Dvadsiata štvrtá nedeľa cez rok

Bratislava, 15. 09. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie                      Ex 32, 7-11, 13-14

Biblický text:

A Pán hovoril Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny.«“ Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom.“ Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?! Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: »Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!«“ A Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud.

Komentár:

-       Exodus je II. Mojžišova kniha. Pre veriaceho žida tak dôležitá, ako pre kresťana napr. Sk. Opisuje sa tu mocný Boží čin vyslobodenia z Egyptského zajatia, ktorý je v mnohých podobách pripomínaný v celo PS SZ.

-       Hriech Izraelitov, opísaný v Ex je veľmi podobný prvému hriechu človeka – znaky: človek neverí vo veľkosť a bohatstvo Božieho daru, ktorý dostal a hľadá šťastie niekde inde. Izraeliti chceli byť ako iné národy – chceli mať viditeľné božstvo – to bol hriech nevery Izraelitov.

-       Prichádza odpustenie – tiež ako nový dar od Boha – je výrazom nie Božej slabosti, ale skôr Božej zvrchovanosti – Božej vernosti.

-       Zámer vyhubiť Izrael uráža náš jemnocit. Nie však preto, že by sme boli dokonalí, alebo že by sme neboli schopní zla, ale preto, že nemáme predstavu o Bohu ako o zvrchovanom darcovi života. Hriech je opustenie Boha – opustenie darcu života – preto vedie k záhube – aj tej telesnej.

2. čítanie                      1 Tim 1,12-17

Biblický text:

Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Ježišovi Kristovi.

Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. 16Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.

Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.

Komentár:

-       Hriech nie je doménou iba zlých ľudí. Aj sám Pavol sa hlási k svojej hriešnej minulosti, ktorá bola pre neho priestorom v ktorom sa stretol s Bohom. Toto môže pochopiť len ten, kto naozaj padol do bahna vlastného hriechu a nehodnosti, dokázal si to uvedomiť a s pomocou Boha sa dostal k prameňu milosrdenstva.

-       Nezabudnime ani my ďakovať za odpustenie, ktoré sme tak mnohokrát od Boha dostali.

Evanjelium                           Lk 15, 1-32

Biblický text:

Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“

Komentár:

Spomeniem výraz Tertium comparationis. Ide vlastne o istý prienik medzi podobenstvom a jeho dejom, medzi dejom podobenstva a medzi posolstvom. Treba vychádzať z toho, že podobenstvo nikdy nechce rozprávať viac ako jednu myšlienku. Podobenstvo vždy chce povedať niečo jedno, niečo konkrétne, niečo, čo nie je možné ani nie je vhodné nejako deliť, potom členiť na jednotlivé časti podobenstva. Podobenstvo má byť  tak vysvetlené, že ono má dej, pretože ten dej treba vykladať. Ten dej vyložiť tak, že ním chcel Pán Ježiš v Novom zákone, alebo v Starom zákone starozákonný autor povedať jednu konkrétnu vec. A tá konkrétna vec je naznačená v Tertium comparationis. Tertium comparationis je v texte, je ním naznačené riešenie a celé podobenstvo treba vždy presne z tohto zorného uhla vykladať. Tertium comparationis môže byť na začiatku a teda zo zorného uhla tejto úvodnej vety nám treba vysvetľovať celé podobenstvo. Ono nám pomôže vysvetľovať podobenstvo tak, ako ho chcel vysvetliť autor – autor evanjelista naznačil výklad toho podobenstva vtedy, keď tam vložil Tertium comparationis.*4 Tertium comparationis k podobenstvu o márnotratnom synovi sa nachádza v prvom a druhom verši na začiatku kapitoly : Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali : „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ *5 Preto im povedal toto podobenstvo : ...   a tak nasleduje podobenstvo o stratenej ovci, stratenej drachme a o márnotratnom synovi. Jedno a to isté podobenstvo má rôzne Tertium comparationis u rôznych evanjelistov, lebo každý evanjelista má svoj vlastný zorný uhol pohľadu.Evanjelium sv. Lukáša bolo nazvané evanjeliom milosrdenstva. V 15. kapitole svojho evanjelia spojil Lukáš tri podobenstvá - o stratenej ovci, o stratenej drachme a o márnotratnom synovi. Ich cieľom je ukázať Božiu milosrdnú lásku. Podobenstvá nie sú len názorné a často i napínavé rozprávania, ale aj príklady v Ježišových kázňach, ktorými chcel poslucháčov pohnúť k tomu, aby sa pridali k nemu.*6 

3. Podobenstvo o stratenej ovci 

Vnímané z pastierskeho života, je označované ako Judské podobenstvo. Judsko je Zem pastierov. Na  voľné  pastviny, pokryté  porastom, vyháňali  obyvatelia  dedín  stáda  ovcí. Bolo asi k večeru, keď pastier zhromažďoval ovečky k prenocovaniu, na mieste ohraničeným balvanmi a spozoroval, že jeden ovečka sa stratila. Nič výnimočné v tejto krajine. Avšak nieje nádej, že sa sama vráti. To dobre vie majiteľ stáda a od tej chvíle nemá kľud, dokiaľ ovečku nenájde. Pýta sa pastierov, ktorý sa tiež vracajú zo svojimi stádami. Konečne ju nájde. Dobrý pastier ovcu nebije, ale vyčerpanú a možno aj zranenú vkladá na ramená. A jeho radosť z nájdenej ovečky je veľká. Zmysel  Ježišových slov je radosť v nebi nad obráteným hriešnikom preto tak veľká, lebo ide o človeka, ktorý bol už stratený a predsa našiel Boha.  

4. Podobenstvo o stratenej drachme 

           Je prevzaté z denného života palestínskeho ľudu. Žena určite chudobná, pretože má len desať drachiem a jednu stratila. Pre ňu to bola citeľná strata, pretože drachma bola asi dennou mzdou pracujúceho človeka.*7  Akonáhle stratu spozorovala, zasvietila svetlo, asi olejový kahanec a začala hľadať peniaze v chudobnom dome. Konečne peniaz našla. Čím väčšia bola jej bolesť zo straty jej malého pokladu a usilovného hľadania, tak tým je väčšia jej radosť z nájdenia.         Znovu ukazuje hľadajúcu milosrdnú Božiu lásku, ktorá bola v priamom rozpore s tvrdosťou a neláskou farizejov. Láska Božia prevyšuje každé ľudské merítko. Vyvrcholením trilógie parabol o Božom milosrdenstve, perla Ježišových podobenstiev je dojemná parabola o stratenom, márnotratnom synovi. 

5. Podobenstvo o márnotratnom synovi 

        Podobenstvo o márnotratnom synovi je označované za najkrásnejšie v Novom zákone a býva nazývané evanjeliom v Evanjeliu. V podobenstve vystupujú tri postavy : mladší syn, jeho odchod z otcovského domu (v.11-13), jeho život v cudzine (v.14-16) a kajúci návrat do otcovského domu (v.17-20). Dobrotivý otec (v.20-24) a starší syn (v.25-32). Otec vlastniaci značný majetok mal  dvoch  synov.  Jedného dňa zatúžil mladší syn po voľnom živote. Predstúpil pred otca zo slovami : Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí. *8 Podľa Zákona (Dt 21,15) starší syn mal nárok na dvojnásobný podiel. Mladší syn v tomto prípade obdržal jednu tretinu.*9 Otec  iste   s  ťažkým   srdcom   prianiu   vyhovel. Išiel   do  ďalekej  krajiny  –  bol to pravdepodobne Egypt, kam sa často uchyľovali zbohatlíci z Palestíny.  V tejto ďalekej krajine premrhal svoj majetok. K tomu nastal v tej krajine veľký hlad. U jedného obyvateľa pásol svine.*10 Aká potupa pre Izraelitu ... .Toto zviera bolo podľa židovského zákona nečisté. I u Egypťanov bol pastier v opovrhnutí a bol mu zakázaný prístup do chrámu. Kristus tým chce naznačiť, v akej biede a núdzi bol márnotratný syn. Mal teraz dosť času, aby sa zamýšľal nad svojím doterajším životom. Poznávaním úbohosti a viny privádza nakoniec márnotratného syna k predsavzatiu sa vrátiť. Vstal a šiel k svojmu otcovi. Otcove srdce predvídalo, tušilo návrat svojho dieťaťa.

              Syn hovorí : Otče, zhrešil som proti nebu a i voči Tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.*11 Otec nemôže strpieť, aby jeho syn zostal dlho v stave úbohosti a poníženia. Preto hovorí služobníkom, aby priniesli najlepšie rúcho a aby ho obliekli, a aby mu dali na ruku prsteň (ozdoba svadobného a bohatého človeka v Oriente) a topánky na nohy (otroci chodili bosý) a aby priviedli tučné teľa, zabili ho a nech jedia a radujú sa, pretože jeho syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.*12 Prichádza starší brat. Zistil, že sa vrátil mladší brat. Nevie pochopiť otcovo jednanie. Myslí len na hýrivý bratov život a zrovnáva ho s jeho jednaním a jeho práce a potu. Vytýka otcovi podľa neho neadekvátne správanie.

               Nie zlý život mladšieho syna, ale jeho kajúci návrat je príčinou radosti starého otca.

               Hlavným v podobenstve nie je márnotratný syn, ale skôr otec – čakajúci otec. Keď jeho mladší syn dosiahol plnoletosti, nezdržuje ho, nech na vlastných skúsenostiach spozná život. Boli časy, keď k nemu otcovsky hovoril a dohováral mu. I Boh k nám hovoril, ale ponecháva nám slobodnú vôľu a na nás záleží, ako sa nakoniec rozhodneme. I Boh čaká. Vie, že obrátený človek je odrazu vernejší než ten, ktorý nikdy neklesol. I cesta hriechu môže byť pre niekoho niekedy cestou k poznaniu a uchytenia sa “ pomocnej Božej ruky “. Otec v podobenstve čaká. Verí v dobro, ktoré v tom chlapcovi snáď ešte je. Žiadna situácia nie je beznádejná. 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

*4  Anton Tyrol : Prednášky, Spišské Podhradie 2004

*5  Jozef Heriban : Sväté písmo , Trnava 1998, s.2250

*6  W. Trutwin / J. Maga : Otváral nám písma, Spišské Podhradie 1993, s.370

*7  Dr. Ján Merel : Kristova podobenství, Praha 1969, s.44

*8      porov. Lk 15,12, Prof. Jozef Heriban : Sväté písmo , Trnava 1998, s.2251

*9      Dr. Ján Merel : Kristova podobenství, Praha 1969, s.47

*10    porov. Lk 15,15, Prof. Jozef Heriban : Sväté písmo , Trnava 1998, s.2251

*11    porov. Lk 15,21, Prof. Jozef Heriban : Sväté písmo , Trnava 1998, s.2251

*12    Dr. Ján Merel : Kristova podobenství, Praha 1969, s.49