Štvrtá veľkonočná nedeľa

Bratislava, 12. 05. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 13,14.43-52  

Skôr ako si povieme pár myšlienok k textu zo Sk vysvetlíme si pojem „prozelyta“ – z gr. proselytos označuje sa ním cudzinec, ktorý trvale býval v izraelskom prostredí a bol nábožensky začlenený do izraelskej spoločnosti. (Ide o typicky náboženský termín, ktorý klasická gréčtina nepoužíva). V židovsko helenistickom prostredí v diaspore bol prozelyta ten, kto ako nežid naplno prijal židovské náboženstvo – nie iba sympatizant. 

Biblický text:

Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.  V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo.  Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.  Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.  Lebo tak nám prikázal Pán: "Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme."  Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.  Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia.  No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.  

K textu z 13.kapitoly Sk: 

Dnešní kresťania si málo uvedomujeme fakt, že Mesiáš prišiel k židovskému národu, že tu začína Boží plán spásy. Preto aj sv. Pavol kamkoľvek prišiel – začína svoju misiu v synagóge. Až keď je tam odmietnutý – a to bolo vo väčšine prípadov – obracia sa k pohanom (neboli to neveriaci ale skôr vtedajší polyteisti – veriaci vo viaceré vtedajšie božstvá). Kniha Sk v odmietnutí sv. Pavla Židmi nevidí hlavný problém. Jeho poslanie tým nie je zmarené ani oslabené, ale usmernené k pohanom.

Stálo by za zamyslenie, aby sme aj my dnes takto rozmýšľali – aj naše prípadné neúspechy v apoštoláte môžu znamenať Božie usmernenie. Pavol napísal Korinťanom: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“ (1 Kor 3, 6-7) – teda apoštolátu veľmi dobre rozumel. 

2. čítanie Zjv 7,9-14b-17  

Biblický text:

Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.  Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi.  Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť,  lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu."  

Prečítaný úryvok zo Zjv. sa týka vízie posledných vecí sveta a človeka – eschatológie. Je to optimistický obraz – tých, ktorí dosiahli spásu je ... veľký zástup zo všetkých národov, plemien, kmeňov a jazykov, ktorý by nik nespočítal. Prichádzajú zo súženia – z ťažkostí života – ktoré sú nám dôverne známe. Obraz hovorí o tom, že všetko dobré, čo sme urobili a zažili tu na zemi, bude mať svoju kontinuitu v nebi. Nebude tam iba utrpenie a bolesť. Tieto končia prechodom do nového života, garantom ktorého je sám Ježiš Kristus. 

Tieto myšlienky nás vedú k tomu, aby sme sa povzbudzovali k prevahe dobra nad zlom v našom každodennom živote.  Treba nám stále viac milovať, viac odpúšťať, viac pomáhať, viac sa obetovať... a takto sa pripravovať na radostnú večnosť s Pánom. 

Evanjelium Jan 10,27-30 

Biblický text:

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.  Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.  Ja a Otec sme jedno." 

 

Toto evanjelium používa obraz Ježiša ako dobrého Pastiera. Preto aj pri jeho vysvetľovaní sa treba držať tohto obrazu. Obraz kresťana – „ovce“ je použitý v prenesenom zmysle – preto sa zdá, že evanjelista nechcel hovoriť obrazne o vlastnostiach kresťanov ale o vlastnostiach Krista – dobrého Pastiera.

Biblické „poznať“ má široký a hlboký obsah – znamená ďaleko viac, ako iba vedieť meno a vlastnosti. Ide o veľmi hlboké a osobné poznanie, ktoré je medzi Kristom a každým kresťanom. Preto by na našej strane malo byť zasa veľké úsilie o hlboké poznanie Krista. Takto v ňom môžeme nájsť istotu nášho života.

Kristus – dobrý Pastier – tento obraz sa dotýka každého z nás: Hovorí nám o Božej starostlivosti o nás, o istote, ktorú môžeme mať v Kristovi. Takto sa Ježiš stáva niečím oveľa väčším, ako iba predmetom našej zbožnosti. Stáva sa mojim osobným vodcom, záchrancom, garantom spásy. Veľkonočný čas, kedy si pripomíname všetko, čo Ježiš pre nás urobil a všetko, čo nám z lásky ponúka, je najlepším časom na osobnú meditáciu na tému: Kto je pre mňa Ježiš. Urobme tak aj na podklade textov tejto nedele.