Siedma veľkonočná nedeľa

Bratislava, 02. 06. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 7,55-60  

Biblický text:

Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zomrel. 

Komentár:

• počas veľkonočného obdobia čítame knihu Sk nie však podľa poradia. Minulú nedeľu sme čítali o apoštolskom sneme v Jeruzaleme, kedy sa cirkev otvorila pohanom – bolo to zo stredu Knihy z 15. kapitoly – teraz sme v 7. kapitole, čítame o sv. Štefanovi. Jeho príbeh nám ukazuje z čoho cirkev čerpá silu. Štefan je plný Ducha sv. Toto čítanie sme zvyknutí počúvať na Vianoce. Má tam svoje miesto, lebo príbeh sv. Štefana sa veľmi podobá príbehu Ježiša z Nazareta. Tu sa nám chce ukázať, čo všetko môže znamenať nasledovanie Ježiša. Môže to znamenať až rovnaký osud aký mal On – teda mučeníctvo.
• Kontext čítania: po mučeníckej smrti sv. Štefana začalo prenasledovanie. Zároveň však začalo aj pribúdať nových kresťanov. Začiatok 9. kapitoly Sk hovorí o obrátení Šavla, ktorý schvaľoval umučenie sv. Štefana. 

2. čítanie Zjv 22,12-14.16-17.20  

Biblický text:

Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda." A Duch i nevesta volajú: "Príď!" Aj ten, čo počúva, nech volá: "Príď!" Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: "Áno, prídem čoskoro." "Amen. Príď, Pane Ježišu!" 

Komentár:

• Vízia apokalypsy, ktorá dosvedčuje, že zabitý Baránok skutočne zvíťazil, vrcholí v našom texte prísľubom druhého príchodu. Prídem „čoskoro“ nie je časový údaj – skôr uistenie, že s jeho príchodom isto treba počítať.
• Slová o odplate treba vidieť v kontexte sv. Písma – Ježiš isto odsudzuje hriech, ale hriešnikov prišiel zachrániť.
• Záver – zvolanie „Príď, Pane Ježišu“ je úprimný výkrik cirkvi ako spoločenstva, ktoré očakáva svojho Pána. (pozri podobenstvá o bedlivosti) 

Evanjelium Jn 17, 20-26  

Biblický text:

No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal.  Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja." 

Komentár:

Úryvok z Ježišovej veľkňazskej modlitby Jn 17, 1-26 – nemá „dej“ je skutočne modlitbou. Podčiarkneme si niektoré jej myšlienky zo záveru tejto modlitby: 

No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. – apoštolovia boli síce privilegovanými svedkami, ale nimi len začína čas cirkvi, ktorá je takto „udalosťou dejín“ 

• A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - tento verš je dôležitý, ale pre nás ťažko pochopiteľný. Slovo "sláva" v slovenčine má význam, ktorému rozumieme. Ale grécke DOXA a hlavne hebrejské ŠECHINA, to je niečo iné! Volne preložené: Kresťania na ktorých spočinula Božia žiara, sláva, veleba sú touto velebou zjednocovaní medzi sebou i s Bohom. Cirkev nie je spoločenstvo dokonalých, inteligentných, asketických, múdrych, vždy láskavých ľudí. Je to spoločenstvo tých, ktorí patria a chcú patriť Bohu! Jednota o ktorú sa Ježiš modlí – nie je ľudská, ale Božia. (uvažujme napr. nad ekumenizmom!)
• Niekto by mohol tvrdiť, že Ježišova prosba za jednotu je založená na prorockom videní budúcich roztržiek v cirkvi.... Jednota o ktorú Kristus prosí nie je však hlavne „horizontálna“ ale „vertikálna“ – jednota každého s Bohom – z tejto potom vyplýva vzájomná jednota – skúsme to domyslieť na úroveň našich vzťahov.... Keď budeme „jedno“ s Bohom budeme mať ďaleko menej problémov medzi sebou. (náboženstvo ako „viera“ a ako „rituál“). Obrátene: keď máme toľko problémov medzi sebou...
• Prosba za jednotu je súčasťou Ježišovho testamentu. Tak dôležitá ako napr. výzva „Iďte a učte všetky národy...“