Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 28. marec 2024, štvrtok
 

Princíp partnerstva by som prirovnal k manželstvu

03. 06. 2022

Prinášame vám ďalší zo série rozhovorov "Umenie partnerstva". Hosťom Laca Oravca bol tentokrát Václav Štěrba z Európskej komisie.

Kto je Václav Štěrba? Ako sa zvyknete predstavovať?

Keď chcem niekoho vydesiť, tak poviem, že som z Európskej komisie. A potom sa ukáže, že je to pravda. Ak to mám rozviesť, tak mám na starosť implementáciu Európskeho sociálneho fondu (ESF). Teda jedného z európskych štrukturálnych a investičných fondov, čo sú nástroje kohéznej politiky, ktorá slúži na to, aby chudobnejšie regióny dohnali tie bohatšie. A Európsky sociálny fond je najmä o investovaní do ľudí. 

A aký je podiel Európskeho sociálneho fondu (ESF) na celkových eurofondoch?

Je to zhruba pätina až štvrtina. V budúcom programovom období dostane Slovensko od EÚ približne 13 miliárd eur a z toho 2,5 miliardy z ESF. 

Na čom je postavená filozofia eurofondov? Čo z nich môže a má byť financované a čo naopak nie?

Kohézna politika EÚ začala už v 80. rokoch a hlavným cieľom bolo pomôcť regiónom, ktoré sú na tom ekonomicky horšie (HDP, zamestnanosť, ekonomická aktivita) dobehnúť ostatných. Alebo inak povedané - pomôcť periférii dohnať metropoly. A to je aj dnes hlavný dôvod pre kohéznu politiku. Konkrétne na Slovensku to znamená pomôcť chudobnejšiemu východu dohnať bohatší západ. Ale rovnako pomôcť aj sociálne vylúčeným lokalitám či hladovým dolinám, ktoré sú všade, aj na západe, dobehnúť úspešnejšie územia.

Ako prebieha dialóg s jednotlivými krajinami o tom, na čo použijú financie z eurofondov? A čo Európska komisia sleduje v procese programovania?

Hlavnou zodpovednosťou Európskej komisie je dohliadať na dodržiavanie pravidiel. My ich nevytvárame, to je úloha Rady členských štátov EÚ spoločne s Európskym parlamentom. V prípade kohéznej politiky máme niekoľko nariadení, ktoré presne upravujú, na čo a za akých podmienok môžu byť štrukturálne fondy použité.

Takže naša prvá úloha je strážiť, že programové dokumenty, ktoré pripravuje slovenská vláda, nie sú v rozpore s nariadeniami EÚ. Všetko ostatné už záleží na Slovensku. My tomu hovoríme zdieľaný manažment, ale lapidárnejšie povedané ide o princíp “Čo nie je zakázané, je dovolené.”

Ale je tam drobné “ale”. Európska komisia nemôže prikazovať, na čo konkrétne má Slovensko vynaložiť viac alebo menej peňazí. Ale použitie týchto fondov sa musí programovať podľa určitých pravidiel a jedným z nich je, že to musí byť participatívnym spôsobom. Čiže program musí vzniknúť v spolupráci s partnermi. A máme aj nejaké základné požiadavky, ako má tento proces vyzerať.

Ale predsa len nejaké finančné limity, respektíve minimálne percentá na konkrétne témy tam sú?

Áno, sú. Ale tie sú stanované legislatívou. Napríklad minimálne 25% prostriedkov musí ísť na sociálne veci. Alebo v prípade Slovenska 12,5% z ESF musí ísť na implementáciu programu Záruky pre mladých. 

Princíp partnerstva vyzerá dobre na papieri. Ale dá sa aj zadefinovať, čo to presne znamená? A ako má vyzerať kvalitná participácia?

Prirovnal by som to k manželstvu. Predstavme si, že manželia plánujú dovolenku. Ak jeden z partnerov povie “Ideme k moru!”, tak to nie je žiadne partnerstvo. Alebo partner navrhne: “Môj návrh je, že pôjdeme k moru. Áno alebo nie?”. Alebo si manželia sadnú, dajú hlavy dohromady a spolu sa snažia vymyslieť, kde tá dovolenka bude najlepšia. A to je to partnerstvo. A to by som prirovnal aj k participatívnemu procesu v prípade eurofondov. Partnerstvo nie je, že niekde na ministerstve sa pripraví návrh nejakého dokumentu a ten sa dá v nejakej fáze prečítať nejakému okruhu ľudí na spripomienkovanie. Partnerstvo je proces, ktorý začína už na začiatku. Ešte predtým, než sa začne dokument písať, by si mali autori dokumentu vytipovať v teréne, s kým na ňom budú chcieť spolupracovať a začať s nimi komunikovať. A potom to má svoje ďalšie fázy.

Dá sa povedať, čo končiace programové obdobie (2014-2020) prinieslo Slovensku? Existujú už nejaké hodnotiace správy?

Hodnotiace správy sa k jednotlivým aktivitám a prioritám robia priebežne a zverejňujú sa na webovej stránke operačného programu Ľudské zdroje. 

Je teda Slovensko sociálnejšie po tých 7 rokoch? Viete uviesť nejaký veľký úspech? A v čom sme možno výrazný pokrok neurobili?

Nedávno som videl výsledky jedného prieskumu Eurobarometer o tom, či ľudia vôbec vedia o existencii eurofondov. A na otázku “Hovorí vám niečo pojem Európsky sociálny fond?”, odpovedalo na Slovensku kladne asi 70% respondentov. A to bolo najviac zo všetkých krajín. To považujem za úspech.  

A to povedomie na Slovensku je zaslúžené. Pretože slovenskej vláde sa podarilo veľmi dobre implementovať ESF. Slovensko je medzi 5 najlepšie čerpajúcimi štátmi z tohto fondu. A ak by sme zobrali do úvahy iba krajiny, ktoré majú v tomto fonde zásadnú alokáciu, tak je Slovensko dokonca na 1. mieste. 

Ktorú konkrétnu sociálnu oblasť by ste možno vypichli osobitne?

Jeden príklad, na ktorý som mimoriadne hrdý, je spustenie výzvy na riešenie bezdomovectva. Pripravilo ju Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s niekoľkými mimovládnymi organizáciami. To bolo partnerstvo v praxi. Na jednej strane mašinéria na úrovni ministerstva, ktorá disponuje ľudskými zdrojmi a prostriedkami a na druhej strane skúsenosť z terénu. A dokázali spolupracovať. My ako Európska komisia sme povzbudzovali obe strany k aktívnej spolupráci a zároveň sme sa im snažili aj pomôcť, keď mali otázky ohľadom pravidiel a administratívy. A keď sa výzva spustila, pôvodne sa myslelo, že to bude len pre okolie Bratislavy, ale záujem bol oveľa väčší a tak sa realizujú projekty aj inde.

A čo sa možno nepodarilo? Čo možno najviac vytýkala Európska komisia Slovensku?

Bolo to čiastočne už aj v médiách. Sme dosť nešťastní z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť nejaký zásadnejší pokrok v integrácii marginalizovaných rómskych komunít. Navyše sa nedarí štrukturálne fondy v tejto oblasti ani vyčerpať.

A čo hodnotenie kvality participácie počas uplynulého obdobia?

Pokiaľ ide o účasť partnerov na celom proces, tam je tá skúsenosť rôzna. Partneri - aj z občianskej spoločnosti - boli v predchádzajúcom období vždy súčasťou manažmentu štrukturálnych fondov, napríklad prostredníctvom monitorovacích výborov. Ale je pravda, že v tomto období rola neziskového sektora nebola uchopená systematicky. A zástupcovia občianskej spoločnosti boli trochu v nevýhode voči zástupcom ministerstiev alebo samospráv, pretože tam boli vo svojom voľnom čase. A to je niečo, čo by sme chceli v budúcom období zmeniť.

Vstupujeme do nového programového obdobia 2021-27. Ako zatiaľ vnímate proces prípravy, ale aj hlavné priority slovenskej vlády?

Pokiaľ ide o to, akým spôsobom prioritizovať medzi potrebami, to je naozaj záležitosť slovenskej vlády a jej komunikácie s partnermi. Do toho my ako Európska komisia nemáme kompetenciu zasahovať, aj keď máme odporúčací hlas. Napríklad, keď na základe medzinárodných porovnaní vidíme, že Slovensko zaostáva v oblasti vzdelávania, alebo že je krajinou s najvyšším počtom detí, ktoré vôbec nechodia do škôlky, tak dávame odporúčania, aby sa to riešilo. A máme aj právo dostať od slovenskej strany reakciu a viesť o tom diskusiu. Ale finálne rozhodnutie je vždy na Slovensku.

V čom je pre vás osobne zaujímavá skúsenosť z komunikácie so slovenskými inštitúciami?

V zásade mám dobrý pocit. Aj Česká republika aj Slovensko máme základ v Rakúsko-Uhorsku známom skostnatelou byrokraciou a tie naše krajiny si tú ťarchu nesú dlhodobo. Ale musím povedať, že keď sa diskutovalo o Fonde spravodlivej transformácie a o spôsoboch, ako sa vysporiadať s prechodom na zelenú ekonomiku a sociálnymi dopadmi, prebiehali veľmi živé a konštruktívne konzultácie s partnermi. Takže sa ukázalo, že aj slovenská administratíva dokáže pripravovať programové dokumenty až v takejto každodennej spolupráci s terénom.

Niekedy však celému procesu škodí uponáhľanosť. A vtedy, aj pri dobre zamýšľanej konzultácii, keď sa vytvorí tlak na jej rýchle ukončenie a nestihnú sa zapracovať všetky pripomienky alebo sa na niekoho zabudne, vtedy to môže zanechať aj istú trpkosť.

Ako vnímate slovenskú občiansku spoločnosť? Je niečo, čo možno nerobia naše mimovládne organizácie úplne dobre pri presadzovaní svojich záujmov?

Ja mám vo všeobecnosti dobrú skúsenosť so slovenskými neziskovými organizáciami. A ak aj niečo niekedy nerobia dobre, nie je to ich chyba, ale skôr chyba nastavenia konzultačného procesu. A ani my ako Európska komisia tieto veci často neuľahčujeme, napríklad tým, že okrem štrukturálnych fondov prišli aj nové zdroje ako Fond spravodlivej transformácie či Plán obnovy. A ľudia z terénu nemajú šancu sa v tom celkom orientovať. Veľmi potom záleží na slovenskej vláde, aby si uvedomila, čo môže získať od partnerov v konzultačnom procese a aby dokázala klásť tie správne otázky. A v tomto zohráva kľúčovú rolu aj Úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý sa snaží byť prostredníkom medzi vládou, ministerstvami, riadiacimi orgánmi na jednej strane a partnermi v území na druhej strane. Z toho sa veľmi tešíme, že Úrad toto robí.

 

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]