Tridsiata štvrtá nedeľa cez rok - Nedeľa Krista Kráľa

Bratislava, 26. 11. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Ez 34,11-12.15-17  

Biblický text:

Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň. Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny. Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela. Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito. Vy však, ovečky moje! Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja súdim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi. 

Komentár:

• Ezechiel (hebr. Jechezkél = »Boh posilňuje« alebo »Boh je silný«) bol synom starozákonného kňaza a v mladých rokoch súčasníkom proroka Jeremiáša. Po vyplienení Jeruzalema r. 597 pred Kr. bol ako jeruzalemský kňaz s kráľom Jójakinom a s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonu.
• Ezechiel sa svojimi prorockými výrokmi obracia na spoluzajatcov v Babylone v dvoch časových obdobiach babylonského zajatia: pred konečným pádom Jeruzalema (r. 597-587/6 pred Kr.) a po ňom (r. 587/6-572 pred Kr.). Keďže sa prví zajatci utešovali nádejou na skorý návrat, lebo vraj Boh nemôže dopustiť záhubu svätého mesta a chrámu, Ezechiel ich upozorňuje, že Božím súdom a trestom za hriechy bude práve pád Jeruzalema (porov. hl. 4 - 24). Zároveň však oznamuje, že Boh potrestá aj národy, ktoré uponížili Izrael, aby poznali, že on je Boh (porov. hl. 25 - 32). Po páde Jeruzalema prorok posilňoval zajatcov vo viere a v dôvere k milosrdnému Bohu, ktorý obnoví svoj národ, Jeruzalem a chrám, sídlo Božieho kráľovstva (porov. hl. 40 - 48).
• V našom úryvku Ezechiel používa obraz pastiera a stáda. Predtým karhal pastierov – vtedajších náboženských a politických vodcov. Hovorí, že Boh sám sa ujme svojho stáda, ako Pastier. 

2. čítanie 1 Kor 15,20-26a.28  

Biblický text:

Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho ktorý mu všetko podrobil. A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom. 

Komentár:

• Slávne mesto Korint bolo od r. 27 pred Kr. hlavným mestom rímskej provincie Achájsko (v Grécku) a sídlom prokonzula, ktorým bol v čase Pavlovej misionárskej činnosti v Korinte Gallio, starší brat filozofa Seneku. Mesto vtedy bolo dôležitým politickým, kultúrnym a obchodným strediskom Rímskej ríše. Prispievali k tomu najmä dva prístavy, ktoré ho spájali s celým vtedajším svetom: Kenchry a Lechaion. Obyvateľstvo bolo zložené zo všetkých vtedajších národností. Až dve tretiny obyvateľov boli otroci. Po náboženskej stránke prevládal pohanský synkretizmus a orientálne kulty. Bola tu však aj početná židovská skupina so svojou synagógou (porov. Sk 18,4.8). Bohatstvo a blahobyt mali za následok, že Korint sa stal príslovečným úpadkom mravov a neviazaným životom (napr. »žiť po korintsky« znamenalo »žiť nemravne«).
• Náš úryvok predstavuje najrozsiahlejšiu úvahu o vzkriesení v celom Novom Zákone. Pavol hovorí nielen o osude jednotlivcov, ale aj o osude celého stvorenia. Hovorí o tom, ako to bude pri zavŕšení stvorenia, keď Boh bude všetko vo všetkom. 

Evanjelium Mt 25,31-46  

Biblický text:

Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“ 

Komentár:

• V tomto úryvku máme obraznou rečou vykreslený posledný súd nad všetkými ľuďmi. Celá stať (tento úryvok bol v histórii biblickej vedy často komentovaný. Len monografií o ňom je viac ako 50) je veľmi dobre štruktúrovaná, obsahuje niektoré opakovania, čo mohlo uľahčiť jej zapamätanie si.
• Starozákonným pozadím je Dan 7,13-14: „Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.“ Motív oddelenia oviec a capov je z Ez (prvé čítanie).
• V Biblii samotné „sedieť po pravici“ a „sedieť po ľavici“ ešte nemusí znamenať súd – Mt 20,23: On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“
• „Spravodliví sú tí, ktorí sa aktívne pričinili o to, aby boli prijatí do Božieho kráľovstva. Splnili podmienky o ktorých hovorí Kristus nižšie. Evanjelium uvádza 6 „núdznych“ situácií. Tento zoznam netreba brať ako definitívny. Je to ukážka. Treba robiť takto a podobne. 
• V histórii exegézy sa objavili rôzne názory na to, kto sú to „najmenší“. Najčastejšie sa stretneme s názorom, že je to každý človek (aj nekresťan), ktorý potrebuje moju pomoc – teda „blížny“, ten, kto je v núdzi.
• Paralelu k „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ nachádzame v SZ texte Prís 19,17: „Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí.“ Služba preukázaná núdznemu človeku je službou Kristovi, pretože je naplnením Jeho vôle! Nemôžeme hovoriť o Kristovej „fyzickej“ prítomnosti v biednom človeku. (Kristus je prítomný len v tom, kto sa mu slobodne otvorí.) Celý úryvok je obraznou rečou, nesmieme ju miešať s teologickou rečou.
• Špecifickosť tohto textu nie je vo vymenovaní dobrých skutkov – to poznal aj SZ a vysoko ich hodnotil. Nové je tu spojenie služby biednym so službou samému Kristovi.  
• Nakoniec treba upozorniť na jedno nebezpečenstvo, ktoré vytrhnutie tohto úryvku z kontextu celého evanjelia prináša. Redukcia kresťanstva na altruizmus, humanizmus. On je taký dobrý, on každému pomáha... Modlitba, sviatostný život, šírenie evanjelia sú pre pokrstených rovnako potrebné k spáse ako skutky opísané v tomto úryvku. Známe „ora et labora“ je manuálom k skutočnému kresťanskému životu.