický text:
„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!“ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.
Komentár:
- V Ježišovej dobe žilo veľa veriacich židov, ktorí slovne deklarovali svoju vieru a si mysleli si, že nepotrebujú obrátenie. Boli to predovšetkým príslušníci farizejov, zákonníkov a kňazskej triedy – pre nich bola viera každodennou skutočnosťou. Ježiš ich upozorňuje, že rozhodujúci je život viery.
- Obrátenie je najčastejšia cesta k Bohu. Motívom k obráteniu môže byť Božie pozvanie, alebo aj to, že som svedkom obrátenia iného človeka (svedectvo)
- Cirkev je miesto, kde možno stretnúť Boha. Aby tomu tak bolo musíme sa o to všetci pričiniť.
