Prevencia radikalizácie ako investícia do ochrany životov – lokálna úroveň

11. 07. 2022

Autorom článku je externý expert ÚSV ROS Maroš Chmelík z Centra komunitného organizovania.

V prvom blogu o prevencii radikalizácie sme sa venovali základnému pochopeniu témy v Slovenskom kontexte, ako aj zaradeniu tejto problematiky pod gesciu Ministerstva vnútra a relevantných štruktúr. Predstavili sme tiež hlavný strategický dokument na národnej úrovni[1], z ktorého sa dajú vyčítať základné smerovania štátu v téme boja a prevencii proti extrémizmu a radikalizácii do roku 2024 skrz navrhnuté úlohy v danej koncepcii. A v neposlednom rade je potrebné spomenúť, že štát skrz danú koncepciu nechce len proti extrémizmu bojovať (z anglického countering violent extremism – CVE) ale aj prevenčne mu predchádzať (z anglického preventing violent extremism – PVE).

A práve prevenčná časť otvára túto agendu širokému spektru ďalších aktérov, ktorí majú priamy dopad na podchytenie znakov radikalizácie u jednotlivcov, od vzdelávacích inštitúcií, cez komunitnú a sociálnu prácu až k silovým zložkám s cieľom nielen interagovať individuálne, ale vytvárať systematickú prevenciu.

Aktuálna koncepcia sa od tej prechádzajúcej znateľne líši a to tým, že kladie dôraz aj na samotnú prevenciu na národnej úrovni. Stanovuje si úlohy ako napríklad:

- „V boji proti nenávistným prejavom uskutočňovať pravidelné kampane s cieľom odstránenia negatívnych stereotypov a generalizovania vlastností príslušníkov minorít“ (úloha 2.5)

- „Zvyšovať informovanosť sociálnych pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o ľudských právach a prejavoch xenofóbie, rasizmu, antisemitizmu, extrémizmu a iných formách intolerancie“ (úloha 3.1)

- „Zvyšovať odbornú úroveň inšpektorov práce v oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, osobitne so zameraním sa na prejavy extrémizmu, intolerancie a iných závažných foriem diskriminácie“ (úloha 3.2)

- „Vytvoriť metodické usmernenie pre školy a školské zariadenia za účelom realizácie výchovno-vzdelávacích aktivít so subjektmi z externého prostredia (úloha 3.8)

- „Využívať šport, športové podujatia a mimoškolské pohybové a športové aktivity ako nástroj deradikalizácie a prevencie ďalšej radikalizácie mládeže“ (úloha 4.7)

Čo však chýba koncepcii, je jasnejšie prepojenie národných intervencií na nižšie úrovne a definovať úlohy lokálnych aktérov, teda vytvoriť jasnú štruktúru toho, ako má prevencia radikalizácie a deradikalizácia vyzerať na lokálnej úrovni.

Prečo je lokálna úroveň dôležitá?

Lokálni aktéri (prvolínioví pracovníci a pracovníčky[2]) v prevencii radikalizácie a deradikalizácii sú tí, ktorí prví vedia efektívne a proaktívne konať. Neinvestovanie do toho, aby sme týchto aktérov vybavili vedomosťami, nástrojmi a zručnosťami na to, ako rozpoznať znaky radikalizácie a ako na ne reagovať, je premrhaná šanca pomôcť jednotlivcom, aby sa ďalej neradikalizovali.

Prvolínioví pracovníci a pracovníčky sú všetci tí, ktorí sa stretávajú so znakmi radikalizácie bežne vo svojej profesionálnej praxi, teda učitelia, sociálni a komunitní pracovníci, príslušníci silových zložiek, pracovníci s mládežou a pod. Jedna časť „domácej úlohy“ je teda definovanie toho, do akých všetkých častí spadá prevencia na lokálnej úrovni a takto nastaviť prevenčné a deradikalizačné intervencie. Avšak druhá, nemenej náročná úloha je prepájať samotných prvolíniových pracovníkov v tzv. multisektorálnom prístupe[3] tak, aby vytvárali komplexný pohľad na faktory, ktoré sú dôležité pre jedincov, ktorí sa radikalizujú.

Aké by mohli byť najbližšie kroky v téme prevencia radikalizácie na lokálnej úrovni?

V prvom rade je potrebná jasná definícia, ako štát rozumie tomu, čo je to prevencia radikalizácie a deradikalizácia na lokálnej úrovni a kto sú jej hlavní aktéri. Inšpiráciou môžu byť príklady praxe zo zahraničia, ako napríklad Nórsko, ktoré je považované za lídra v prevencii pravicového extrémizmu na lokálnej úrovni[4].

Ďalšou inšpiráciou môže byť samotné pochopenie toho, kto sú to prvolínioví pracovníci a pracovníčky, napríklad skrz štrukturované delenie tak, ako tomu rozumie už spomínaná Radicalisation Awareness Network[5], ktorá delí prevenciu skrz svoje pracovné skupiny nasledovne:

a.) Komunikácia a naratívy - Poskytovanie on-line aj offline komunikácie, ktorá ponúka alternatívy alebo ktorá čelí extrémistickej propagande a / alebo čelí extrémistickým myšlienkam.

b.) Vzdelávanie - Prepájanie vzdelávacích iniciatív, ktoré majú za cieľ učiť študentov a študentky demokratické a sociálne hodnoty a zároveň formovať ich identitu.

c.) EXIT - Zaoberá sa procesom prechodu od radikalizovaného a násilného postoja a / alebo prostredia smerom k majoritnej spoločnosti.

d.) Mládež, rodiny a komunity - Zapojenie a posilnenie postavenia mládeže, komunít a rodín na podporu predchádzania radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu.

e.) Lokálne autority - Zapája miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a prepájanie odborníkov a odborníčiek z praxe v boji a prevencii proti extrémizmu na lokálnej úrovni

f.) Väzenie a probácia - Podporuje pracovníkov a pracovníčky vo väzenskom a probačnom sektore, ktorí majú úlohu vytvárať intervencie na prevenciu proti extrémizmu a radikalizácie

g.) Polícia - Podporuje políciu a iných úradníkov a úradníčky činných v trestnom konaní, ktorí sú zodpovední za prácu polície v komunitách ohrozených extrémizmom a radikalizáciou.

h.) Zdravotná a sociálna starostlivosť - Prepája zdravotných a sociálnych pracovníkov a pracovníčky, nakoľko kľúčovou výzvou pre sektor zdravotníctva a sociálnej starostlivosti je interpretácia príznakov radikalizácie a pomoc tým jednotlivcom, ktorí by mohli byť radikalizovaní.

i.) Pracovná skupina venovaná obetiam terorizmu

Ďalšou dôležitou časťou je definovanie toho, ktoré intervencie na Slovensku už existujú v téme prevencie radikalizácie na lokálnej úrovni a čo nám naopak chýba.

Samotný Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti aktuálne realizuje aktivity, ktoré sa zacieľujú na mapovania príkladov dobrej praxe projektov a iniciatív z radov mimovládnych neziskových organizácií, ale aj samospráv či neformálnych skupín. Už z prvotnému prieskumu, ktorý bol realizovaný v druhej polovici roku 2021 je zrejmé, že na Slovensku samostatne fungujú rôzne projekty, ktoré čiastočne vstupujú do témy prevencie radikalizácie, či už sú to hodnotové vzdelávacie intervencie na školách, osvetové online a offline kampane,  scitlivovacie intervencie v zraniteľných komunitách a množstvo iných.

V neposlednom rade bude potrebné zamerať sa aj na to, ako pomôcť samotným lokálnym hráčom, ktorí majú sieťovací potenciál v tejto téme. Tu patria napríklad samosprávy, či okresné úrady, pre ktoré je potrebné pochopiť dôležitosť samotnej prevencie a prepájanie aktérov tak, ako bolo popísané vyššie.

V súvislosti s tým bude dôležité sledovať iniciatívu Odboru prevencie kriminality pod Ministerstvom vnútra, ktorá vyplýva z jednej z úloh v spomínanej koncepcii - „Posilniť spoluprácu skupín odborníkov na úrovni okresných úradov v sídle kraja, VÚC a MNO za účelom spolupráce pri ochrane zraniteľných skupín, monitorovania stavu radikalizácie a extrémizmu a pomoci v prípade ich preukázateľnom podozrení.“.

Práve aktivity Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ako aj Odboru prevencie kriminality pod Ministerstvom vnútra môžu dodať agende prevencie radikalizácie a deradikalizácii na lokálnej úrovni dôležitý základ, z ktorého bude možné sa ďalej posunúť v stabilizovaní tejto témy tak, aby v budúcnosti vznikla ucelená, komplexná a multi-sektorálna vízia v tom, čo môžeme ako krajina robiť pre to, aby sa spoločnosť neradikalizovala. A v rámci projektu Partnerstvo sa budeme zameriavať aj na to, aby tieto aktivity mohli byť podporené zo zdrojov EÚ.