Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 5. február 2023, nedeľa
 

Z denníkov pilotnej schémy - August 2019

06. 09. 2019

Pilotný projekt č. 8 - Samospráva pre ľudí, ľudia pre samosprávu!

Dva dni plné prezentácií, diskusií a praktických workshopov o verejných priestoroch, otvorených dátach, participatívnom rozpočte a komunitnom organizovaní. Také bolo podujatie Samospráva pre ľudí II., ktoré sa konalo v dňoch 8. - 9. augusta 2019 v priestoroch Novej Cvernovky v Bratislave. 

samosprava pre ludi 

Štvrtkový program s názvom Samospráva pre ľudí začal dopoludnia troma úvodnými prezentáciami, ktoré účastníkov podujatia uviedli do tém, ktorým sa ďalej venovali v rámci samostatných popoludňajších workshopov. Peter Hanečák z komunity OpenData hľadal vo svojej prezentácii (PDF, 1 MB) odpovede na otázky prečo zverejňovať, čo zverejňovať a ako zverejňovať? Nasledovala Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry, s prezentáciou (PDF, 611 kB) venovanou zraniteľným skupinám a ich zapájaniu do života spoločnosti. Peter Nedoroščík zo združenia Utopia prezentoval (PDF, 213 kB) o tom, čo je a ako funguje participatívny rozpočet.

Viete, čo sú open data? Prečo by sme sa v nich mali chcieť a vedieť „vŕtať“? Kto je najdôležitejším aktérom, ktorý dokáže napomáhať zapájaniu zraniteľných skupín do života spoločnosti? Ako by mohol vyzerať participatívny rozpočet aj vo vašej samospráve? Pozrite si celé video troch úvodných rečníkov.

Popoludňajší program pokračoval troma samostatnými workshopmi, ktoré prebiehali v rovnakom čase - Komunitné organizovanie ako cesta z vylúčenia?, Komunitné organizovanie ako východisko pre občiansku participáciu a Využitie otvorených údajov v samospráve, Otvorené údaje mesta Prešov. Účastníci jednotlivých workshopov sa na záver dňa spolu opätovne stretli, aby si vymenili skúsenosti a zdieľali poznatky a závery, ku ktorým spoločne na workshopoch dospeli. Vypočujte si ich na vlastné uši tu.

samosprava pre ludi 

Piatkový program podujatia - Ľudia pre samosprávu sa niesol v rovnakej dramaturgii ako program predchádzajúceho dňa. Úvod do témy participatívneho rozpočtu zastrešili Viktor Maroši a Mirka Kosírová, ktorí prezentovali (PDF, 817 kB) ako funguje participatívny rozpočet v Trnavskom samosprávnom kraji. Peter Hanečák z komunity OpenData vytvoril svojou prezentáciou (PDF, 184 kB) Publikačné minimum výborný teoretický základ pre praktický popoludňajší workshop.  O premene priestorov, vzťahov a ľudí vďaka participatívnemu plánovaniu verejných priestorov rozprával vo svojej prezentácii (PDF, 2 MB) za združenie Utopia Jozef Veselovský. 

Ako robiť participatívny rozpočet v priestore väčšom ako mesto? Čo si predstaviť pod spojením „publikačné minimum“ vo vzťahu k otvoreným dátam a k samospráve? Aké aspekty ovplyvňujú život v meste pozitívne a negatívne? Pozrite si celé video troch úvodných rečníkov.

Paralelné workshopy Sieťovanie, zdieľanie skúseností, diskusia o problémoch a štandardoch kvalitnej participácie; Participatívny rozpočet: rozhodovanie a Publikačné minimum — čo zverejňovať? opäť priniesli „diverzitu názorov, rôzne potešenia a traumy“. O ich priebehu a spoločných záveroch, ku ktorým účastníci a účastníčky dospeli, si môžete vypočuť na tomto mieste.

Predstavujeme nové publikácie: Participatívny rozpočet, alebo Samospráva pre ľudí / ľudia pre samosprávu

autori: Peter Nedoroščík, Martina Belanová, Jozef Veselovský, Peter Hanečák

stručný opis: Príručka vznikla ako výstup z pilotného projektu č. 8 s názvom Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta. Každá zo samostatných kapitol expertného materiálu Samospráva pre ľudí – ľudia pre samosprávu, je akýmsi návodom, ktorý má pomôcť samosprávam, ktoré dospeli k presvedčeniu, že občania by mali byť kvalitne informovaní a mali by mať možnosť spolurozhodovať o spoločných peniazoch a/alebo priestoroch. Nosnú časť expertného materiálu tvorí Príručka participatívneho rozpočtovania. V úvode oboznamuje s teóriou, východiskami a princípmi nielen participatívneho rozpočtu, ale aj participácie ako takej. Poznanie teórie umožňuje vytvárať špecifické mechanizmy a postupy participatívneho rozpočtu v danej komunite podľa potrieb a možností.

Príručka ďalej ponúka odpovede na tri základné otázky o participatívnom rozpočte. Prvou otázkou je kto. Participatívny rozpočet vytvára nové interakcie medzi verejnosťou, úradom a zastupiteľstvom. Každý z nich má svoje úlohy, zodpovednosť a kompetencie. Príručka ukazuje možnosti, ako sa dá zodpovednosť za úspešný priebeh procesu rozdeliť.

Druhou otázkou je čo. Nájdete tu informácie o výstupoch participatívnych procesov, ktoré môže participatívny rozpočet ponúkať. Treťou otázkou je ako (na to). Dozviete sa o procesoch a etapách participatívneho rozpočtu - ako ho možno pripraviť, ako o pripravených návrhoch rozhodovať, ako ich realizovať a ako to celé vyhodnotiť, aby bol ďalší ročník ešte lepší.

Posledná časť publikácie ponúka konkrétne príklady procesov a výstupov, ktoré poskytujú plastické obrazy interakcie zúčastnených strán a inšpiráciu v prípadoch, keď pri realizácii procesu narážate na problémy, ktoré dosiaľ nemajú jednoznačné a jasné riešenia. V rovnakej obsahovej štruktúre, teda v hľadaní odpovedí na otázky kto, čo, kedy, ako a prečo pokračujú ďalšie dve kapitoly venované participatívnemu plánovaniu verejných priestorov a zverejňovaniu otvorených údajov v samospráve.

štruktúra dokumentu:

1. Príručka participatívneho rozpočtovania
 1.1 Nekonečný príbeh, alebo trochu  teórie
 1.2 Ako začať, alebo pilotný ročník PR
 1.3 PR v skratke
 1.4 Kto - zodpovednosť a kompetencie
 1.5 Čo - výstupy PR
 1.6 Ako – etapy a procesy

2. Participatívne plánovanie – kto, kedy, ako?
 2.1 Kto?
 2.2 Kedy?
 2.3 Ako?
 2.4 Príklady
 2.5 Zdroje

3. Samospráva, ľudia a otvorené dáta
 3.1 Prečo by samosprávy mali zverejňovať dáta?
 3.2 Čo zverejňovať?
 3.3 Ako zverejňovať?
 3.4 Publikačné minimum vo vzťahu k samospráve
 3.5 Príklady z praxe
   3.5.1 Mesto Prešov a otvorené dáta
   3.5.2 Mesto Hlohovec a otvorené dáta

4. Prílohy k príručke participatívneho rozpočtovania


 Súbor expertných materiálov Samospráva pre ľudí - ľudia pre samosprávu (PDF, 2 MB)

Pilotný projekt č. 7 - Stratégia nakladania s komunálnými odpadmi v meste Partizánske

Združenie Priatelia Zeme v spolupráci s mestom Partizánske a ÚSV SR ROS úspešne ukončilo realizáciu pilotného projektu Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske na obdobie 10 rokov. Predstavenie zistení dlhodobo trvajúceho prieskumu medzi obyvateľmi mesta a tým aj predstavenie stratégie sa uskutočnilo 19.8.2019 v MsÚ Partizánske za účasti odbornej verejnosti tvorenej primátormi, starostami a zamestnancami mestských a obecných úradov z miest a obcí Slovenska. Celý záznam z konferencie nájdete na kanáli Youtube . Reportáž v mestskej televízií nájdete od 6 minúty a 15 sekundy nájdete na tomto mieste.

fotografia z konferenciefotografia z konferenciefotografia z konferencie


 

Pilotný projekt č. 6 - Budujeme komunity, alebo od obyvateľa k občanovi

Budujeme komunity

Dňa 22. augusta 2019 sme v Dome kultúry vo Svidníku realizovali špeciálny workshop zameraný na problematiku budovania súdržných komunít. Tréning organizovali: mesto Svidník, Centrum pre výskum etnicity a kultúry a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Tréning bol určený pre všetkých, ktorým život v jeho obci a meste nie je ľahostajný. Podujatie bolo určené najmä pre obyvateľov Svidníka a ostatných občanov, ktorí žijú v regióne Dukla. Východiskom k tréningu bola nielen Stratégia inklúzie znevýhodnených skupín vo Svidníku s názvom Svidník pre všetkých, ale aj skúsenosti lektoriek.

Cieľom tréningu bolo prezentovať zoznam návrhov, riešení a projektov, ktoré môžu pomôcť k implementácii Stratégie. Tréningu sa zúčastnilo vyše dvadsať účastníkov z radov Svidníčanov, ako aj zástupcov miestnej územnej samosprávy z regiónu Dukla. Spoločne s lektorkami hľadali odpovede na otázky: Ako v občanoch vyvolať pocit, že na ich hlase záleží? Ako sa navzájom spoznávať viac a informovať sa? Ako si vieme navzájom pomáhať? Ako spoločne niečo dokázať? Ako realizovať menšie projekty a zapájať do nich aj ostatných?

Od obyvateľa k občanovi

Jedným z doplnkových výstupov zo školenia je aj praktický atlas inšpirácií s názvom Od obyvateľa k občanovi. Materiál ponúka súbor riešení a návrhov ako začať budovať komunitu. Predstavuje otvorený receptár plný inšpirácií pre tých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, ulicu, štvrť, či mesto. Spracované príklady predstavujú riešenia z existujúcej dobrej praxe a skúseností občianskeho sektora a aktuálnych trendov pozorovaných tak na Slovensku ako aj v zahraničí. Materiál predstavuje otvorený dokument, do ktorého bude možné voľne dopĺňať ďalšie “recepty a projekty”, ktoré pomáhajú budovať silné komunity a občiansku spoločnosť. 

K prebudeniu občianstva a aktívneho zapájania sa do spravovania vecí verejných občas netreba veľa. Prekážkou sa ukazuje čokoľvek nepoznané a váhavo zvažované pred premenou pocitov ako by mala naša spoločnosť lepšie fungovať. Často stoja aktívni ľudia pred otázkou, čo môžu spraviť a či budú veci po ich intervencii fungovať lepšie. Budú. Materiál sa venuje aktuálnym oblastiam a témam, ktoré majú vplyv na život v mestách a obciach. Jednotlivé inšpiratívne nápady a príklady dobrej praxe boli pre účely tejto publikácie rozdelené do nasledovných tematických okruhov:

  • participácia / samospráva / verejné priestranstvá / zeleň v meste / šport v meste / zamestnanosť / dobrovoľníctvo. 

pozvanka

Pilotný projekt č. 10 - Konferencia: Ako urobiť verejné priestranstvá skutočne verejnými? Začína to plánovaním

Dňa 26.augusta 2019 v poobedňajších hodinách sa v Mezaníne v priestoroch Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy konala záverečná konferencia v rámci pilotnému projektu č.10: Využívanie verejných priestorov a plôch na lokálnej úrovni, na ktorej boli predstavené spôsoby zapojenia verejnosti do plánovania Kamenného námestia a tiež jeho následná premena. Organizátormi podujatia boli: hlavné mesto SR Bratislava, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Prezentácie hľadali odpoveď na otázky: kedy k participácii pristúpiť, ako a kde získať dáta a tiež, kedy má zapojenie verejnosti najväčší dopad? Na podujatí boli predstavené publikácie o tom: 1) aké má Bratislava skúsenosti v tejto oblasti, 2) prečo sa do toho vôbec púšťať, 3) ako krok po kroku postupovať. Program sme ukončili diskusiou na tému „Tvrdé dáta vs. participácia“. Zámerom bolo otvoriť diskusiu na tému: problémy budúcnosti a participatívne plánovanie Bratislavy.

V nedávnej publikácii SuburBAnizácia od autorského kolektívu urbánnych geografov Martina Švedu a Pavla Šušku (SAV) a spol. sa pomerne jasne zmapovalo fungovanie každodenného života Bratislavy ako metropolitného regiónu. Štúdiom parametrov ako je štruktúra, rýchlosť výstavby, štruktúra obyvateľstva, úbytok krajiny, dopravná infraštruktúra, centrá práce a potravín a tovarov sme dostali obraz organizmu, ktorý silne prekračuje hranice Bratislavy v jej kompaktnej forme. Boli zmapované I potenciálne miesta vylúčenia (či verejnou dopravou, infraštruktúrou alebo tzv. potravinové púšte). O metódach participatívneho plánovania bolo u nás povedaného veľa. Z doterajšej praxe je jasné, že sa pomerne obťažne dostávame k ľuďom, ktorí nie sú zrovna ľahko zmapovateľní. Ľahko získavame odozvu od mladších až stredných ročníkov, pomerne zdravých, bielych ľudí s aktívnym ekonomickým statusom. Zo štatistík ale vidíme, že spoločenské rozdiely medzi skupinami obyvateľstva sa prehlbujú. Ako zamieriť participatívne plánovanie na deti, seniorov, cudzincov, ľudí sociálne a ekonomicky vylúčených v regióne Bratislavy? Ak existujú zásadné limity o zapájaní verejnosti, ako nám v lokalizovaní miest pre pilotné projekty a politiky pomôžu dáta, napríklad tie, ktoré spracovali výskumníci Slovenskej akadémie vied? Ako môžeme efektívnejšie využívať metódy participácie pri adresovaní veľkých environmentálnych zmien ako je klimatická kríza?

Program:

14:00 - 14:10: privítanie / Veronika Prachárová a úvodné slovo

14:15 - 15:00: prezentácia participatívnych procesov a výstupov projektu / Juraj Hurný, Veronika Prachárová

15:00 - 15:45: prezentácia aktuálneho vývoja a stavu Živého námestia / Gábor Bindics

15:45 - 16:00: prestávka

16:00 - 17:00: diskusia na tému Tvrdé dáta vs. participácia / Milota Sidorová

  • Martin Šveda, urbánny geograf, Slovenská akadémia vied, Bratislava
  • Eduard Donauer, vedúci tvorby PHSR, stratég, Metropolitný Inštitút Bratislavy, Bratislava
  • Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka CVEK a výskumníčka, Bratislava

17:00: záver

Pilotný projekt č. 6 - Svidník, mesto pre všetkých, alebo participácia znevýhodnených skupín na tvorbe politík na lokálnej úrovni

Verejné politiky sa netvoria len na národnej úrovni, ale aj na regionálnej a lokálnej. Mestá a obce tak vytvárajú množstvo opatrení, ktoré majú priame dopady na ich obyvateľov, a preto je dôležité, aby sa na ich tvorbe mohli spolupodieľať, teda participovať na nej. Participatívna tvorba verejných politík umožňuje prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia s vyššou legitimitou. Ak sa obyvatelia na tvorbe týchto opatrení podieľajú, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že ich budú aj akceptovať ako dobré a zmysluplné, vďaka čomu sa zvýši dôvera v samosprávu. Participácia tiež pôsobí ako prevencia konfliktov, pretože vytvára priestor na dialóg a vzájomné spoznávanie sa a porozumenie medzi verejnou správou a obyvateľmi, ale aj medzi rôznymi skupinami obyvateľov.

Nová publikácia – Svidník, mesto pre všetkých, alebo participácia znevýhodnených skupín na tvorbe politík na lokálnej úrovni (PDF, 1 MB), prináša situačnú analýzu zameranú na identifikáciu rôznych menšinových a znevýhodnených skupín vo Svidníku a ich potreby a možnosti participácie, stratégiu inklúzie znevýhodnených skupín, ako aj metodiku zapájania znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík na lokálnej úrovni (PDF, 795 kB) (oba materiály ešte prejdú grafickou úpravou). Publikáciu vypracovalo Centrum pre výskum etnicity a kultúry v rámci projektu „Svidník – mesto pre všetkých“, ktorý bol súčasťou Národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ktorý realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Autorky publikácie sú: Elena Gallová Kriglerová, Jana Kadlečíková, Alena Holka Chudžíková.

Keď však hovoríme o participácii obyvateľov na tvorbe verejných politík, je dôležité uvedomiť si, že skupina „obyvatelia” alebo „verejnosť” zahŕňa veľmi rozmanitých ľudí s rôznymi životnými situáciami a potrebami. A nie všetci majú rovnaké možnosti na tvorbe verejných politík participovať. Tie sú do veľkej miery ovplyvnené socioekonomickými, ale aj mocenskými nerovnosťami, ktoré v spoločnosti existujú. Menšiny a znevýhodnené skupiny čelia v snahách o participáciu mnohým bariéram. Na tvorbe verejných politík sa väčšinou podieľajú ľudia s vyšším vzdelaním, lepšie situovaní a tí, ktorí dokážu efektívne presadzovať svoje záujmy. Verejné politiky potom odrážajú najmä perspektívu tejto skupiny obyvateľov. Potreby menšín a znevýhodnených skupín zostávajú často nerozpoznané, neviditeľné. Dokonca aj v prípade politík, ktoré sú explicitne zamerané na menšiny a znevýhodnené skupiny, sa vychádza najmä z predstáv o tom, čo si tvorcovia politík myslia, že je pre ne dobré. Také politiky však nikdy nemôžu byť efektívne ani spravodlivé, pretože nereflektujú skutočné potreby všetkých obyvateľov v ich rozmanitosti. Preto je mimoriadne dôležité, aby mali k tvorbe verejných politík prístup naozaj všetci obyvatelia vrátane napríklad ľudí so zdravotným postihnutím, seniorov, cudzincov, národnostných menšín, ale aj detí a ďalších skupín. 

A práve to bolo cieľom projektu „Svidník – mesto pre všetkých“ – identifikovať všetky skupiny, ktoré sú v súčasnosti vo Svidníku „neviditeľné“ pre verejné politiky, nájsť optimálny model ich zapojenia a vytvorenie mechanizmu spolupráce medzi samosprávou, mimovládnym sektorom, ktorý sa už v súčasnosti zameriava na rôzne menšinové skupiny, a samotnými cieľovými skupinami. Vo výsledku mal projekt viesť k vytvoreniu a zavedeniu participatívneho procesu prijímania opatrení, ktoré budú smerovať k inklúzii rôznych menšinových skupín a zlepšeniu sociálnej súdržnosti v meste.

Predstavujeme nové publikácie: Od obyvateľa k občanovi

Od obyvateľa k občanovi

Od obyvateľa k občanovi

ATLAS INŠPIRÁCIÍ AKO ZAČAŤ BUDOVAŤ KOMUNITU
otvorený receptár pre tých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, ulicu, štvrť či mesto, alebo cesta od obyvateľa k občanovi

K prebudeniu občianstva a aktívneho zapájania sa do spravovania vecí verejných občas netreba veľa. Prekážkou sa ukazuje čokoľvek nepoznané a váhavo zvažované pred premenou pocitov, ako by mala naša spoločnosť lepšie fungovať. Často stoja aktívni ľudia pred otázkou, čo môžu spraviť a či budú veci po ich intervencii fungovať lepšie. Spracované príklady zo života dvoch organizácií – konkrétne občianskeho združenia Sociálny Prešov a Občianskej agentúry komunitného rozvoja 1317, sú toho dôkazom. Otvorený receptár pre tých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, rozprúdiť život vo svojej obci, štvrti, ulici, dome, alebo vo svojej komunite, vznikol ako jeden z výstupov školenia Budujeme komunity, alebo mesto pre všetkých. Školenie sa konalo koncom augusta 2019 vo Svidníku v rámci pilotného projektu č. 6: Svidník – mesto pre všetkých. Autorky publikácie: Mária Radváková a Inge Doležalová

Atlas inšpirácií praje rozletu, kreativite a energii pustiť sa do aktivít a posunúť tak našu spoločnosť zase o trochu ďalej k jej lepšej verzii – a to nech sú zmeny v nej žiaduce kdekoľvek. Materiál predstavuje otvorený dokument, do ktorého bude možné voľne dopĺňať ďalšie „recepty a projekty”, ktoré pomáhajú budovať silné komunity a občiansku spoločnosť. Materiál bude postupne dopĺňaný a uvažujeme aj o jeho prevedení do podoby elektronickej a ľahko dostupnej aplikácie.

Spracované príklady predstavujú riešenia z existujúcej dobrej praxe a skúseností občianskeho sektora a aktuálnych trendov pozorovaných tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Materiál sa venuje aktuálnym oblastiam a témam, ktoré majú vplyv na život v mestách a obciach. Jednotlivé inšpiratívne nápady a príklady dobrej praxe boli pre účely tejto publikácie rozdelené do týchto tematických okruhov:

  • participácia
  • samospráva
  • verejné priestranstvá
  • zeleň v meste
  • šport v meste
  • zamestnanosť
  • dobrovoľníctvo

Od obyvateľa k občanovi (PDF, 691 kB)

Pilotný projekt č. 5 - Metodika participácie občanov na tvorbe strategického rozvojového dokumentu klastra obcí

Metodika participácie občanov (PDF, 796 kB) na klastrovej/mikroregionálnej úrovni vznikla v rámci pilotného projektu č. 5 Od Levoče po Spišský hrad. Dokument predstavuje návrh procesu, metodikou, alebo pomocným manuálom, ktorý vám ponúkne návod ako zapájať verejnosť, občana a obyvateľov vybraného územia / klastra = prirodzeného zoskupenia obcí do procesu tvorby strategických dokumentov rozvoja, alebo iných verejných politík.  Je určená pre všetkých zástupcov miestnej územnej samosprávy, najmä voleným zástupcom obcí a pre aktívnych občanov obcí, ktorým záleží na rozvoji svojej obce. Metodika je určená aj ďalším aktérom v území, ktorým záleží na zlepšení kvality  života v území. Bez obmedzenia je metodika určená všetkým aktívnym ľuďom dobrej vôle v akejkoľvek obci. Cieľom predloženej metodiky zapojenia občanov do aktivít v prospech rozvoja obce/obcí je poukázať na dôležitú faktor, ktorým je komunikácia s občanom, obyvateľom obce / územia. Bez komunikácie a práce s verejnosťou, bez ktorej zmysluplný rozvoj obce nemôže existovať. Ak sa obíde, ignoruje a nezohľadní názor, myšlienky, nápady a odporúčania obyvateľov obce, veľmi rýchle dôjde k nezáujmu a apatií obyvateľov, ktorí sa obci odcudzia a spoločenský život v obci vymrie. Konečným dôsledkom je, že obec prestane plniť svoje pôvodné poslanie a stane sa pre svojich obyvateľov iba administratívnou prekážkou.


 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]