Prevencia radikalizácie ako investícia do ochrany životov

Autorom článku je externý expert ÚSV ROS Maroš Chmelík z Centra komunitného organizovania.

Radikalizácia jednotlivcov a spoločnosti na Slovensku je v poslednom období stále viac prítomnejšia a viditeľnejšia. Prispieva k nej množstvo interných faktorov (polarizácia v spoločenských témach, prehlbovanie sociálnych a regionálnych rozdielov medzi občanmi a občiankami, nedostatočná systematická komunitná práca s ohrozenými komunitami, zastaraný školský systém, neadresovanie prvotných prejavov radikalizácie, nedostatočné vyhradenie verejných reprezentantov voči prejavom extrémizmu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni, malá podpora zberu údajov a následnej analýzy) ako aj externých faktorov (bezprecedentné neovládateľné nastavenie algoritmov sociálnych sietí, konflikty a napätie na medzinárodnej úrovni a pod.).

Všeobecne sa predpokladá, že pri vysokej polarizácii spoločnosti dochádza k jej postupnému radikalizovaniu so stále vyšším počtom extrémistických prejavov, pričom v ojedinelých prípadoch vie takáto postupnosť vyústiť až do teroristického aktu. Terorizmus sa totižto živý extrémistickými ideológiami (politickými, náboženskými, či spoločenskými), ktoré zase reagujú na chyby v systéme, ktoré vedú k nespokojnosti a radikalizácii občanov a občaniek.  Častokrát až skúsenosť s terorizmom donútila viaceré krajiny EÚ investovať do prevencie radikalizácie ako do systematickej agendy[1]. Tá má za cieľ nie len reaktívne bojovať proti hrozbám extrémizmu, ale hlavne proaktívne navrhovať opatrenia, ktoré majú deradikalizovať jednotlivcov a ďalej preventívne vytvárať podmienky na národnej aj lokálnej úrovni tak, aby sa spoločnosť neradikalizovala. Práve lokálna úroveň prevencie sa javí ako kľúčová, nakoľko pri deradikalizácii ide hlavne o zacielenie sa na jednotlivcov,

Je treba povedať, že Slovensko v téme boja proti extrémizmu a radikalizácii nie je úplným nováčikom. Gestorom tejto problematiky je Ministerstvo vnútra SR a ďalej odbor prevencie kriminality, pričom využíva skúsenosti odborníkov a odborníčok z  Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie (VRAX). Tento nadrezortný poradný orgán má zastúpenie z jednotlivých vecne príslušných rezortov, nezávislých inštitúcií ako aj odborníkov a odborníčok z radov občianskej spoločnosti. Ako píše odbor prevencie kriminality na svojich stránkach, „Hlavnou ambíciou výboru je slúžiť ako platforma na koordináciu aktivít, definovanie priorít a smerov pri tvorbe verejných politík zameraných na predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie a extrémizmu“[2]. Hlavným dokumentom nie len v rámci aktivít VRAXu, ale vôbec celej snahy v boji proti extrémizmu je jednoznačne Koncepcia boja proti extrémizmu do roku 2024[3], ktorá je tematicky rozdelená na 4 časti:

• ochrana základov demokratického právneho štátu a jeho hodnôt vrátane bezpečnosti obyvateľov pred konaním osôb alebo hnutí obhajujúcich extrémistické ideológie;
• posilnenie demokratickej kultúry v spoločnosti zvyšovaním povedomia o ľudských právach a odbúravaním negatívnych stereotypov;
• obnova dôvery v inštitúcie a podpora nahlasovania protiprávneho konania;
• podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie.

Za pozitívny posun oproti predchádzajúcim koncepciám môžeme jednoznačne považovať súbor úloh a opatrení, ktoré nie sú zamerané len na boj proti extrémizmu a radikalizácii, ale aj ich predchádzaniu. Koncepcia deklaruje, že v rámci plnenia stanovených 41 úloh je kľúčová „nevyhnutnosť medzirezortnej a multidisciplinárnej spolupráce, a to aj s mimovládnym sektorom, s cieľom efektívneho využitia expertízy a skúseností z terénu a ich pretransformovanie do komplexných opatrení“[4]. Čo v samotnom dokumente chýba a teda dáva priestor na širšiu a odbornú diskusiu, je potreba definície prevencie radikalizácie, jej jasné metodické uchopenie na národnej úrovni a proces osvojenia si preventívnych medzisektorových opatrení na lokálnej úrovni.

V ďalších častiach blogu sa budeme venovať témam:

- Príklady aktivít MNO zameraných na prevenciu extrémizmu a radikalizácie.

- Čo je prevencia na lokálnej úrovni a prečo sú práve aktéri/ky z radov MNO kľúčoví.

- Financovanie a príležitosti v rámci nového programového obdobia eurofondov.