Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 7. december 2021, utorok
 

Z denníkov analytiky - Január 2020

30. 01. 2020

Filozofická fakulta UK ponúka priestor pre šírenie výsledkov projektu NP PARTI v rámci nového predmetu

Logo FiFUKAnalýza toho ako a koho vzdelávať v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ako a kde budovať kapacity, ukázala, že jedným z kľúčových prostredí pre šírenie výsledkov a výstupov národného projektu Podpora partnerstva a dialógu pre oblasť participatívnej tvorby verejných politík (NP PARTI), je akademický sektor a priestor vysokých škôl.

V januári 2020 sme podpísali s  Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave Memorandum o vzájomnej spolupráci pri príprave a implementácii vzdelávacích predmetov a pri príprave a realizácii výskumných alebo odborných aktivít. V spolupráci s FiFUK v Bratislave pripravujeme uvedenie nového predmetu s názvom „Verejná politika na Slovensku“, ktorého cieľom je poskytnúť študentom relevantné poznatky týkajúce sa aktuálne dominujúcich konceptov spravovania vecí verejných, ktorými sú otvorené vládnutie, dobré spravovanie a participatívna tvorba verejných politík.

Vzdelávací predmet bude ďalším z vyvinutých produktov a/alebo služieb vzťahujúcich sa na vzdelávanie v oblasti participácie, ktoré je výsledkom národného projektu NP PARTI. Garantom kurzu je doc. PhDr. Daniel Klimovský, PhD, začiatok výuky nového predmetu je plánovaný na február 2020. Súčasťou implementácie nového predmetu je priame zapojenie expertov z NP PARTI a ÚSV ROS na projekte, ich aktívna účasť na výuke. Nový predmet využíva výstupy NP PARTI ako súčasť povinnej a nepovinnej literatúry k výuke predmetu.


Tréning trénerov participácie II.

Participácia, teda aktívna účasť občanov na správe vecí verejných, je pre rozvoj občianskej spoločnosti jednou z jej najdôležitejších podmienok. Od informovania občanov, cez konzultácie s nimi, spoluúčasť občanov na rozhodovaní až po vrcholnú fázu účasti občanov na verejných politikách či verejných aktivitách, ktorou je spoločná realizácia. 

Aby sa participácii na Slovensku darilo, pracujeme na príprave a  vzdelávaní trénerov participácie, ktorí budú pomáhať rozvíjať vedomosti a zručnosti, ktoré sú pre dobre vedenú participáciu nevyhnutné, predovšetkým pre zamestnancov štátnej správy či samosprávy, ale aj pre zástupcov neziskových organizácií, odborov a zamestnávateľských zväzov.

Preto Úrad splnomocnenca vlády realizuje už druhý tréning trénerov participácie, ktorého prvá časť sa uskutočnila 23. a 24. januára 2020 Inštitúte verejnej správy v Bratislave. Budúci tréneri sa učili ako byť dobrým facilitátorom, na čo si dať pri tvorbe verejných politík pozor, kedy vybrať ktorú metódu skupinového rozhodovania, kedy a hlavne ako hlasovať, ako správne využívať brainstorming, ako zadefinovať a dobre vybrať stakeholderov – zainteresovaných aktérov. Plus si skúšali aj metódy, ktorými všetky tieto poznatky priblížiť všetkým, ktorí o rozvíjanie zručností potrebných pre participáciu prejavia záujem. Tréneri participácie majú pred sebou niekoľko školiacich aktivít a doplnkových tréningov, najbližšie budú pokračovať 11. a 12. februára 2020 v Bratislave, opäť pod vedením  Dušana Ondrušeka a Kaji Mikovej z PDCS.

Tréning trénerovAktivity na tréningu trénerov

 

 

 

 

 

 

Interaktívne aktivityModelová situácia

Školenie Participatívna tvorba verejných politík pre samosprávu

28. a 29. januára 2020 sme v Liptovskom Mikuláši zrealizovali 1. časť školenia Participatívna tvorba verejných politík pre zamestnancov samosprávy. Zo všetkých segmentov verejnej správy práve miestna územná samospráva má najbližší kontakt s občanom a verejné politiky, ktoré samospráva tvorí, by mali počítať so zapojením obyvateľov miest a obcí čo najviac.

Preto bolo úžasné sledovať, ako zástupcovia z miest a obcí z celého Slovenska – od Senice po Sninu –  s veľkým záujmom skúmali možnosti, výhody a nástroje participácie, ako sa zážitkovou formou učili spolupráci, diskusii. Získali však aj praktické informácie: ako pripraviť dobrý dotazník či ako naplánovať participatívny rozpočet. Niektorí si v skupine na vlastnej koži vyskúšali rolu facilitátora, aby na ňu boli pripravení v reálnom živote pri spúšťaní a realizovaní participatívnych procesov v rámci svojich úradov.

Školenie bolo náročné, nabité zaujímavým obsahom aj aktivitami, napriek tomu účastníci odchádzali nadšení, že s takto nastaveným a praktickým školením sa mnohí z nich ešte nestretli. My budeme len radi, keď všetko, čo sa naučia, poslúži rozvoju ich miest, obcí či mestských častí.

Zásluhu na tom určite mali aj skvelí lektori Kaja Miková a Dušan Ondrušek z PDCS.

Druhá časť školenia sa bude konať 13. a 14. februára v Bratislave.

Školenie samosprávaLektor školeniaŠkolenie samospráva Liptovský Mikuláš

Participácia verejnosti v kontexte dobrého vládnutia a jej kritická alternatíva

Teoretická štúdia Participácia verejnosti v kontexte dobrého vládnutia a jej kritická alternatíva (PDF, 767 kB) (pôvodný názov z opisu projektu Pozitívne vplyvy participácie vo vzťahu k princípom good governance) je výsledok práce tímu expertiek: prof. PhDr. Jana Plichtová a PhD., Mgr. Anna Šestáková, PhD. Spracovaná štúdia má za cieľ analyzovať význam prisudzovaný účasti verejnosti v správe vecí verejných a  objasňuje obsah pojmu dobré vládnutie v kontexte medzinárodných organizácií, inštitúcií EÚ a vlád členských štátov v previazaní na princíp a významu účasti verejnosti na vládnutí. Spracovaný materiál ukazuje, že dobré vládnutie je polysémantický koncept, čím sa otvárajú možnosti pre rozmanité interpretácie a nedorozumenia. Ak sa jeho význam zužuje primárne na hospodárne manažovanie spoločných zdrojov, problematika ľudských a občianskych práv sa odsúva na menej významnú pozíciu a stáva sa len prostriedkom na dosiahnutie ekonomickej prosperity. Súčasné vymedzenie konceptu vládnutia v sebe obsahuje nádej aj riziko. Otvorené vládnutie sa môže stať prostriedkom vzniku sietí privilegovaných aktérov, ako predpokladajú jeho kritici, alebo naopak, novým nástrojom hlbšieho a spravodlivejšieho zapájania verejnosti do rozhodovacích procesov.

Napriek diskutovaným problémom netreba na koncept dobrého vládnutia rezignovať. Hoci je potrebné zachovať si kritický pohľad, prílišná kritika môže viesť k obave z experimentovania s novým inštitucionálnym usporiadaním a ustrnutie v starých byrokratických a centralizovaných formách vládnutia, o ktorých je známe, že nefungujú. V našom článku sa hlásime k takému konceptu vládnutia, ktorý stojí na predpoklade, že jednotlivci a skupiny chcú a majú záujem zapojiť sa do rozhodovania o veciach verejných a disponujú potrebnými kompetenciami. Tento predpoklad sme doložili aj prakticky na inštitucionálnych experimentoch so zmocnenou deliberatívnou participáciou.

Po kritike spôsobu vládnutia redukovaného na výber hospodárnych (efektívnych) nástrojov a kritike konceptu smart smeruje vládnutie k iteratívnym procesom, pomocou ktorých štát s občanmi a sprostredkujúcimi inštitúciami formulujú celkovú víziu spoločnosti a ciele konkrétnych politík. Je nevyhnutné posunúť sa od statického vymedzenia konceptu vládnutia k jeho dynamickému chápaniu, ktoré neignoruje dlhodobé trendy a parciálne úspechy. Najlepší spôsob vládnutia v 21. storočí stavia na kombinácii konvenčných a inovatívnych inštitúcií, inštrumentov a procesov, ktoré sa pokúšajú minimalizovať svoje slabé stránky a súčasne vzájomne kompenzovať svoje nedostatky.

Štruktúra štúdie:

  • Dobré vládnutie z perspektívy medzinárodných organizácií rozvojovej pomoci
  • Problémy normatívnej koncepcie vládnutia
  • Význam governance a zapájania verejnosti v EÚ
  • Definícia verejnej participácie
  • Kritika koncepcie verejnej participácie v EÚ
  • Je deliberatívna a participatívna demokracia lepšou alternatívou pre účasť na správe vecí verejných? 
  • Kritika deliberatívnej participácie
  • Záver
 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]