Po stopách Choreografií zmien

01. 12. 2017

Choreografie zmeny predstavujú cyklus informačných dní, ktoré sa realizujú vo formáte panelových diskusií v rámci národného projektu NP PARTI na aktuálne problémy, rezonujúce témy a otvorené výzvy.  V roku 2017 sa nám podarilo zrealizovať päť diskusných večerov v piatich slovenských mestách: Banská Štiavnica, Bratislava, Liptovský Mikuláš, Bardejov a Košice. Ich cieľom bolo zhodnotiť súčasný stav, kľúčové problémy a potencionálny dizajn choreografií zmien v previazaní na otázku: kam kráčaš Slovensko?  

Ponúkame vám krátke sumarizačné nokturno za rokom 2017. Momentálne pracujeme spracovaní videozáznamov pre poznatkovú bázu (databáza zdrojov, na ktorých nájdete videozáznamy z jednotlivých diskusií), ako aj na prepise jednotlivých diskusných panelov pre budúcu publikáciu. Publikácia Choreografie zmeny predstaví otvorené témy, opakujúce sa diskusné refrény, zdroje problémov, ako aj  identifikované výzvy a riešenia.

Cyklus diskusných večerov s názvom Choreografie zmeny budú pokračovať aj v roku 2018. Už teraz vieme, že jeden z prvých diskusných večerov sa bude konať vo februári 2018 v Nitre a Rožňave. Ak máte záujem, aby Choreografie zmeny prišli aj do vášho mesta, ozvite sa Barbare Gindlovej.

CHOREOGRAFIE ZMENY I: V OZVENÁCH REALITY ALEBO KAM KRÁČAŠ SLOVENSKO?

Prvý krát sme diskutovali 7. októbra 2017 v Art Café v Banskej Štiavnici. Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl, sociálna psychologička a profesorka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave Jana Plichtová, sociologička a riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kríglerová a riaditeľ mestského divadla v Žiline Anton Šulík odpovedali na tieto otázky:

Máme šancu na zmenu? Aké podmienky musia štátne inštitúcie a ďalšie subjekty verejnej správy (samosprávne kraje, obce a mestá) splniť, ako majú byť nastavené, aby nešlo o karikatúru účasti verejnosti na správe vecí verejných? Došlo k zneužitiu participácie? Aké existujú riziká jednotlivých nástrojov participácie? Aké nedostatky a riziká participácie reflektujú jednotlivé modely demokracie? Ako v spolupráci s verejnosťou/občanom inovovať ideálne a praktické predstavy o participácii? Je ešte možná obnova dôvera občanov v inštitúcie? Čaká nás renesancia vzťahov, alebo reštaurovanie nefunkčných systémov reprezentatívnej liberálnej demokracie?

Diskusia bola spojená so špeciálnym dvojkoncertom Báry Zmekovej a Ivany Mer.

CHOREOGRAFIE ZMENY II: ZRANITEĽNÉ SKUPINY VO VEREJNOM DISKURZE

27. októbra 2017 sme sa vo Flatgallery v Bratislave opäť rozprávali so splnomocnencom Martinom Giertlom a sociologičkou Elenou Gallovou Kríglerovou, ktorým tentokrát robili spoločnosť fotografka Libuše Jarcovjáková, etnografka Zuzana Kumanová a právnik a odborník na miestnu samosprávu Bruno Konečný. Spoločne odpovedali na otázky:

MY a ONI, alebo prečo sú niektorí ľudia a skupiny ľudí vytláčané na okraj spoločnosti a jej záujmu? Je „inakosť“ v etnicite, zdravotnom stave, veku, sexuálnej orientácii, či sociálnom statuse dôvodom na označenie „ONI“? Prečo je hlas znevýhodnených ľudí a skupín tak málo počuť vo verejnom diskurze, v politických a legislatívnych procesoch?

V priestoroch Flatgallery mohli zároveň účastníci diskusie obdivovať diela fotografky Libuše Jarcovjákovej.

Barbora Baronová, účastníčka diskusie ju zosumarizovala takto:  „Piatkový salón vo Flatgallery, mnoho podnetných myšlienok. Prežívame postkomunistický stres. Chceme sa mať dobre, nechceme, aby nás niekto otravoval. Posúvame sa k materiálnu. Vznikajú nové getá. Sme malomešťania. Médiá prestali reflektovať realitu. Strácame schopnosť vidieť inakosť. Hodnoty máme len deklarované. Prepadáme konzumu. Volíme politikov deklamujúcich boj proti druhým. Mali by sme myslieť synergicky, ísť príkladom. Musíme robiť kroky, navzdory tomu, že nie sme podporovaní zhora. Väčšina z nás sa cíti byť prehliadaní. Sme obyvatelia Slovenska, Česka, nie Slováci, nie Česi. Potrebujeme poznanie a zdieľanie, potrebujeme vidieť rozmanitosť. Po politikoch je nutné vyžadovať zrozumiteľnosť.“ 

CHOREOGRAFIE ZMENY III: DÔVERA, INŠTITÚCIE, VEREJNOSŤ

V predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu sme v Diere do sveta v Liptovskom Mikuláši diskutovali o podstate demokracie, o dôvere a ľudskosti, o tom, že neomylnosť je nedôveryhodná, ale aj to tom, či demokracia patrí spolu so solidaritou  "starého železa".

Pánska jazda za účasti primátora mesta Hriňová Stanislava Horníka, spisovateľa a redaktora vydavateľstva Absynt Jána Púčeka a sociológa a pedagóga na UMB v Banskej Bystrici Romana Hofreitera prebrala aj to, že nie je pevné to, čo sa nechveje. Venovali sa aj sebavedomiu komunity a najmä tomu, prečo potrebujeme štíhly štát, kratšie zmluvy a zrozumiteľnejšie zákony...

 

 

 

 

 

CHOREOGRAFIE ZMENY IV: O TENKOM ĽADE KAŽDODENNOSTI, CENTRE A PERIFÉRIÁCH...

Kultúrno - komunitné centrum Bašta v Bardejove privítalo štvrté Choreografie zmeny 22. novembra 2017 s podtitulom O tenkom ľade každodennosti, centre a perifériách, lokálnych trhoch práce a človečine, alebo večerné úvahy nad novým zákonom o sociálnych podnikoch. Diskusné nokturno sa venovalo sociálnej senzibilite, selektívnej citlivosti, subjektoch sociálnej ekonomiky a asociálnych sociálnych podnikoch. Rozprávali sme sa o neradostnej perspektíve sveta, kde je administrácia a vykazovanie práce dôležitejšie, ako práca sama.

 Ako sa zo sna o funkčných a zmysluplných sociálnych podnikoch stala nočná mora, či o tom ako eurofondy a verejné obstarávanie zdevastovali a devastujú prirodzenú správu vecí verejných. V rámci štvrtého diskusného panelu s Brunom Konečným nad novým návrhom Zákona o sociálnych podnikoch diskutovali: sociologička Jana Plichtová, expert pre oblasť rozvojových stratégií a sociálneho podnikania Michal Smetanka, prednosta obce Raslavice Peter Paľa, Barbara Gindlová z ÚSVROS a starosta obce Sveržov Paľo Ceľúch.Multiinštrumentalista Michal Smetanka doprevádzal večer aj svojou tvorbou.

CHOREOGRAFIE ZMENY V: O RÓMOCH BEZ RÓMOV ALEBO PARTICIPÁCIA RÓMOV VO VEREJNOM ŽIVOTE

Poslednou zastávkou Choreografií zmeny sa 23. novembra 2017 stala Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach. Excelentná dámska jazda uzavrela sériu diskusiou o tom, či sú Rómovia pri zapájaní sa do verejného života diskriminovaní, ale aj o tom, kto rozhoduje, čo Rómovia chcú a potrebujú a kto to má vôbec hovoriť. Rozprávali sme sa aj o ťažko uchopiteľnej psychológii menšín, o tom kto vlastne formuluje požiadavky Rómov.

 

Nevynechali sme ani tému rómskych splnomocnencov, hrdosť a dôveru, ako ani o absentujúcu rómsku politickú reprezentáciu a neexistujúci rómsky establišment. V rámci piateho diskusného panelu diskutovali: sociologička Jana Plichtová, riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová, vedúca referátu pre integráciu sociálne vylúčených komunít v Košickom samosprávnom kraji Dagmar Plančárová a riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittel.