Dvadsiata štvrtá nedeľa cez rok

Bratislava, 16. 09. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Iz 50,5-9a

Biblický text:

Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil.  Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou.  Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.  Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? - Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? - Nech pristúpi ku mne!  Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie.

Komentár:

• Druhá časť proroctva knihy Izaiáš (Iz 40-55), označovaná v exegetickej tradícii ako Deueteroizaiáš, je najcitovanejšia sekcia Starého zákona vôbec v knihách Nového zákona. Priblížiť druhú časť Izaiášovho proroctva a v ňom tzv. štyri spevy o sluhovi Pánovom nie je vôbec jednoduché, pretože sa jedná o dosiaľ najviac študovanú časť Starého zákona. Jednou z najčastejšie kladených otázok pri štúdiu Starého zákona je: Kto je sluha Pánov (‘ebed ’ădônaj) v knihe Deuteroizaiáša. 
• Štyri piesne o sluhovi Pánovom nadväzujú na starú históriu spásy, vedú však súčasne k celkom novému konaniu Boha. Zostane navždy tajomstvom, že Boh v priebehu vyhnanstva, ktoré ľudsky ponímané znamenalo akoby koniec Izraela, ohlasuje nielen záchranu Izraela, ale v smrti sluhu sa zrodila aj univerzálna spása. Úlohy sluhu Pánovho sa ideálne zmocnil Ježiš Kristus. V Ňom nám všetkým Boh daroval spásu. (Podľa SSLic. Ing. Jozef Jančovič)

2. čítanie Jak 2,14-18

Biblický text:

Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť?  Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa  a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?!  Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.  Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 

Komentár:

• „Viera a skutky“ - Rozpor medzi pavlovskou teológiou a teológiou Jakubovho listu je zdanlivý a spôsobený “vytrhnutím z kontextu”. Prof. Heriban ďalej píše:  “Predsa nás však zaujíma, aký je vzťah medzi týmito dvomi stanoviskami. Jakub chápe vieru inak ako Pavol. Podľa neho je to slovné priznanie sa ku Kristovi, kým pre Pavla sa viera uplatňuje láskou, inak by nebola vierou (Porov. Gal 5,6).
• Skutky boli pre Pavla skutky Zákona spolu s úkonmi kultu  ako je obriezka, kým pre Jakuba sú to celkom konkrétne prejavy milosrdenstva ako napríklad pamätať na vdovy a na siroty v ich súžení ( Porov. Jak 1,27). 
• Jakubov list bol napísaný dlhšiu dobu po napísaní Pavlových listov, keď problematika skutkov podľa Mojžišovho zákona ustúpila do úzadia. Keď Jakubov list hovorí o dokonalom zákone slobody, nemyslí už na Mojžišov zákon, ale len na prikázania Ježiša Krista. Ide teda o celkom inú problematiku  v porovnaní s tou, ktorá bola živá za čias Pavlovho pôsobenia. “

Evanjelium Mk 8,27-35

Biblický text:

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?" Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov."  "A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: "Ty si Mesiáš."  Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.  Potom ich začal poúčať: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."  Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať.  On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!"  Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.  Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.  

Komentár k textu (spracované podľa www.kbd.sk)

• V. 27: Predchádzajúce úryvky sú umiestnené do Betsaidy, čo je bezprostredná blízkosť Galilejského jazera. Tento úryvok o Petrovom vyznaní umiestňuje celú udalosť do okolia Cézarey Filipovej, čo je najsevernejší kraj Galiley, územie celkom pri prameňoch Jordána. Pre Marka táto udalosť znamená obrat v teologickej štruktúre jeho evanjelia. Meno Cézarea Filipova vzniklo z toho, že mesto dal postaviť Filip, brat Herodesa Antipasa. Obaja bratia, spolu s tretím, Archelaom, boli synovia Herodesa Veľkého. Filip dal tomuto mestu názov po sebe a po cisárovi Tibériovi.
• Autori pripisujú slovku „cestou“ duchovný zmysel. Ide teda nielen o nejakú topografickú poznámku, ale o duchovný zmysel, podľa ktorého ide tu o nasledovanie Ježiša Krista. Ježiš Kristus je na ceste do Jeruzalema, aby prešiel cez utrpenie a smrť k zmŕtvychvstaniu. Toto „cestou“ znamená pre učeníkov ochotu a pripravenosť nasledovať ho na tejto ceste. Kresťanský život nie je nič iné, ako takéto „cestou“. Predpokladá to vstúpiť k Ježišovi do jeho školy a kráčať tým istým smerom, ktorým šiel on.
• V. 28: Obsahom otázky Pána Ježiša z predchádzajúceho verša bola mienka ľudí o Ježišovi. Tak sa zdá, že v tejto otázke nešlo ani tak o zistenie mienky o Ježišovi, ako skôr o pripravenie si istej „pozície dôrazu“ pre druhú otázku: „A za koho ma pokladáte vy ?“ Grécky originálny text sa dá preložiť aj takto: „Ale za koho ma pokladáte vy?“
• Je zaujímavé, že v tejto odpovedi nie je menovaný nijaký hovorca. Učeníci vyjadrujú pokusy Ježišovho prostredia o jeho identifikáciu. Táto odpoveď (Ján Krstiteľ, Eliáš, jeden z prorokov) vyjadruje buď konkrétne dohady o Ježišovej osobe alebo všeobecné mesiášske očakávania vtedajšej veriacej verejnosti. Ľudia Ježišovho prostredia zatiaľ nemajú o ňom pevnú mienku. Postavy, ktoré sú s Ježišovou identifikáciou spájané, zodpovedajú mesiášskym alebo eschatologickým očakávaniam.
• V. 29: Tento verš má vo svojom originálnom znení jednu zaujímavosť. Po otázke je v slovenskom texte uvedený výraz: „opýtal sa ich“. Originálny text znie: „opýtal sa ich on sám“. Je to prekvapujúce, pretože tu ide o pokračovanie rozhovoru.
• Je veľmi krásne a významné, že odpovedá práve Peter. Tento apoštol je prvým svedkom viery. Jeho svedectvo naberá aj historický rozmer. Peter tu vystupuje ako prvý muž Cirkvi. Správu o prisľúbení primátu Petrovi po tomto jeho vyznaní Marek neprináša. Treba to pripísať Petrovej skromnosti, totiž Peter sa pri svojich kázňach asi tomuto vyznačeniu vyhýbal, a teda Marek ho nezachytil. Ale Mt tento prísľub má (porov. Mt 16,17-19).
• Slovo „Mesiáš“ znamená „Pomazaný“, (gr. Christos ). V tej súvislosti odráža Petrovu mienku o naplnení mesiášskych očakávaní Židov. Tieto očakávania nezodpovedali Božím predstavám, ako to prezradí Petrova odpoveď na Ježišovu predpoveď utrpenia, ale Peter tu odpovedá presne. Vo svojej odpovedi dokazuje, že mesiášske očakávania v jeho dobe skutočne jestvovali a boli veľmi živé. Ešte boli nejasné a spájali sa s politickým oslobodením národa spod rímskeho jarma. Ježiš ihneď odstraňuje nesprávne predstavy o poslaní Mesiáša tým, že predpovedá svoje utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie.
• V. 30: Príkaz mlčať predstavuje samostatnú tému v tomto úryvku. Je to preto, že príkaz mlčať je tu do istej miery paradoxný. Podľa nášho úsudku by bolo správne naopak, všade rozprávať o tom, že Ježiš je Mesiáš, ale Ježiš tu prikazuje mlčať. Dôvod tohto príkazu nám vysvetlí epizóda vo vv. 31-33, ktorá prezrádza skutočné predstavy o Mesiášovi. Ježiš nemohol ísť na verejnosť okamžite s touto pravdou, pretože ani apoštoli nemali v otázke jeho mesianity jasno. Apoštoli vtedy ešte nevedeli, čo je to zmŕtvychvstanie. 
• Okrem toho tu asi nešlo iba o nejakú postupnosť v chápaní Ježišovej osoby a mesiášskeho poslania, ale išlo tu aj o to, že mesiášske poslanie zahŕňalo aj otázku smrti a zmŕtvychvstania. A na tieto fakty potom upozorňuje Ježišova prvá predpoveď utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Tu sa môžeme oprieť aj o text Mk 9,9 keď po Ježišovom premenení Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby nikomu nehovoril o tom, čo videli, kým on nevstane zmŕtvych.
• V. 31: V Ježišových predpovediach jeho utrpenia a smrti možno vidieť tak jeho božskú vševedúcnosť, ako aj jeho bezpodmienečnú poslušnosť Otcovej vôli, s ktorou napĺňal svoje poslanie. Jeho predpoveď utrpenia a smrti tu neznie ako obvinenie veľkňazov, zákonníkov a farizejov, ale skôr poukazuje v tomto kontexte na to, ako málo bude Ježiš so svojou myšlienkou Božieho kráľovstva pochopený a prijatý.
• Ježiš formuluje svoju predpoveď slovom „musí“ (mnoho trpieť). Toto slovo „musí“ vyjadruje nevyhnutnosť. Táto sa dá pochopiť iba v súvise so spásnou vôľou Božou, ktorá „dokáže rovno písať aj na krivých riadkoch“.² Toto jediné slovko „musí“ je odpoveďou na otázky takého rázu ako že či je možné, aby jeden umrel za všetkých alebo či je to správne, aby nevinný niesol vinu ostatných alebo či je možné, aby Boží Syn umieral za ľudí a pod.
• V. 32: Zmienka o otvorenosti, s ktorou Ježiš rozprával na adresu svojich učeníkov je v istom kontraste s v. 30, v ktorom im prikázal mlčať. Oba postoje (príkaz mlčať a otvorená reč) tvorí jednu líniu Ježišovho intenzívnejšieho venovania sa apoštolom. Je dojímavé uvedomiť si, ako si Ježiš pripravoval svojich najbližších na umučenie a oslávenie.
• Petrova reakcia odráža jeho nepochopenie Ježišovej cesty. Iste aj tento postoj možno chápať ako postoj všetkých učeníkov, nielen Petra.
• V. 33: Úvodné slová evanjelistu, ktorými podáva Ježišove výčitky na adresu Petra, dávajú tušiť, že bude nasledovať niečo dôležité. Tri slovesá použité v tejto vete, veľmi plasticky vyjadrujú Ježišovo prekvapenie a celú jeho reakciu: obrátil sa, pozrel na všetkých učeníkov a pokarhal Petra ...Nasledujúci výrok taktiež prekvapuje svojou ostrosťou. Doslovný preklad Ježišových slov je nasledovný: „Preč, za mňa, satan ...“ Razantnosť, s ktorou Ježiš odmieta Petra, je prekvapujúca. Môžeme z nej vybadať, že tu sa stretla Božia vôľa s ľudskou spontánnosťou. Peter naozaj prichádza za Ježišom spontánne a úprimne, ale jeho návrh je proti Božej vôli. „V Petrovom protirečení je vyjadrené inštinktívne ľudské vzpieranie sa voči utrpeniu a smrti. Proti tejto ľudskej vôli Ježiš kladie Božiu vôľu: jeho cestu, tak ako ju on sám ohlásil, chce aj Boh; a Peter sa tu protiví Bohu.“
• Nasledujúca poznámka o protiklade ľudského myslenia a Božích vecí potvrdzuje to, že Peter tu prednášal ľudské spontánne postoje, kým Božie cesty sú podstatne hlbšie. Okrem toho v Ježišovom odmietnutí Petra je vyjadrené aj jeho odmietnutie falošných predstáv o Bohom stanovenej ceste spásy človeka.
• Ježišove slová „Choď mi z cesty, satan“ prípadne „Preč, za mňa, satan“ nápadne pripomínajú slová z Mk 1,17, ktorými Ježiš pozýva k nasledovaniu Šimona a jeho brata Ondreja. Obidva úryvky sa tu stretajú v spoločnej téme nasledovania Pána Ježiša až na smrť na kríži.
• V. 34: Text úryvku o nasledovaní je výslovne určený tak učeníkom, ako aj celému zástupu. Ježiš tu pozýva všetkých k nasledovaniu. Pritom spresňuje, čo takéto nasledovanie obsahuje. Toto nasledovanie Krista sa uskutočňuje v sebazaprení a nesení kríža. Formulácia o nesení kríža sa k autorovi evanjelia dostala z prvokresťanského prostredia, ktoré sa intenzívne svojím životom napájalo na Krista. Dokazuje to aj táto bežná terminológia. Nemožno celkom s istotou tvrdiť, že Pán Ježiš asi ešte konkrétne o kríži nehovoril, hoci výslovne predpovedal svoju smrť. Mohol azda spomenúť aj kríž, pretože tento spôsob usmrtenia bol Židom veľmi známy z rímskych praktík. Veľký význam v tejto formulácii mohlo zohrať aj miesto v Ez 9,4nn, kde sa hovorí o poznačení znakom „tau“ tých, ktorí sa odvracajú od ohavností, ktoré sa diali v Jeruzaleme. Totiž znak „tau“ mal v starohebrejskej abecede tvar kríža vo forme písmena „x“. Podstatnou náplňou prvokresťanskej špirituality bolo nasledovanie Ježiša, pripravenosť ísť za ním až na smrť kríža.
• „Sebazaprenie“ je veľmi pekné a výstižné slovenské slovo, ktoré je opakom voči slovu „sebauplatnenie“ alebo „sebauskutočnenie“. Takto to znie na prvé počutie, ale treba tu rozlišovať. Pán Ježiš tu nechce začať nejakú blokádu rozvoja človeka, ale naopak, jeho skutočný rozvoj tým, že človek použije svoje „ja“, svoje „seba“ na umožnenie života druhého. Takáto je logika Božieho kráľovstva a pravý rozvoj človeka.
• V. 35: V tomto verši je obrátená pozornosť učeníkov na eschatologickú budúcnosť. Tu uvedený výrok pôsobí ako sapienciálny výrok, ktorý zrejme v ústnom podaní prvej Cirkvi veľmi rozšírený a dobre známy. Autori tvrdia, že v tejto Ježišovej reči (vv.34-38) výrazy „život“ a „duša“ neznamenajú tunajší pozemský život na jednej strane a večný život na druhej, ale ide o jedno a to isté zostávajúce „ja“ človeka, samozrejme v rozmeroch večnej spásy alebo večného zatratenia. Slová „pre mňa a pre Evanjelium“ považujú autori za slová, ktoré sa zaužívali medzi kresťanmi ešte pred redakciou tohto evanjelia. Pán Ježiš asi mohol použiť formuláciu „pre Božie kráľovstvo“. Ide tu vlastne o to isté, ale vidno z toho aj veľkú intenzitu naviazania prvých kresťanov na Ježiša Krista a plné rozhodnutie celkom ho nasledovať. 

Záver: Ježiš je Mesiáš = Pánov pomazaný. Skúsme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom je týmto Mesiášom v mojom živote? Jeho Boh poslal, aby napravil zlo vo svete, aby ho premohol. Toto isté ponúka aj každému z nás. Napraviť zlo a premôcť ho! Pokúsme sa tomu trochu viac uveriť.