Šestnásta nedeľa cez rok
Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:
1. čítanie Jer 23, 1-6
Biblický text:
„Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. 2 Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán. 3 Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. 4 A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán. 5 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude prisluhovať právo a spravodlivosť. 6 Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto je meno, ktorým ho budú volať: "Pán je naša spravodlivosť."
Komentár:
- Jeremiáš (hebr. Jirmejáh i Jirmejáhú = »Jahve, povýš« alebo »Jahve povyšuje«) sa narodil v Anatote (asi 5 km na severovýchod od Jeruzalema) okolo r. 650 pred Kr. ako syn kňaza Chilkiáša [Helkiáša] z Benjamínovho rodu (porov. 1,1). Boh ho už v mladom veku povolal za proroka (porov. 1,4-8). Musel sa zriecť manželstva a rodiny (porov. 16,2), aby sa mohol slobodne venovať svojmu zodpovednému poslaniu. Vzpieral sa povolaniu proroka (porov. 1,6), ktoré od neho vyžadovalo nadľudské námahy a obety. Žil životom samotára, nepochopený a potupovaný (porov. 15,15.17). Nemali ho radi ani jeho najbližší príbuzní (porov. 12,6; 20,10) a vlastní spoluobčania mu číhali na život (porov. 11,21; pozri aj 26,7-11). Jeho nepriatelia ho stále prenasledovali, viackrát väznili (porov. 20,2; 37,11 - 38,13) a nakoniec ho proti jeho vlastnej vôli odviedli do Egypta, kde skončil svoj život zabudnutý od všetkých. Ako prorok pôsobil v najkritickejšom období dejín Júdskeho (Južného) kráľovstva za vlády Jošiáša [Joziáša], Jóachaza, Jójakima [Joakima], Jójakina [Joachina] a Sidkiáša [Sedekiáša]: dovedna 41 rokov (r. 626-586 pred Kr.). (Heriban)
- Náš úryvok je z 23. kapitoly z reči proti zlým pastierom za ktorou nasleduje mesiášske proroctvo: Pán vzbudí „Dávidov spravodlivý výhonok“. Hlavnou myšlienkou textu nie sú tvrdé slová voči zlým pastierom, ale starostlivosť Pána o svoj ľud.
2. čítanie Ef 2, 13-18
Biblický text:
Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. 14 Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, 15 tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; 16 aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. 17 Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; 18 lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi.
Komentár:
- List Efezanom je dôležitým deuteropavlovským spisom. Mesto Efez, slávne grécke mesto na západnom pobreží Malej Ázie, bolo hospodárske a kultúrne stredisko, v ktorom sa zbiehali obchodné cesty, ako aj rôzne civilizácie a náboženstvá Východu a Západu. Efez bol od r. 133 pred Kr. hlavným mestom rímskej provincie Ázia. Obyvateľstvo bolo zmiešaninou Grékov, maloázijských národov a Židov. Panoval tu veľký blahobyt, orientálna a grécka nemravnosť, podporovaná kultom efezskej Artemidy (= Diany), ktorej nádherný chrám bol jedným zo siedmich starovekých divov sveta. Sošky tejto orientálnej bohyne plodnosti a zobrazenia jej chrámu sa používali ako ochranné amulety vo všetkých krajinách Stredomoria: z ich výroby ťažili zlatníci a obchodníci obrovské zisky (porov. Sk 19,23-27). Svetoznáme boli aj »efezské zaklínacie formuly« s magickými výrokmi a čarami (porov. Sk 19,19). (Heriban)
- Náš úryvok je z 2. kapitoly a hovorí o tajomstve Krista – o zjednotení Židov a pohanov v Kristovi. Pavol je služobníkom tohto tajomstva.
Evanjelium Mk 6, 30-34
Biblický text:
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31 On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Komentár:
- V texte Markovho evanjelia táto perikopa slúži ako úvod k príbehu o nasýtení zástupov. Ježiš je tu predstavený ako skutočný pastier, ktorý sa dokáže postarať o ľudí, ktorí sú ako „ovce bez pastiera“.
- Dať sa niekým viesť, usmerňovať, či už vedome, alebo bez toho, že by sme si to uvedomovali je častou črtou nášho života.
- Na pozadí našej ľudskej biedy, ktorú si často sami zapríčiníme vyniká Božia starostlivosť o človeka. Boh sa v Ježišovi priblížil k nám ľuďom a jeho starostlivosť o nás stále trvá!
- Zamyslime sa, či práve toto hľadáme vo svojej viere...
