Trinásta nedeľa cez rok

Bratislava, 30. 06. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke zamyslenia k nim:

Prvé čítanie                 1Kr 19,16b. 19–21

Biblický text:

Boh povedal Eliášovi: Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?“ Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

Komentár:

Text z Prvej knihy kráľov je textom o povolaní. Elizeus, ktorý bol fascinovaný zjavom proroka Eliáša, opúšťa svoj doterajší život – bol asi aj dosť bohatý, teda aj majetok – a stáva sa najskôr sluhom proroka[1]. Napriek radikalite tohto rozhodnutia, Ježiš v požiadavkách evanjelia ide ešte ďalej. Elizeovi bolo dovolené najskôr sa rozlúčiť s rodičmi a sluhami v dome svojho otca.

Druhé čítanie              Gal 5,1. 13–18

Biblický text:

Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili. Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.

Komentár:

Sv. Pavol často píše o slobode, ktorá plynie z prijatia evanjelia. Galaťania, ktorým písal dnes čítaný list, sa pohybovali medzi dvomi krajnosťami. Na jednej strane ako židokresťania boli ohrození návratom k praktikám Mojžišovho zákona, ktorý znamenal pre kresťanov neslobodu, na druhej strane sloboda, plynúca z evanjelia, sa nesmie zamieňať s absenciou morálnych pravidiel. Správna a pravdivá cesta vedie uprostred a kráča po nej ten, kto sa nechá viesť Duchom Ježiša Krista. 

Evanjelium                 Lk 9,51–62

Biblický text:

Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.

Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Komentár:

Dnešný úryvok obsahuje dôležité postoje, ktoré Ježiš učil svojich učeníkov na ceste do Jeruzalema, kde sa mala uskutočniť jeho obeta na kríži. Ponajprv im ukazuje, že zlo sa nedá liečiť zlom – bolo to na príklade samarijskej dediny, kde jeho učeníkov neprijali. Bol to dôsledok dlhodobého konfliktu medzi Židmi a Samaritánmi. Ježiš ukazuje svojim učeníkom, aby si zvolili cestu zmierenia a obnovenia pokoja a porozumenia.

V druhej časti úryvku počúvame o neznámom človeku, ktorý chcel nasledovať Ježiša: na rozdiel od Elizea, ktorý sa mohol v Starom zákone rozlúčiť s domom svojho otca, Ježiš je radikálnejší. Netreba sa obzerať naspäť. Túto požiadavku treba vnímať v kontexte celého evanjelia, aby sme sa vyhli fundamentalizmu. Evanjelium hovorí, že nasledovanie Krista si niekedy vyžaduje aj radikalitu, tak, ako On išiel cestou, ktorá viedla nevyhnutne k utrpeniu. Táto radikalita však nie je cieľom náboženstva. Keď vieme správne rozhodnúť, kedy je nevyhnutná, je prostriedkom, ako byť autentickejšími pred svetom.