Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

Piata veľkonočná nedeľa

Bratislava, 19. 05. 2019

Ponúkame biblické čítania a krátke komentáre k nim:

1. čítanie  Sk 14,20b-26  

Biblický text: Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.  A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.  Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie.  Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie  a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili.  Keď ta došli a zhromaždili cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.  

Komentár:

  • Pavol a Barnabáš vykonávajú dve úlohy: evanjelizujú t.zn. získavajú pre vieru v Krista nových ľudí a zároveň utvrdzujú už veriacich vo viere – modernou terminológiou by sme to nazvali, že konajú evanjelizáciu a pastoráciu.
  • Obidve tieto cirkevné činnosti sú nesmierne dôležité aj v súčasnej dobe. Často sa stretáme s vyjadrením, že medzi nami žije veľa „pokrstených pohanov“ – tento pojem síce nie je presný, ale vyjadruje skutočnosť, že v našej spoločnosti – aj v našom meste žije veľa ľudí, ktorí okrem krstu, na ktorý sa už dávno zabudlo, nemajú žiaden náboženský život. Títo potrebujú nie tak náboženské vedomosti, ako evanjelizáciu – teda prebudenie viery.
  • Pastorácia sa týka tej skupiny veriacich, ktorí majú záujem o cirkevný život a o sviatosti. Tu je potrebné zase akcentovať fakt, aby prijímanie sviatostí nebolo iba formálne, ako to často stretáme, ale aby bolo duchovným stretnutím človeka s Bohom vo sviatosti alebo v bohoslužbe.
  • Apoštoli podľa nášho úryvku zo Sk sa vrátili do Antiochie a „rozpovedali aké veľké veci prostredníctvom nich urobil Boh a že pohanom otvoril bránu k viere.“ Tu sa stretáme s účinným prostriedkom pastorácie, ale aj evanjelizácie so svedectvom. Aj tento prostriedok je stále účinný a potrebný aj v dnešnom svete. 

2. čítanie Zj 21,1-5a  

Biblický text: Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.  A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.  A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: "Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.  Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo."  A ten, čo sedel na tróne, povedal: "Hľa, všetko robím nové." A hovoril: "Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé." 

Tento text je pomerne náročný, prejdeme si ho verš za veršom: 

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. - „Nebo a zem“ znamenalo v tej dobe všetko univerzum – všetko, čo existuje. Z toho vyplýva, že je tu prísľub premeny všetkého. 

A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. - To „nové“ prichádza od Boha – nebude tam ani náznak nedokonalosti. Motív nevesty vyzdobenej pre ženích pripomína „cirkev“ z Ef 5,25-27. 

A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. – Tento verš hovorí o večnosti v Božom kráľovstve terminológiou SZ Božieho ľudu. Zaujímavé je to, že vo večnosti bude s Bohom prebývať „ľud“ a nie len „jednotlivci“ – bude tam teda akýsi druh spoločenstva medzi spasenými. 

Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ – nakoľko vo večnosti nebude hriech, nebudú tam ani jeho následky – bolesť, zármutok a smrť.

A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ – vykúpenie znamená obnovenie pôvodného Božieho plánu sveta bez hriechu a jeho následkov. 

Evanjelium Jn 13,31-33a-.34-35 

Biblický text: Keď vyšiel, Ježiš povedal: "Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh.  A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi.  Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.  Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomnemilovali, ako som ja miloval vás.  Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."  

Komentár: 

  • Môžeme si všimnúť, že Jánovo evanjelium nepodáva záver Ježišovho života ako tragédiu, ale ako oslávenie. Oslávenie Otca aj Syna. V prečítanom úryvku začína toto oslávenie Syna hneď po Judášovej zrade, keď je Ježiš vydaný do rúk Židom.
  • Ježiš dáva nové prikázanie: Aby ste sa navzájom milovali. Často sa polemizuje o tom, či je možné prikázať niekomu lásku. Tieto diskusie sú nepochopením tohto úryvku. Ježišov príkaz lásky znamená príkaz pokračovať v jeho štýle života. „ako som ja miloval vás“. Tento štýl je naozaj náročný. Je to ideál ku ktorému sa musíme neustále približovať.
  • Že to Kristus naozaj myslel vážne s príkazom nasledovať jeho životný štýl vidíme aj z toho, že vzájomnú lásku ustanovil za poznávacie znamenie učeníctva. Podľa toho budú poznať, že ste mojimi učeníkmi, keď sa budete navzájom milovať.
  • Schopnosť kresťanskej lásky je podmienená určitým vyzretím osobnosti človeka. Kto nie je osobnosť, charakter, nedokáže ani skutočne milovať.
  • Kresťanská láska nie je nevedomá a slepá, ako to ateisti niekedy vyčítajú (milovať nepriateľa....) ale je to skôr hľadanie Kristovho postoja voči ľuďom. Takto chápaná láska je základom dobrých medziľudských vzťahov na každej úrovni – od rodiny až po spoločnosť.
  • Ešte si treba všimnúť, že v úryvku evanjelia, ktorý sme čítali, Ježiš dáva príkaz lásky krátko potom, ako Judáš odišiel z večeradla, aby ho zradil. Toto má tiež v sebe istú symboliku, ako keby Ježiš vedel, že najväčší problém pre nás vždy bude milovať nie tých, ktorí sú nám sympatickí a prajú nám, ale „väčších“ či „menších Judášov“, ktorí celkom objektívne kazia Božie dielo vo svete! Ježiš nám aj v tomto dal príklad. 

Záver: Skúsme prehodnotiť našu schopnosť kresťanskej lásky...

 

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy