Pätnásta nedeľa cez rok

Bratislava, 14. 07. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie                Dt 30,10–14

Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše.

Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký; nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: »Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?« Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: »Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!« Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil.

Komentár:

  • §  Knihu Deuteronómium[1] možno pokladať za jednu z prvých teologických syntéz v Izraeli. Podáva úvahy o dejinách izraelského národa, o Jahveho vernosti v plnení prisľúbení, o hodnote zmluvy, o neprestajnom pokušení ľudu klaňať sa cudzím božstvám a jeho spreneverách voči Jahvemu, pre ktoré národ utrpel veľké porážky a napokon bol odvedený do babylonského zajatia.
  • §  Náš úryvok hovorí o „hlase Pána“. Je zaujímavé, že kým iné kultúry „hlas božstva“ stotožňovali s hlasom vladára, či predstaviteľov kultu, v Deuteronómiu ide o hlas svedomia, ktorý sa ozýva v každom človeku, pretože je takto dostupný, treba ho počúvať a zachovávať.

Druhé čítanie              Kol 1,15–20

Biblický text:

On je obraz neviditeľného Boha,prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi,viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá,kniežatstvá aj mocnosti.

Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkýma všetko v ňom spočíva.

On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.

Komentár:

Dnešný úryvok nám prináša tzv. kristologický hymnus z listu Kolosanom. Tento hymnus podáva ústrednú tému celého listu a zároveň je akoby syntézou teológie Listu Kolosanom. Pavol ohlasuje všeobecný a definitívny primát Krista, ktorý svojou stvoriteľskou činnosťou[2] a vykupiteľskou obetou[3] sa stal hlavou všetkého, aj kozmických mocností[4]. Kristus je teda zvrchovaným Pánom všetkého, "čo je na zemi i na nebi"[5]. 

 

Evanjelium                 Lk 10,25–37

Biblický text:

Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Komentár:

  • Odpoveď zákonníka na Ježišovu otázku je vlastne spojením dvoch citátov zo SZ: Dt 6,4-5 „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!  A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ A druhý je z Lv 19, 18 „Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!“
  • Otázka „kto je môj blížny“ – v Izraeli bol „blížny často chápaný ako príslušník toho istého národa, náboženstva... v evanjeliách a hlavne u sv. Pavla blížny (gr. tón heterón = „druhý) znamená „druhý človek“ alebo ako v našom podobenstve „ten, ktorý potrebuje moju pomoc“
  • Ježiš odpovedá príbehom o milosrdnom Samaritánovi. Dôležité sú slová na záver: „Choď a rob aj ty podobne!“
  • Božie slovo nie je len na „teoretizovanie“ ale predovšetkým na zmenu života a na nasledovanie!

 

 



[1] Úvod do PS SZ, SSV

[2] Porov. 1,15-18a.

[3] Porov. 1,18b-20.

[4] Porov. 2,10.

[5] Porov. 1,20.